You are here: BP HOME > TLB > BA: Daśabhūmikasūtra > fulltext
BA: Daśabhūmikasūtra

Choose languages

Choose images, etc.

Choose languages
Choose display
  • Enable images
  • Enable footnotes
    • Show all footnotes
    • Minimize footnotes
DiacriticaDiacritica-helpSearch-help
ā ī ū
ñ
ś ź
š č ǰ γ    
Note on the transliteration:
The transliteration system of the BP/TLB is based on the Unicode/UTF-8 system. However, there may be difficulties with some of the letters – particularly on PC/Windows-based systems, but not so much on the Mac. We have chosen the most accepted older and traditional systems of transliteration against, e.g, Wylie for Tibetan, since with Unicode it is possible, in Sanskrit and Tibetan, etc., to represent one sound with one letter in almost all the cases (excepting Sanskrit and Tibetan aspirated letters, and Tibetan tsa, tsha, dza). We thus do not use the Wylie system which widely employs two letters for one sound (ng, ny, sh, zh etc.).
 
Important:
We ask you in particular to note the use of the ’ apostrophe and not the ' representing the avagrāha in Sanskrit, and most important the ’a-chuṅ in Tibetan. On the Mac the ’ is Alt-M.
 
If you cannot find the letters on your key-board, you may click on the link "Diacritica" to access it for your search.
Choose specific texts..
    Click to Expand/Collapse Option Complete text
Click to Expand/Collapse Option
|| daśabhūmīśvaro nāma mahāyānasūtram ||
oṃ namaḥ sarvajñāya sarvabuddhabodhisattvebyaḥ || 
(458a16) No.285
漸備一切智德經
(18) 一名十住,又名大慧光三昧
(19)西晉月支三藏竺法護譯 
((497c1)) No.286
十住經卷第一
(5) 後秦龜茲國三藏鳩摩羅什譯 
(67a1) bam po bźi bcu rtsa lṅa pa | 
By Megumu Honda (Yoshihama, Japan), Revised by Prof. Dr. Johannes Rahder, New Haven, Conn. (U.S.A.): ANNOTATED TRANSLATION OF THE DAŚABHŪMIKA-SŪTRA1  
(123a1)  No. 1522
(2) 十地經論序
(3)(4) 侍中崔光製
(5)《十地經》者,蓋是神覺之玄苑、靈慧之妙宅,(6)億善之基輿、萬度之綱統,理包群藏之祕、(7)義冠眾典之奧,積漸心行,窮忍學之源,崇(8)廣住德,極道慧之府,所以厚集肇慮朗成(9)圓種,離怖首念赫為雷威。其為教也,微(10)密精遠,究淨照之宗;融冶瑩練,盡性靈之(11)妙。自寂場啟旭、固林輟暉,雖復聖訓充(12)感、金言滿世,而淵猷冲賾,莫不網羅於(13)其中矣。至于光宣真軌、融暢玄門,始自(14)信仁、終泯空寂,因果既周、化業彌顯,默耀(15)大方、影煥八極,豈直日月麗天洞燭千象、(16)溟壑帶地混納百川而已哉!既理富瀛岳、(17)局言靡測,廓明洪旨、寔係淵儒。北天竺(18)大士婆藪槃豆,魏云天親,挺高悟於像運、(19)拔英規於季俗,故能徽蹤馬鳴、繼迹龍(20)樹。每恨此經文約而義豐、言邇而旨遠,乃超(21)然遐慨、邈爾悠想,慕釋迦之餘範、追剛藏(22)之遺軌,誠復歲踰五百、處非六天,人梵乖(23)遼、正像差逈,而妙契寰中、神恊靡外,通(24)法貫玄,莫愧往烈,遂乃准傍大宗爰製(25)茲論,發趣精微、根由睿哲,旨奧音殊,宣譯(26)俟賢,固以義囑中興、時憑聖代,大魏皇帝(27)俊神天凝、玄情漢遠,揚治風於宇縣之外、(28)敷道化於千載之下,每以佛經為遊心之(29)場、釋典為栖照之囿,搜隱訪缺務乎炤揚、(123b1)有教必申無籍不備。以永平元年歲次玄(2)枵四月上日,命三藏法師北天竺菩提留支,(3)魏云道希,中天竺勒那摩提,魏云寶意,(4)及傳譯沙門北天竺伏陀扇多,并義學緇儒(5)一十餘人,在太極紫庭譯出斯論十有餘卷。(6)斯二三藏並以邁俗之量高步道門,群藏(7)淵部罔不研攬,善會地情、妙盡論旨,皆(8)手執梵文口自敷唱,片辭隻說、辯詣蔑(9)遺,于時皇上親紆玄藻飛翰輪首,臣僚(10)僧徒毘贊下風。四年首夏翻譯周訖,洋洋斖(11)斖莫得其門,義富趣玄孰云窺測,剛藏(12)妙說更興於像世,天親玄旨再光於季運。(13)忝廁末筵,敢竊祇記。
(14)(15)十地經論初歡喜地第一之一
(16)
(17)天親菩薩造
(18)後魏北印度三藏菩提流支等譯 
(103b1) || rgya gar skad du | ārya daśabhūmibyākhyāna | bod skad du | ’phags pa sa bcu pa’i rnam par bśad pa | ’jam dpal gźon nur gyur pa la phyag ’tshal lo || 
yasmin pāramitā daśottamaguṇās tais tair nayaiḥ sūcitāḥ
sarvajñena jagaddhitāya daśa ca prakhyāpitā bhūmayaḥ |
ucchedadhruvavarjitā ca vimalā proktā gatir madhyamā
tat sūtraṃ daśabhūmikaṃ nigaditaṃ śrṇvantu bodhyarthinaḥ ||

 
(20)初發意悅豫住品第一 
(497c6)歡喜地第一 
 
INTRODUCTORY STANZA
Those who aim at the enlightenment should listen to this declared Daśabhūmika Sūtra in which the ten best meritorious perfections are shown in several ways, the ten stages are proclaimed by the omniscient in order to benefit the worldly people, and the pure middle way free from destruction and permanence announced:

 
(19) 說此法門者, 及諸勸請法,
(20) 分別義藏人, 受持流通等。
(21) 法門等最勝, 頂禮解妙義,
(22) 欲令法久住, 自利利他故。
(23)十地法門,初地所攝八分:一、序分;二、三昧分;(24)三、加分;四、起分;五、本分;六、請分;七、說分;八、(25)校量勝分。 
chos kyi rnam graṅs ’di ni sus bśad daṅ || gaṅ dag rnams kyis ’chad du bcug rnams daṅ ||
(2) gaṅ gis ’di don bstan daṅ de las ni || gaṅ gis blaṅs nas bdag la rnam phye ba ||
de dag rnams daṅ chos mchog ’di la yaṅ || spyi bo sa la gtugs te phyag ’tshal nas ||
bdag daṅ gźan don sgrub phyir de yi don || gnas par bya phyir bśad sbyar bya bar ’bad ||

sa bcu’i (3) chos kyi rnam graṅs las sa daṅ po’i bsdus pa ni gleṅ gźi daṅ | sñoms par ’jug pa daṅ | byin gyi rlabs daṅ | ldaṅ ba daṅ | bstan pa daṅ | bskul ba daṅ | bśad pa daṅ | khyad par ro || 
(nidānaparivartaḥ)
evaṃ mayā śrutam | ekasmin samaye bhagavān paranirmitavaśavartiṣu devabhuvaneṣu viharati sma 
acirābhisaṃbuddho dvitīyasaptāhe vaśavartino devarājasya vimāne maṇiratnagarbhe prabhāsvare prāsāde mahatā bodhisattvagaṇena sārdhaṃ  sarvair avaivartikair ekajātipratibaddhair yaduta anuttarāyāṃ samyaksaṃbodhau || anyonyalokadhātusaṃnipatitaiḥ |  sarvaiḥ sarvabodhisattvajñānaviṣayagocarapratilabdhavihāribhiḥ  sarvatathāgatajñānaviṣayapraveśāvatārāpratiprasrabdhagocaraiḥ  sarvajagatparipācanavinayayathākālakṣaṇādhiṣṭhānasarvakriyāsaṃdarśanakuśalaiḥ  sarvabodhisattvapraṇidhānābhinirhārāpratiprasrabdhakalpādhvakṣetracaryāsaṃvāsibhiḥ  sarvabodhisattvapuṇyajñānarddhisaṃbhārasuparipūrṇākṣayasarvajagadupajīvyatāpratipannaiḥ  sarvabodhisattvaprajñopāyaparamapāramitāprāptasaṃsāranirvāṇamukhasaṃdarśanabodhisattvacaryopāyadānāvyavacchinnaiḥ  sarvabodhisattvadhyānavimokṣasamādhisamāpattyabhijñājñānavikrīḍitābhijñāsarvakriyāsaṃdarśanakuśalaiḥ  sarvabodhisattvarddhibalavaśitāprāptānabhisaṃskāracittakṣaṇasarvatathāgataparṣanmaṇḍalopasaṃkramaṇapūrvaṃgamakathāpuruṣaiḥ  sarvatathāgatadharmacakrasaṃdhāraṇavipulabuddhapūjopasthānābhyutthitaiḥ  sarvabodhisattvakarmasamādānasamatāprayogasarvalokadhātukāyapratibhāsaprāptaiḥ  sarvadharmadhātvasaṅgasvararutaghoṣānuravitasarvatryadhvāsaṅgacittajñānaviṣayaspharaṇaiḥ  sarvabodhisattvaguṇapratipattisuparipūrṇānabhilāpyakalpādhiṣṭhānasaṃprakāśanāparikṣīṇaguṇavarṇanirdeśakaiḥ | 
(21)聞如是一時佛遊第六他化自在天上  天王(22)宮如意藏珠妙寶殿上,與大菩薩眾不可計(23)俱,                           
(7)聞如是我聞:一時佛在他化自在天王  宮摩尼(8)寶殿上,與大菩薩眾俱,  皆於阿耨多羅三藐(9)三菩提不退轉,從他方界俱來集會。  此諸菩(10)薩一切菩薩智慧行處悉得自在,  諸如來智(11)慧入處悉皆得入,  善能教化一切世間,隨時(12)普示神通等事。於念念中皆能成辦具足  一(13)切菩薩所願,於一切世界、一切劫、一切國土(14)常修諸菩薩行。  具足一切菩薩所有福德智(15)慧而無窮盡,能為一切而作饒益、  能到一(16)切菩薩智慧方便彼岸、能示眾生生死及涅(17)槃門。不斷一切菩薩所行,善遊一切菩薩禪(18)定解脫三昧、神通明慧,諸所施為善能示現,  善遊一切菩薩禪(18)定解脫三昧、神通明慧,諸所施為善能示現,  (19)一切菩薩無作神足皆悉已得,於一念頃能(20)至十方諸佛大會,  勸發諮請受持法輪。常以(21)大心供養諸佛,  常能修習諸大菩薩所行事(22)業其身普現  無量世界其音遍聞,無所不至(23)其心通達,明見三世一切菩薩。  所有功德具(24)足修習。如是諸菩薩摩訶薩功德無量無邊,(25)於無數劫說不可盡。 
  de nas bcom ldan ’das lha’i rgyal po dbaṅ sgyur gyi gnas kyi nor bu rin po che dam pa’i khaṅ pa na | byaṅ chub sems dpa’i dge ’dun chen po  thams (2) cad kyaṅ bla na med pa yaṅ dag par rdzogs pa’i byaṅ chub las phyir mi ldog pa ’jig rten gyi khams gźan daṅ | gźan nas ’dus pa śa stag  kun kyaṅ byaṅ chub sems (67b1) dpa’i ye śes kyi yul daṅ spyod yul thams cad rab tu thob pas gnas pa |  de bźin gśegs pa thams cad kyi ye śes kyi yul la ’jug ciṅ gźol ba’i spyod yul ma gtaṅ (2) ba |  ’gro ba thams cad yoṅs su smin par bya ba daṅ | gdul bar bya ba’i dus bźin du thogs pa med pa’i byin gyi rlabs rnam pa tha dad pas bya ba thams cad yaṅ dag par ston pa (3) la mkhas pa |  byaṅ chub sems dpa’i smon lam thams cad mṅon par bsgrub ciṅ bskal pa daṅ | źiṅ daṅ | dus su spyod pa la gnas pa’i rgyun mi gcod pa |  byaṅ chub sems (4) dpa’i bsod nams daṅ | ye śes daṅ | rdzu ’phrul gyi tshogs yoṅs su rdzogs śiṅ ’gro ba thams cad ñe bar ’tsho ba mi zad pa la rab tu źugs pa |  byaṅ chub sems dpa’i śes (5) rab daṅ | thabs thams cad kyi pha rol tu phyin pa dam pa thob pa |byaṅ chub sems dpa’i spyod pas ’khor ba daṅ | mya ṅan las ’das pa’i sgo yaṅ dag par bstan ciṅ | śin tu (6) bsgrub pa’i rgyun mi gcod pa |  byaṅ chub sems dpa’i bsam gtan daṅ | rnam par thar pa daṅ | tiṅ ṅe ’dzin daṅ | sñoms par ’jug pa daṅ | mṅon par śes pa daṅ | rig pa (7) daṅ | ye śes la rnam par rol pa’i mṅon par śes pas bya ba thams cad yaṅ dag par ston pa la mkhas pa |  byaṅ chub sems dpa’i rdzu ’phrul daṅ | stobs daṅ | dbaṅ thams (68a1) cad thob ciṅ mṅon par ’du bya ba med pa’i sems skad cig gis | de bźin gśegs pa thams cad kyi ’khor gyi dkyil ’khor du ’doṅ ba la sṅon du (2) ’dren pa’i gtam gyi skyes bu dam pa |  de bźin gśegs pa thams cad kyi chos kyi ’khor lo yaṅ dag par gzuṅ ba daṅ | saṅs rgyas la mchod pa daṅ | rim gro rgya chen po (3) bya ba’i don du mṅon par brtson pa |  byaṅ chub sems dpa’i las thams cad yaṅ dag par blaṅ ba mñam pa ñid kyis sbyor bas | ’jig rten gyi khams thams cad du lus kyi (4) gzugs brñan rab tu ’byuṅ ba |  chos kyi dbyiṅs thams cad du chags pa med pa’i dbyaṅs rab tu sgrog pas | dus gsum thams cad du chags pa med pa’i sems daṅ ye (5) śes kyi yul rgyas par ’geṅs pa |  byaṅ chub sems dpa’i yon tan daṅ | nan tan yoṅs su rdzogs pa thams cad bskal pa brjod du med par rgyun mi ’chad par yaṅ (6) dag par bstan pa la yon tan bsṅags śiṅ | brjod pa zad mi śes pa śa stag ste | 
INTRODUCTION
I have heard thus. Once upon a time the Blessed One dwelt in the divine world called Paranirmitavaśavartin, 
not long after his perfect enlightenment – in the second week – in the palace of divine king Vaśavartin which was full of maṇi-jewels and shining with a great multitude of Bodhisattvas,  who were all not liable to turning back (from the road) and limited to (only) one (more) birth, before reaching the supreme perfect enlightenment, and who had come together from each world-region.  All of them 1) dwelt in obtaining the range and scope of the varieties of knowledge of all Bodhisattvas,  2) had the scope of not abandoning the attainment of entering into the range of the varieties of knowledge of all Tathāgatas,  3) were skillful in showing all the actions by sustaining power at the right time and moment when they mature and discipline all the worldly people,  4) had the scope not abandoning the accomplishment of the vow of all the Bodhisattvas and participating in the actions in [all] kalpas, times and realms,  5) had practised the affording of inexhaustible livelihood to all worldly people by fulfilling the necessary preparation of merits, knowledge and supernatural faculties of all the Bodhisattvas,  6) attained the supreme perfections of wisdom and expedient (upaya) of all the Bodhisattvas, skilful in showing the gate to metempsychosis and nirvāṇa, and (118) not giving up to devote themselves to the course of conduct of Bodhisattva,  7) were skillful in showing all the actions by supernatural intuitions exhibiting the contemplations, emancipations, meditations, concentrations, supernatural intuitions and knowledge of all the Bodhisattvas,  8) attained the control of the supernatural powers of all the Bodhisattvas, approached the assembly of all the Tathāgatas in a moment without effort, became the foremost preachers,  holding the wheel of the doctrine of all the Tathāgatas, and rose up to revere and serve Buddhas widely,  9) attained the appearance of (their own) bodies in all the world-regions by exerting themselves for the equality in obtaining the acts of all the Bodhisattvas,  10) have resounded their unobstructed voices and sounds over all the realms of ideas, and have suffused all spheres of unobstructed mind and knowledge in the three (kinds of) time (past, present, future),  11) were praised for their inexhaustible merits, having fulfilled the merits and exercises of all the Bodhisattvas and manifesting the (Buddha's) sustaining power in innumerable world-ages, 
(26)經曰:[如是我聞。一時婆伽婆]  [第(27)二七日在他化自在天中自在天王宮摩尼(28)寶藏殿,與大菩薩眾俱,]  [一切不退轉,皆一生(29)得阿耨多羅三藐三菩提,從他方佛世界俱(123c1)來集會。]  [此諸菩薩,一切菩薩智慧境界悉得(2)自在,]  [一切如來智慧境界悉皆得入,]  [勤行不(3)息善能教化一切世間,隨時普示一切神通(4)等事,於剎那中皆能成辦具足;]  [不捨一切(5)菩薩所起大願,於一切世一切劫一切國土(6)常修一切諸菩薩行,]  [具足菩薩福德智慧,(7)如意神足而無窮盡;能為一切而作饒益,]  (8)[能到一切菩薩智慧方便彼岸,能令眾生背(9)世間道向涅槃門,不斷一切菩薩所行,]  [善(10)遊一切菩薩禪定解脫三昧神通明慧,諸所(11)施為善能示現;]  [一切菩薩無作自在如意神(12)足皆悉已得,於一念頃能至十方諸佛大(13)會,]  [勸發諮請受持一切諸佛法輪,常以大(14)心供養諸佛,]  [常能修習諸大菩薩所行事(15)業;其身普現無量世界,]  [其音遍聞無所不(16)至,其心通達明見三世,]  [一切菩薩所有功德(17)具足修習如是諸菩薩摩訶薩功德無量無(18)邊,於無數劫說不可盡。] 
de la ’di skad bdag gis thos pa dus gcig na | bcom ldan ’das  mṅon (4) par rdzogs par saṅs rgyas nas riṅ po ma lon te | źag bdun pa gñis pa’i tshe gźan ’phrul dbaṅ byed kyi lha rnams kyi naṅ na lha’i rgyal po dbaṅ sgyur gyi gźal med khaṅ nor bu rin po che’i sñiṅ po can gyi khaṅ bzaṅs na | byaṅ chub sems dpa’i tshogs chen po                           
yad idam vajragarbheṇa ca bodhisattvena mahāsattvena | ratnagarbheṇa ca bodhisattvena mahāsattvena | padmagarbheṇa ca bodhisattvena mahāsattvena | śrīgarbheṇa ca bodhisattvena mahāsattvena | padmaśrīgarbheṇa ca bodhisattvena mahāsattvena | ādityagarbheṇa ca bodhisattvena mahāsattvena | sūryagarbheṇa ca bodhisattvena mahāsattvena | kṣitigarbheṇa ca bodhisattvena mahāsattvena | śaśivimalagarbheṇa ca bodhisattvena mahāsattvena | sarvavyūhālaṃkārapratibhāsasaṃdarśanagarbheṇa ca bodhisattvena mahāsattvena | jñānavairocanagarbheṇa ca bodhisattvena mahāsattvena | ruciraśrīgarbheṇa ca bodhisattvena mahāsattvena | candanaśrīgarbheṇa ca bodhisattvena mahāsattvena | puṣpaśrīgarbheṇa ca bodhisattvena mahāsattvena | kusumaśrīgarbheṇa ca bodhisattvena mahāsattvena | utpalaśrīgarbheṇa ca bodhisattvena mahāsattvena | devaśrīgarbheṇa ca bodhisattvena mahāsattvena | puṇyaśrīgarbheṇa ca bodhisattvena mahāsattvena | anāvaraṇajñānaviśuddhigarbheṇa ca bodhisattvena mahāsattvena | guṇaśrīgarbheṇa ca bodhisattvena mahāsattvena | nārāyaṇaśrīgarbheṇa ca bodhisattvena mahāsattvena | amalagarbheṇa ca bodhisattvena mahāsattvena | vimalagarbheṇa ca bodhisattvena mahāsattvena | vicitrapratibhānālaṃkāragarbheṇa ca bodhisattvena mahāsattvena | mahāraśmijālāvabhāsagarbheṇa ca bodhisattvena mahāsattvena | vimalaprabhāsaśrītejorājagarbheṇa ca bodhisattvena mahāsattvena | sarvalakṣaṇapratimaṇḍitaviśuddhiśrīgarbheṇa ca bodhisattvena mahāsattvena | vajrārciḥśrīvatsālaṃkāragarbheṇa ca bodhisattvena mahāsattvena | jyotirjvalanārciḥśrīgarbheṇa ca bodhisattvena mahāsattvena | nakṣatrarājaprabhāvabhāsagarbheṇa ca bodhisattvena mahāsattvena | gaganakośānāvaraṇajñānagarbheṇa ca bodhisattvena mahāsattvena | anāvaraṇasvaramaṇḍalamadhuranirghoṣagarbheṇa ca bodhisattvena mahāsattvena | dhāraṇīmukhasarvajagatpraṇidhisaṃdhāraṇagarbheṇa ca bodhisattvena mahāsattvena | sāgaravyūhagarbheṇa ca bodhisattvena mahāsattvena | (Dbh 2) meruśrīgarbheṇa ca bodhisattvena mahāsattvena | sarvaguṇaviśuddhigarbheṇa ca bodhisattvena mahāsattvena | tathāgataśrīgarbheṇa ca bodhisattvena mahāsattvena | buddhaśrīgarbheṇa ca bodhisattvena mahāsattvena | vimukticandreṇa ca bodhisattvena mahāsattvena |  evaṃpramukhair aparimāṇāprameyāsaṃkhyeyācintyātulyāmāpyānantāparyantāsīmāprāptānabhilāpyānabhilāpyair bodhisattvair mahāsattvaiḥ sārdhaṃ nānābuddhakṣetrasannipatitair vajragarbhabodhisattvapūrvaṃgamaiḥ || 
  各從他方諸佛國來,普集會此,金剛藏菩(24)薩等。 
(26)其名曰:金剛藏菩薩摩訶薩、寶藏菩薩、蓮華(27)藏菩薩、德藏菩薩、蓮華德藏菩薩、日藏菩薩、(28)月藏菩薩、淨月藏菩薩、照一切世間莊嚴藏(29)菩薩、智慧照明藏菩薩、妙德藏菩薩、栴檀德(498a1)藏菩薩、華德藏菩薩、優鉢羅華德藏菩薩、天(2)德藏菩薩、福德藏菩薩、無閡清淨智德藏(3)菩薩、功德藏菩薩、那羅延德藏菩薩、無垢藏(4)菩薩、離垢藏菩薩、種種樂說莊嚴藏菩薩、大(5)光明網藏菩薩、淨明威德王藏菩薩、大金山(6)光明威德王藏菩薩、一切相莊嚴淨德藏菩(7)薩、金剛焰德相莊嚴藏菩薩、焰熾藏菩薩、宿(8)王光照藏菩薩、虛空無閡妙音藏菩薩、陀羅(9)尼功德持一切世間願藏菩薩、海莊嚴藏菩(10)薩、須彌德藏菩薩、淨一切功德藏菩薩、如來(11)藏菩薩、佛德藏菩薩、解脫月菩薩。  如是等菩(12)薩摩訶薩,無量無邊、不可思議、不可稱說,金(13)剛藏菩薩摩訶薩而為上首。 
’di ltar byaṅ chub sems dpa’ sems dpa’ chen po rdo rje’i sñiṅ po daṅ | byaṅ chub sems (7) dpa’ sems dpa’ chen po rin po che’i sñiṅ po daṅ | byaṅ chub sems dpa’ sems dpa’ chen po padmo’i sñiṅ po daṅ | byaṅ chub sems dpa’ sems dpa’ chen po dpal (68b1) gyi sñiṅ po daṅ | byaṅ chub sems dpa’ sems dpa’ chen po padmo dpal gyi sñiṅ po daṅ | byaṅ chub sems dpa’ sems dpa’ chen po ñi ma’i sñiṅ po daṅ | byaṅ chub sems dpa’ (2) sems dpa’ chen po gtsaṅ ba’i sñiṅ po daṅ | byaṅ chub sems dpa’ sems dpa’ chen po sa’i sñiṅ po daṅ | byaṅ chub sems dpa’ sems dpa’ chen po zla ba dri ma med pa’i sñiṅ po (3) daṅ | byaṅ chub sems dpa’ sems dpa’ chen po rgyan rnam par dgod pa thams cad rab tu snaṅ bar ston pa’i sñiṅ po daṅ | byaṅ chub sems dpa’ sems dpa’ chen po ye (4) śes rnam par snaṅ ba’i sñiṅ po daṅ | byaṅ chub sems dpa’ sems dpa’ chen po dpal yid du ’oṅ ba’i sñiṅ po daṅ | byaṅ chub sems dpa’ sems dpa’ chen po tsan dan dpal (5) gyi sñiṅ po daṅ | byaṅ chub sems dpa’ sems dpa’ chen po me tog dpal gyi sñiṅ po daṅ | byaṅ chub sems dpa’ sems dpa’ chen po me tog rgyas pa’i dpal gyi sñiṅ (6) po daṅ | byaṅ chub sems dpa’ sems dpa’ chen po dpal lha’i sñiṅ po daṅ | byaṅ chub sems dpa’ sems dpa’ chen po bsod nams dpal gyi sñiṅ po daṅ | byaṅ chub (7) sems dpa’ sems dpa’ chen po bsgribs pa med pa’i ye śes rnam par dag pa dpal gyi sñiṅ po daṅ | byaṅ chub sems dpa’ sems dpa’ chen po yon tan dpal gyi sñiṅ (69a1) po daṅ | byaṅ chub sems dpa’ sems dpa’ chen po mthu chen dpal gyi sñiṅ po daṅ | byaṅ chub sems dpa’ sems dpa’ chen po dri ma med (2) pa’i sñiṅ po daṅ | byaṅ chub sems dpa’ sems dpa’ chen po dri ma daṅ bral ba’i sñiṅ po daṅ | byaṅ chub sems dpa’ sems dpa’ chen po spobs pa sna tshogs (3) rgyan gyi sñiṅ po daṅ | byaṅ chub sems dpa’ sems dpa’ chen po ’od zer gyi dra ba chen po rab tu snaṅ ba’i sñiṅ po daṅ | byaṅ chub sems dpa’ sems dpa’ chen (4) po ’od dri ma med pa’i dpal gyi gzi brjid bzaṅ po’i sñiṅ po daṅ | byaṅ chub sems dpa’ sems dpa’ chen po gser bzaṅ po dri ma med pa’i dbyig gis spras pa’i (5) gzi brjid mdzes pa’i sñiṅ po daṅ | byaṅ chub sems dpa’ sems dpa’ chen po mtshan thams cad kyis brgyan pas rnam par dag pa’i dpal gyi sñiṅ po daṅ | byaṅ chub (6) sems dpa’ sems dpa’ chen po dpal gyi be’u rdo rje ’od ’phro bas brgyan pa’i sñiṅ po daṅ | byaṅ chub sems dpa’ sems dpa’ chen po ’od ’bar źiṅ ’phro ba’i (7) dpal gyi sñiṅ po daṅ | byaṅ chub sems dpa’ sems dpa’ chen po skar ma’i rgyal po ’od rab tu snaṅ ba’i sñiṅ po daṅ | byaṅ chub sems dpa’ sems dpa’ chen po (69b1) nam mkha’i mdzod ye śes bsgribs pa med pa’i sñiṅ po daṅ | byaṅ chub sems dpa’ sems dpa’ chen po dbyaṅs kyi dkyil ’khor bsgribs pa med ciṅ ṅa ro sñan pa’i sñiṅ (2) po daṅ | byaṅ chub sems dpa’ sems dpa’ chen po gzuṅs kyi sñiṅ po yon tan gyis ’gro ba thams cad kyi smon lam yaṅ dag par ’dzin pa’i sñiṅ po daṅ | byaṅ chub sems (3) dpa’ sems dpa’ chen po rgya mtsho’i rgyan gyi sñiṅ po daṅ | byaṅ chub sems dpa’ sems dpa’ chen po ri rab dpal gyi sñiṅ po daṅ | byaṅ chub sems dpa’ sems dpa’ (4) chen po yon tan thams cad rnam par dag pa’i sñiṅ po daṅ | byaṅ chub sems dpa’ sems dpa’ chen po de bźin gśegs pa’i sñiṅ po daṅ | byaṅ chub sems dpa’ sems (5) dpa’ chen po saṅs rgyas dpal gyi sñiṅ po daṅ | byaṅ chub sems dpa’ sems dpa’ chen po rnam par grol ba’i zla ba daṅ |  de dag la sogs pa byaṅ chub sems dpa’ sems (6) dpa’ chen po tshad med pa | gźal du med pa | graṅs med pa | bsam gyis mi khyab pa | mtshuṅs pa med pa | dpag tu med pa | kun tu mtha’ yas pa | mu med pa | sa mtshams (7) med pa | brjod du med pa’i yaṅ brjod du med pa | byaṅ chub sems dpa’ sems dpa’ chen po rdo rje’i sñiṅ po la sogs pa’i saṅs rgyas kyi źiṅ sna tshogs nas ’dus pa śa (70a1) stag daṅ thabs gcig tu źugs so || 
such as (See the Sanskrit text)  and, having them as their leaders, (other) immeasurable, unfathomable, countless, unthinkable, unequalled, immense, endless, limitless, unlimited, unobtainable, and inexpressible Bodhisattva-Mahasattvas have come together from different Buddha's realms, led by Vajragarbha Bodhisattva. 
其名曰:[金剛藏菩(19)薩、寶藏菩薩、蓮華藏菩薩、勝藏菩薩、蓮華勝(20)藏菩薩、日藏菩薩、月藏菩薩、淨月藏菩薩、(21)照一切世間莊嚴藏菩薩、智慧普照明藏菩(22)薩、妙勝藏菩薩、栴檀勝藏菩薩、華勝藏菩(23)薩、俱素摩勝藏菩薩、優鉢羅華勝藏菩薩、天(24)勝藏菩薩、福德勝藏菩薩、無礙清淨智藏菩(25)薩、功德藏菩薩、那羅延德藏菩薩、無垢藏菩(26)薩、離垢藏菩薩、種種樂說莊嚴藏菩薩、大光(27)明網照藏菩薩、淨明勝照威德王藏菩薩、(28)大金山淨光明威德王藏菩薩、一切相莊嚴(29)淨勝藏菩薩、金剛焰勝胸相莊嚴藏菩薩、焰(124a1)熾藏菩薩、宿王光照藏菩薩、虛空庫無礙智(2)藏菩薩、無礙妙音遠藏菩薩、陀羅尼功德持(3)一切世間願藏菩薩、海莊嚴藏菩薩、須彌勝(4)藏菩薩、淨一切功德藏菩薩、如來藏菩薩、佛(5)勝藏菩薩、解脫月菩薩。]  [如是等菩薩摩訶(6)薩,無量無邊阿僧祇、不可思議、不可稱、不可(7)量、無有分齊、不可說不可說種種佛國土集,(8)金剛藏菩薩而為上首。]
(9)論曰:時處等校量顯示勝故。此法勝故,在(10)於初時及勝處說,此處宮殿等勝是名處勝。
(11)何故不色界說?此處感果故。
何故不初七(12)日說?思惟行因緣行故,本為利他成道。
何(13)故七日思惟不說?顯示自樂大法樂故。
何(14)故顯己法樂?為令眾生於如來所增長愛(15)敬心故,復捨如是妙樂悲愍眾生為說法(16)故。
何故唯行因緣行?是因緣行顯示不共(17)法故。
何故菩薩說此法門?為令增長諸菩(18)薩力故。何故唯[金剛藏]說?一切煩惱難壞,此(19)法能破,善根堅實猶如金剛,故不異名說。(20)何故名[金剛藏]?藏即名堅,其猶樹藏。又如(21)懷孕在藏,是故堅如金剛如[金剛藏]。是諸(22)善根,一切餘善根中其力最上,猶如金剛。(23)亦能生成人天道行,諸餘善根所不能壞,(24)故名金剛藏。已說序分,次說三昧分。 
  byaṅ chub sems dpa’ rdo (5) rje’i sñiṅ po la sogs pa saṅs rgyas kyi źiṅ sna tshogs nas ’dus pa daṅ thabs cig tu bźugs te źes bya ba ni gleṅ gźi ste | yul daṅ dus la sogs pa bye brag brjod par bya ba’i phyir ro || chos kyi rnam graṅs ’di mchog yin pas yul mchog yin pa ñid du daṅ por bśad do || yul de ni (6) gnas daṅ | khaṅ pa daṅ | gnas kyi khyad par mchog yin pas mchog go ||
ci’i phyir gzugs kyi khams su ma yin źe na | de’i ’bras bu ’dir mṅon par grub pa’i phyir ro ||
ci’i phyir źag bdun pa daṅ po la ma yin źe na | rten ciṅ ’brel par ’byuṅ bas gnas pas gnas pa’i (7) phyir ro || gźan gyi don du mṅon par rdzogs par saṅs rgyas pa ci’i phyir źag bdun ’das par mdzad ce na | bdag ñid chos kyi kun dgas dgyes pa’i che ba ñid bstan pa’i phyir ro ||
de yaṅ ci’i phyir źe na | de bźin gśegs pa la sems can rnams dga’ ba daṅ | gus pa bskyed par bya (104a1) ba’i phyir te | dgyes pa de lta bu de yaṅ btaṅ nas thugs brtse bas sems can rnams la chos ston to sñam pa’i phyir ro ||
ci’i phyir rten ciṅ ’brel par ’byuṅ ba’i gnas pa ñid kyis gnas śe na | de thugs su chud pa ni thun moṅ ma yin par bstan pa’i phyir ro ||
ci’i (2) phyir chos kyi rnam graṅs ’di byaṅ chub sems dpas bśad ce na | byaṅ chub sems dpa’ rnams spro ba bskyed pa’i phyir ro ||
ci’i phyir rdo rje sñiṅ po kho nas bśad ce na | gaṅ gi phyir dge ba’i rtsa ba rdo rje ltar sra ba daṅ ldan pa’i chos kyi rnam graṅs ’di ñon moṅs pa thams cad kyis mi choms pa daṅ | (3) ’joms par byed pa ñid kyi phyir te | ’di ni mtshan de skad ces bya ba ma yin pas mi ’chad do ||
ci’i phyir rdo rje sñiṅ po źes mtshan de skad gsol źe na | sñiṅ po’i sgra ’di ni sra ba la yaṅ rig par bya ste | dper na śiṅ gi sñiṅ po źes bya ba lta bu’o ||
skye ba’i gnas la yaṅ bya ste | dper na ma’i (4) mṅal źes bya ba lta bu’o ||
de’i phyir sñiṅ po rdo rje daṅ ’dra bas rdo rje’i sñiṅ po ste | de’i dge ba’i rtsa ba rnams gźan gyi dge ba’i rtsa ba thams cad pas stobs daṅ ldan pa’i phyir ro ||
de’i skye ba’i gnas rdo rje lta bu ni skye ba’i rgyu ste | lha daṅ mir ’gro bar ’gyur ba la bya ste | de las gźan pa’i skye ba’i rgyus (5) mi śigs pa’i phyir rdo rje’i sñiṅ po’o || 
(samāpattiḥ)
atha khalu vajragarbho bodhisattvas tasyāṃ velāyāṃ buddhānubhāvena mahāyānaprabhāsaṃ nāma bodhisattvasamādhiṃ samāpadyate sma |

 
(adhiṣṭhānam)
samanantaraṃ samāpannaś ca vajragarbho bodhisattva imaṃ mahāyānaprabhāsaṃ nāma bodhisattvasamādhim | atha tāvad eva daśasu dikṣu daśabuddhakṣetrakoṭiparamāṇurajaḥsamānāṃ lokadhātūnām apareṇa daśabuddhakṣetrakoṭiparamāṇurajaḥsamās tathāgatā mukhāny upadarśayām āsuḥ | yadidaṃ vajragarbhasamanāmakā eva | te cainaṃ buddhā bhagavanta evam ūcuḥ | 
爾時,金剛藏菩薩承佛威神,以大慧光(25)三昧正受,  適定意已;應時十方諸佛剎土,一(26)一諸方,如十億佛剎滿中諸塵若干億國,諸(27)如來現,邊有菩薩,其號各各曰金剛藏;十(28)方亦然,皆同一號。時此諸佛,俱讚曰: 
(14)爾時,金剛藏菩薩摩訶薩承佛威神,入菩薩(15)大智慧光明三昧,  即時十方世界於一方過(16)十億佛土微塵數世界,乃有如來名金剛藏;(17)如是次第,十億佛土微塵數諸佛皆現其身(18)名金剛藏;十方世界皆亦如是。同聲讚言: 
de nas de’i tshe byaṅ chub sems dpa’ sems dpa’ chen po rdo rje’i sñiṅ po saṅs rgyas kyi mthus theg pa chen po (2) rab tu snaṅ ba źes bya ba’i tiṅ ṅe ’dzin la sñoms par źugs so ||  byaṅ chub sems dpa’ sems dpa’ chen po rdo rje’i sñiṅ pos | byaṅ chub sems dpa’ tiṅ ṅe ’dzin theg (3) pa chen po rab tu snaṅ ba de la mñam par bźag ma thag tu | de nas de’i tshe phyogs bcu’i ’jig rten gyi phyogs re re’i ’jig rten gyi khams saṅs rgyas kyi źiṅ bye ba phrag (4) bcu’i rdul śin tu phra ba sñed kyi pha rol nas | saṅs rgyas bcom ldan ’das saṅs rgyas kyi źiṅ bye ba phrag bcu’i rdul śin tu phra ba sñed kun kyaṅ mtshan rdo rje’i sñiṅ po źes bya (5) bar mthun pa śa stag gis źal mṅon par bstan te | saṅs rgyas bcom ldan ’das de dag gis de la ’di skad ces bka’ stsal to || 
B Then indeed Bodhisattva Vajragarbha at that time has attained the Bodhisattva-meditation called ‘The Splendor of the Great Vehicle’ by Buddha’s might.  As soon as Bodhisattva Vajragarbha attained this Bodhisattva-meditation called ‘The Splendor of The Great Vehicle’, Tathāgatas the number of which is comparable with the atom-dusts in hundred millions of Buddha's realms showed their faces beyond the world-regions (the number of which is) comparable with the atom-dusts in hundred millions of Buddha's realms in the ten directions. These Venerable Buddhas, having the same name Vajragarbha, spoke as follows. 
(25)經曰:[爾時金剛藏菩薩摩訶薩,承佛威神,(26)入菩薩大乘光明三昧。](27)論曰:入三昧者,顯示此法非思量境界故。(28)已說[三昧]分,次說加分。  (29)經曰:[爾時金剛藏菩薩入是菩薩大乘光明(124b1)三昧,即時十方過十億佛土微塵數等諸佛(2)世界,有十億佛土微塵數諸佛皆現其身,(3)同名金剛藏。是諸佛如是讚言:] 
de nas yaṅ de’i tshe | byaṅ chub sems dpa’ sems dpa’ chen po rdo rje’i sñiṅ po saṅs rgyas kyi mthus byaṅ chub sems dpa’ tiṅ ṅe ’dzin theg pa chen po rab tu snaṅ ba źes bya ba la sñoms par źugs so źes bya ba ni tiṅ ṅe ’dzin la sñoms par ’jug pa (6) ston te | chos kyi rnam graṅs ’di rtog ge’i spyod yul ma yin pa ñid du bstan pa’i phyir ro ||  byaṅ chub sems dpa’ rdo rje’i sñiṅ po sñoms par źugs ma thag tu źes bya ba ni byaṅ chub sems dpa’i tiṅ ṅe ’dzin theg pa chen po rab tu snaṅ ba ’di la’o || de nas de’i tshe phyogs bcu dag gi ’jig (7) rten gyi khams saṅs rgyas kyi źiṅ bye ba phrag bcu’i rdul phra rab kyi rdul sñed kyi pha rol nas de bźin gśegs pa saṅs rgyas kyi źiṅ bye brag phrag bcu’i rdul phra rab kyi rdul sñed dag ’di lta ste mtshan rdo rje’i sñiṅ po źes bya bar mthun pa śa stag gis źal bstan te | saṅs rgyas bcom ldan ’das de dag (104b1) gis de la ’di skad ces bka’ stsal to || 
- sādhu sādhu bho jinaputra, yas tvam imaṃ mahāyānaprabhāsaṃ bodhisattvasamādhiṃ samāpadyase |  api tu khalu punas tvāṃ kulaputra, amī daśasu dikṣu daśabuddhakṣetrakoṭiparamāṇurajaḥsamānāṃ lokadhātūnām apareṇa daśabuddhakṣetrakoṭiparamāṇurajaḥsamās tathāgatā adhitiṣṭhanti | sarve vajragarbhasamanāmāno 'syaiva bhagavato vairocanasya pūrvapraṇidhānādhiṣṭhānena | tava ca puṇyajñānaviśeṣeṇa | sa sarvabodhisattvānāṃ ca acintyabuddhadharmālokaprabhāvanājñānabhūmyavatāraṇāya |  sarvakuśalamūlasaṃgrahaṇāya |  sarvabuddhadharmapravicayakauśalāya |  dharmajñānavaipulyāya  suvyavasthitadharmanirdeśāya  asaṃbhinnajñānavyavadānāya |  sarvalokadharmānupalepāya |  lokottarakuśalamūlapariśodhanāya |  acintyajñānaviṣayaviśeṣādhigamāya |  yāvat sarvajñajñānaviṣayādhigamāya ca | yadidaṃ daśānāṃ bodhisattvabhūmīnām ārambhapratilambhāya |  yathāvadbodhisattvabhūmivyavasthānakauśalanirdeśāya |  sarvabuddhadharmābhyālaṃbhanāya |  anāsravadharmaprativibhāgavibhāvanāya |  suvicittavicayamahāprajñālokakauśalāya |  sunistīritakauśalyajñānamukhāvatārāya | 1   yathārhasthānāntaraprabhāvanāmundupratibhānālokāya |  mahāpratisaṃvidbhūministīraṇāya |  bodhicittasmṛtyasaṃpramoṣāya |  sarvasattvadhātuparipācanāya |  sarvatrānugataviniścayakauśalyapratilambhāya ca | 
「善哉,善(29)哉!汝乃以此大慧光菩薩三昧,而以正受,  在(458b1)十方佛土,各如十億滿中諸塵諸如來等之(2)所建立,一切等號,悉是照明,如來至真,本願(3)所致,而建立此,亦是仁者慧淨所致,復是一(4)切諸菩薩等,不可思議法光聖旨,住明智地,(5)多所度脫,  攝取一切眾德之本,  皆曉諸佛本(6)所行成,  愍念十方,  解了善權,  敷演道化,普弘(7)法慧,周流十方;所講經誼,盡令堅住,其智(8)慧明無能毀者,隨時建立僉使得安;  遊諸世(9)間不著方俗,  度世清淨,莊嚴善本,  入不可(10)議慧之境界,  通一切智,高遠聖道,乃能招致(11)諸菩薩等,十住行無。  如開士衆所當建立。有所宣布。  往返周旋,  執無漏法,  光明咸照,而善(13)思惟,撰於離心,曉了隨時。大慧光明,  其未善(14)度,至聖道門,使得度脫而無所著。  住於內(15)行,專精奉修無上大乘,其辯才慧不可稱(16)載,威曜普照消除闇冥,  已超眾行班宣無(17)極,  住在佛地逮菩薩意,  愍念眾生未曾忘(18)捨,  遊入一切諸佛至真善權方便,決眾結網。 
(19)「善哉善哉!金剛藏!乃能入是菩薩大智慧光(20)明三昧。  如是,十方世界微塵數等諸佛皆同(21)一號,加汝威神,又盧舍那佛本願力故、又汝(22)有大智慧故、又與一切菩薩不可思議諸佛(23)法明——所謂令入智慧地故、  攝一切善根故、  善(24)分別選擇一切佛法故、  廣知諸法故、  決定說(25)諸法故、  無分別智善分別故、  一切世間法不(26)能污故、  出世間善根清淨故、  得不可思議智(27)力故、  得一切智人智處故、又得菩薩十地故  如實說菩薩十地差別故    分別說無漏法不(29)著故、  大智慧光明善擇以自莊嚴故、  令入具(498b1)足智門故、  隨所應住次第說故、得無閡樂(2)說光明故、  具足大無閡智地  不忘失菩薩(3)心故、  教化成就一切眾生性故、  得一切遍至(4)決定智故。 
rigs kyi bu | de ltar khyod byaṅ chub sems (6) dpa’i tiṅ ṅe ’dzin theg pa chen po rab tu snaṅ ba la sñoms par źugs pa legs so || legs so ||  ’di ltar rigs kyi bu khyod la phyogs bcu’i saṅs rgyas bcom ldan (7) ’das | saṅs rgyas kyi źiṅ bye ba phrag bcu’i rdul śin tu phra ba sñed kun kyaṅ mtshan rdo rje’i sñiṅ po źes bya bar mthun pa śa stag gis | bcom ldan ’das de bźin gśegs (70b1) pa dgra bcom pa yaṅ dag par rdzogs pa’i saṅs rgyas rnam par snaṅ mdzad ’di’i sṅon gyi smon lam gyi byin gyi rlabs daṅ | khyod ñid kyi ye śes kyi khyad par gyis byaṅ chub sems (2) dpa’ thams cad la saṅs rgyas kyi chos snaṅ ba bsam gyis mi khyab pa rab tu brjod ciṅ | ye śes kyi sa la ’jug par bya ba daṅ |  dge ba’i rtsa ba thams cad yaṅ dag par bsdu ba (3) daṅ |  saṅs rgyas kyi chos thams cad rab tu dbye ba la mkhas par bya ba daṅ |  chos thams cad la ye śes śin tu yaṅs par bya ba daṅ |  śin tu legs par gnas pa’i chos (4) rab tu bstan pa daṅ |  ye śes tha mi dad pa rnam par sbyaṅ ba daṅ |  ’jig rten gyi chos thams cad kyis gos pa med par bya ba daṅ |  ’jig rten las ’das pa’i dge ba’i rtsa ba (5) yoṅs su dag par bya ba daṅ |  ye śes bsam gyis mi khyab pa’i yul khoṅ du chud par bya ba nas  thams cad mkhyen pa’i ye śes kyi yul gyi bar du khoṅ du chud par bya ba daṅ | ’di (6) ltar byaṅ chub sems dpa’i sa bcu brtsams pa rab tu thob par bya ba daṅ |  byaṅ chub sems dpa’i sa ma nor bar rnam par dgod pa śin tu bstan pa daṅ |  saṅs rgyas kyi chos thams (7) cad la yaṅ dag par dmigs par bya ba daṅ |  zag pa med pa’i chos kyi bye brag rnam par bsgom pa daṅ |  rnam par dbye ba śin tu rnam par phye ba’i śes rab kyi snaṅ ba chen po la (71a1) mkhas pa’i ye śes kyi rgyan thob par bya ba daṅ |  śin tu brtags pa’i ye śes kyi sgo la ’jug par bya ba daṅ |  gnas kyi rnam pa ci rigs su brjod pa (2) daṅ | spobs pa’i snaṅ ba dma’ ba med par thob par bya ba daṅ |  tha dad pa yaṅ dag par śes pa chen po’i sa śin tu rtogs par bya ba daṅ |  byaṅ chub kyi sems la dran pa ñams (3) pa med par bya ba daṅ |  sems can gyi khams thams cad yoṅs su smin par bya ba daṅ |  thams cad du soṅ ba’i blo rnam par gdon mi za ba la mkhas pa rab tu thob par bya ba’i (4) phyir byin gyis brlab pa mdzad do || 
“Good! good! oh son of the Conqueror! that you attain this Bodhisattva-meditation called ‘The Splendor of The Great Vehicle’,  but indeed, o son of the noble family, these Tathāgatas having the same name Vajragarbha (the number of which is) comparable with the atom-dusts in hundred millions of Buddha's realms sustain you beyond the world-regions (the number of which is) comparable with the atom-dusts in hundred millions of Buddha's realms in ten directions by the sustaining power of the former vow of this venerable Vairocana (or the Sun) and by your distinguished merit and knowledge. D “In order that all the Bodhisattvas 1) enter into the stage of knowledge disclosing unthinkable splendor of the Buddha's doctrine,  2) assemble all the basic merits,  3) are skillful in investigating all the Buddha's doctrines,  4) extend the knowledge about doctrines,  5) elucidate the well settled doctrines,  6) purify the unadulterated knowledge,  7) do not defile all the worldly things  8) purify the supermundane basic elements,  9) realize the range of unthinkable knowledge,  10) realize up to the range of knowledge of the omniscient, namely to attain the commencement of the ten stages of Bodhisattva,  11) elucidate properly the respective determination of the Bodhisattva-stages,  12) acquire all the Buddha’s doctrines,  13) contemplate the differentiation of the inclinations without evil influences,  14) are skilled in the great splendor of wisdom with well-chosen investigation,  15) enter into the gate of well accomplished expert knowledge,  16) show the inside-disclosing and sharp (fearless) eloquence in the appropriate place,  17) accomplish the stage of great analytical knowledge,  18) do not lose the memory of the thought of enlightenment (bodhicitta),  19) mature the regions of all the living beings,  20) attain the skill in all-penetrating exegesis. 
[善哉善哉!(4)金剛藏!乃能入是菩薩大乘光明三昧。]  復次(5)善男子!如是十方十億佛土微塵數等諸佛(6)皆同一號,加汝威神,此是盧舍那佛本願力(7)故加。
(8)論曰:何故多佛加?顯法及法師,增長恭敬(9)心故。
何故同號[金剛藏]?加[本願力故]。
何故(10)如來作如是願?顯示多佛故。
此三昧是法(11)體,本行菩薩時皆名金剛藏,同說此法;今(12)成正覺亦名金剛藏,故不異名加。又是(13)菩薩聞諸如來同己名已增踊悅故。
何故(14)不言過無量世界?方便顯多佛故。
何故定(15)言十億佛土?為說十地故,此經如是多(16)說十數。
彼佛先作是願,今復自加,後餘佛(17)加,故言盧舍那[佛本願力故加]。
何故加?為(18)說此法故加。復云何加?
(19)經曰:[又一切菩薩不可思議諸佛法明說,令(20)入智慧地故、攝一切善根故、善分別選(21)擇一切佛法故、廣知諸法故、善決定說諸(22)法故、無分別智清淨不雜故、一切魔法不能(23)染故、出世間法善根清淨故、得不可思議智(24)境界故,乃至得一切智人智境界故,又得(25)菩薩十地始終故、如實說菩薩十地差別方(26)便故、念隨順一切佛法故、觀達分別無(27)漏法故、善擇大智慧光明方便故、令入具(28)足智門故、隨所住處正說無畏辯才明(29)故、得大無礙智地故、憶念不忘菩提心故、(124c1)教化成就一切眾生界故、得通達分別一(2)切處法故。]
(3)論曰:此二十句,依一切菩薩自利利他故(4)加。

如是初十句依自利行,後十句依利他(5)行。 是中[一切菩薩者,]謂住信行地。 [不可思(6)議諸佛法者,]是出世間道品。 [明者,]見智得證。 (7)說者,於中分別。 [入者,]信樂得證。智慧地者,謂(8)十地智。如本分中說, 此是根本入。如經[又(9)一切菩薩不可思議諸佛法明說,令入智慧(10)地故。] 
此修多羅中說,依根本入有九種入:(11)一者攝入,聞慧中攝一切善根故,如經[攝(12)一切善根故。]  二者思議入,思慧於一切道(13)品中智方便故,如經[善分別選擇一切佛法(14)故。]  三者法相入,彼彼義中無量種種知故,(15)如經[廣知諸法故。]  四者教化入,隨所思義名(16)字具足善說法故,如經[善決定說諸法故。]  (17)五者證入,於一切法平等智見道時中善(18)清淨故,如經[無分別智清淨不雜故。]  菩薩(19)教化眾生即是自成佛法,是故利他亦名自(20)利。
六者不放逸入,於修道時中遠離一(21)切煩惱障故,如經[一切魔法不能染故。] 
七(22)者地地轉入,出世間道品無貪等善根淨故,(23)如經[出世間法善根清淨故。] 復有善根能(24)為出世間道品因故。  八者菩薩盡入,於第(25)十地中入一切如來祕密智故,如經[得不可(26)思議智境界故。]  九者佛盡入,於一切智入智(27)故,如經[乃至得一切智人智境界故。]是諸入(28)為校量智義差別次第轉勝,非根本入。
(29)一切所說十句中皆有六種差別相門。此言(125a1)說解釋應知除事,事者謂陰界入等。六種(2)相者,謂總相、別相、同相、異相、成相、壞相。總(3)者是根本入,別相者餘九入。別依止本,滿(4)彼本故。同相者,入故。異相者,增相故。成相者,(5)略說故。壞相者,廣說故。如世界成壞。餘一(6)切十句中隨義類知。第二十句,所謂[得菩薩(7)十地始終故。]此根本始終,是中[始]者,信欲親(8)近等。[終]者,念持諸地。復有阿含及證,如是次(9)第依初相,應知依根本始終。 
有十種始終:(10)一者攝始終,思慧智隨所聞義受持說故,(11)如經[如實說菩薩十地差別方便故。]  二者欲(12)始終,令證一切佛法故,如經[念隨順一切(13)佛法故。]  三者行始終,觀分時中無漏道品分(14)別修相覺故,如經[觀達分別無漏法故。]  四(15)者證始終,見道時中法無我智方便故,如經(16)[善擇大智慧光明方便故。] 是中[善擇]者,擇(17)中最勝。最勝者,法無我智故。[大智慧]者,過小(18)乘故。[光明]者,對治無明故。此事中彼時中(19)皆[善知]故。  五者修道始終,出世間智智力得(20)入法義故,如經[令入具足智門故。]  此處菩(21)薩於菩提有五種障:一者不能破諸邪論障,(22)已說正義,他言能壞,復眷屬離散。二者不(23)能答難障,於他問中茫然無對,設有言說(24)人不信受。三者樂著小乘障,自不能得大(25)菩提,復捨利益眾生。四者化眾生懈怠障,(26)於中捨利他行,不助他善,復自善根不增(27)長故。五者無方便智障,不能善化眾生,(28)復自菩提行不滿足故。 對治是障有五始(29)終:一者能破邪論障始終,隨彼所著顯己(125b1)正義,對治邪執無畏辯才性不闇故,如經(2)[隨所住處正說無畏辯才明故。]  二者能善(3)答難始終,證大無礙智地故,如經[得大無(4)礙智地故。]  三者樂著小乘對治始終,大菩提(5)願大菩提念不忘失故,如經[憶念不忘菩(6)提心故。]  四者化眾生懈怠對治始終,利益眾(7)生無疲倦故,如經[教化成就一切眾生界(8)故。]  五者無方便智對治始終,於五明處通達(9)分別故,如經[通達分別一切處法故。] 已說(10)何故加, 
kye rgyal ba’i bu khyod byaṅ chub sems dpa’i tiṅ ṅe ’dzin theg pa chen po rab tu snaṅ ba ’di la sñoms par źugs pa legs so legs so ||  rigs kyi bu yaṅ khyod la phyogs bcu dag gi de bźin gśegs pa saṅs rgyas kyi źiṅ bye ba phrag bcu’i rdul sñed (2) kun kyaṅ mtshan rdo rje’i sñiṅ po źes bya bar mthun pa śa stag gis bcom ldan ’das rnam par snaṅ mdzad ’di ñid kyi sṅon gyi smon lam daṅ | byin gyi rlabs źes bya ba ni | saṅs rgyas maṅ pos byin gyis brlabs par yoṅs su ston te | chos daṅ chos smra ba la gus pa rab tu cher bskyed pa’i (3) phyir ro ||
ci’i phyir rdo rje’i sñiṅ po źes bya ba śa stag kho nas byin gyis brlabs śe na | saṅs rgyas kyi smon lam gyi phyir ro ||
ci’i phyir bcom ldan ’das kyis smon lam de skad btab ce na | saṅs rgyas maṅ po ñid du bstan pa’i phyir ro ||
tiṅ ṅe ’dzin ’di’i chos ñid ni ’di yin te | byaṅ (4) chub sems dpar gyur pa rdo rje’i sñiṅ po źes bya ba gaṅ dag gis chos kyi rnam graṅs ’di bśad pa | de bźin gśegs par gyur pa mtshan de skad ces bya ba de dag ñid kyis byin gyis rlob kyi | gźan dag gis ni ma yin te | de dag gis byaṅ chub sems dpa’ de la raṅ gi mtshan yoṅs su (5) brjod pas de dag daṅ mtshan mthun pa’i phyir dga’ ba’i khyad par du ’gyur ro ||
ci’i phyir ’jig rten gyi khams tshad med pa dag gi pha rol nas źes mi bya źe na | thabs la mkhas pas de maṅ ba ñid du bstan pa’i phyir ro ||
ci’i phyir saṅs rgyas kyi źiṅ bye ba phrag bcur ṅes śe na | sa bcu’i (6) skabs yin pa’ i phyir te | de bas na ’dir bcu pa maṅ du ston to ||
bcom ldan ’das kyis sṅon de dag gi de byin gyis brlab par smon lam btab ciṅ | raṅ gis kyaṅ byin brlabs pa daṅ | gźan dag gis kyaṅ phyis mdzad de | de’i phyir bcom ldan ’das kyi sṅon gyi smon lam daṅ | byin gyi brlab (7) kyis źes bya’o ||
ci’i phyir chos kyi rnam graṅs ’di bśad par byin gyis brlab pa daṅ | ji ltar byin gyis brlab pa brjod par bya ste | de la byaṅ chub sems dpa’ thams cad bya ba’i phyir daṅ | dge ba’i rtsa ba (105a1) thams cad yaṅ dag par bsdu bar byas saṅs rgyas kyi chos bsam gyis mi khyab pa snaṅ ba brjod pas ye śes kyi sa la ’jug pa ba’i phyir daṅ | saṅs rgyas kyi chos thams cad rab tu dbye ba la mkhas par bya ba’i phyir daṅ | chos la ye śes śin tu rgyas par bya ba’i phyir daṅ | legs par gnas pa’i chos bstan par bya ba’i phyir daṅ | ye śes tha mi dad pa rnam par (2) byaṅ bar bya ba’i phyir daṅ | ’jig rten gyi chos thams cad kyis mi gos par bya ba’i phyir daṅ | ’jig rten las ’das pa’i dge ba’i rtsa ba yoṅs su dag par bya ba’i phyir daṅ | ye śes bsam gyis mi khyab pa’i yul khoṅ du chud par bya ba’i phyir daṅ | thams cad mkhyen pa’i ye śes kyi yul gyi (3) bar du khoṅ du chud par bya ba’i phyir daṅ | gaṅ ’di byaṅ chub sems dpa’i sa bcu po dag la brtsam źiṅ thob par bya ba’i phyir daṅ | byaṅ chub sems dpa’i sa ji lta ba bźin du rnam par dgod pa la mkhas pas bstan par bya ba’i phyir daṅ | saṅs rgyas kyi chos thams cad la lhag par dmigs par bya (4) ba’i phyir daṅ | zag pa med pa’i chos bye brag gis bsgom par bya ba’i phyir daṅ | śin tu rnam par phye ba rnam par ’byed pa śes rab chen po snaṅ ba la mkhas par bya ba’i phyir daṅ | śin tu brtags pa’i ye śes kyi sgo la ’jug par bya ba’i phyir daṅ | gnas gźan ci rigs su rab tu brjod (5) pa la bag ’chums pa med pa’i spobs pas snaṅ bar bya ba’i phyir daṅ | so so yaṅ dag par rig pa chen po’i sa śin tu rtogs par bya ba’i phyir daṅ | byaṅ chub kyi sems kyis brjod pa med par bya ba’i phyir daṅ | sems can gyi khams thams cad yoṅs su smin par bya ba’i phyir daṅ | thams cad (6) du źugs pa’i rnam par gtan la ’bebs pa thob par bya ba’i phyir byin gyis brlab pa mdzad do źes bya ba bcu pa de gñis kyis byaṅ chub sems dpa’ rnams kyi raṅ gi don daṅ gźan gyi don la brtsams te byin gyis brlabs so ||

ji ltar raṅ gi don la brtsams pa de lta bu ni bcu pa daṅ po’o || ji ltar gźan (7) gyi don la brtsams pa de lta bu ni bcu pa gñis pa yin par rig par bya’o ||
de la byaṅ chub sems dpa’ thams cad ni gaṅ su dag mos pas spyod pa la sogs pa’i sa la gnas pa rnams so ||
saṅs rgyas kyi chos bsam gyis mi khyab pa rnams ni ’jig rten las ’das pa’i byaṅ chub kyi phyogs pa gaṅ (105b1) yin pa dag go ||
snaṅ ba ni de la rtog pa ste | śes pa daṅ mthoṅ ba daṅ | thob pa daṅ | mṅon sum du byed pa’o || de brjod pa ni bstan pa daṅ rab tu bśad pa’o || de ni ye śes kyi sa bcu pa ji skad ’byuṅ ba rnams te | de dag gis de brjod pa’i phyir ro || de dag la ’jug pa ni dad pa daṅ | mos pa daṅ | (2) rab tu daṅ ba daṅ | ’thob pa gaṅ yin pa’o ||
de ni ’jug pa’i rtsa ba ste | mdo’i tshig byaṅ chub sems dpa’ thams cad saṅs rgyas kyi chos bsam gyis mi khyab pa snaṅ ba brjod pas ye śes kyis la ’jug par bya ba’i phyir źes bya ba ’dis ston to ||
 
rtsa ba’i ’jug pa de la brten nas ’jug pa gźan (3) rnam pa dgu ste | thos pa ’dzin pa’i sog nas thos par gtogs pa’i dge ba’i rtsa ba thams cad bsdus pa’i phyir sdud pa’i ’jug pa ni gaṅ gi phyir | dge ba’i rtsa ba thams cad yaṅ dag par bsdu bar bya ba’i phyir źes gsuṅs pa’o ||
 
bsams pa las byuṅ ba’i śes pas byaṅ chub kyi phyogs pa thams cad (4) la mkhas par byed pas don rtogs par byed pa’i ’jug pa ni gaṅ gi phyir saṅs rgyas kyi chos thams cad rab tu dbye ba la mkhas par bya ba’i phyir źes gsuṅs so ||
 
don de daṅ de’i rnam graṅs du ma śes par byed pas chos rtogs par byed pa’i ’jug pa ni ’di ltar chos la ye śes śin tu rgyas par bya (5) ba’i phyir źes gsuṅs pa’o ||
 
ji ltar rtogs pa’i don daṅ | tshig ’bru phun sum tshogs pa’i chos ston pas sems can yoṅs su smin par byed pa’i ’jug pa ni gaṅ gi phyir legs par gnas pa’i chos bstan par bya ba’i phyir źes gsuṅs pa’o ||
 
mthoṅ ba’i lam gyi gnas skabs na chos (6) thams cad mñam pa ñid du śes pa yoṅs su sbyaṅs pas ’thob par byed pa’i ’jug pa ni gaṅ gi phyir | ye śes tha mi dad pa rnam par byaṅ bar bya ba’i phyir źes gsuṅs pa’o ||
 
gźan gyi don gyis yoṅs su bsdus pa’i phyir byaṅ chub sems dpa’ rnams kyi thob pa ni saṅs rgyas ñid du ’gyur bar bstan (7) pa’i phyir sems can yoṅs su smin par byed pa sṅar bstan to || de ñid kyi phyir de dag gi gźan gyi don la sbyor ba yaṅ raṅ gi don kho na yin no ||
bsgom pa’i lam gyi gnas skabs na kun nas ñon moṅs pa’i chos thams cad yoṅs su spoṅ bas bag yod pa’i ’jug pa ni gaṅ gi phyir | ’jig rten gyi chos thams (106a1) cad kyis mi gos par bya ba’i phyir źes gsuṅs pa’o ||
 
’jig rten las ’das pa’i byaṅ chub kyi phyogs daṅ mthun pa ma chags pa la sogs pa’i dge ba’i rtsa ba yoṅs su sbyoṅ bas sa nas sar ’phar bar byed pa’i ’jug pa ni gaṅ gi phyir | ’jig rten las ’das pa’i dge ba’i rtsa (2) ba yoṅs su dag par bya ba’i phyir źes gsuṅs pa’o || yaṅ de dag ñid kyi rgyu gaṅ yin pa dge ba’i rtsa ba yin par rig par bya’o ||
 
sa bcu par de bźin gśegs pa thams cad kyi gsaṅ ba la sogs pa śes par byed pas | byaṅ chub sems dpa’i mthar phyin par byed pa’i ’jug pa ni gaṅ gi (3) phyir ye śes bsam gyis mi khyab pa’i yul khoṅ du chud par bya ba’i phyir źes gsuṅs pa’o ||
 
śes bya thams cad la sgrib pa med pa śes pa’i phyir saṅs rgyas kyi mthar thug par byed pa’i ’jug pa ni gaṅ gi phyir | thams cad mkhyen pa’i ye śes kyi bar du khoṅ du chud par bya ba’i phyir źes (4) gsuṅs pa’o || ’jug pa ’di rnams kyi bye brag bstan pa’i phyir | miṅ gźan smos kyi rtsa ba’i ’jug pa ni ma yin no ||
bcu pa la sogs pa bstan pa thams cad la yan lag daṅ ñe ba’i yan lag gi sgo nas rnam pa drug drug gis bśad par rig par bya ste | dṅos po ñe bar dgod pa ni ma gtogs te | (5) der phuṅ po daṅ khams daṅ skye mched kyi dṅos po ñe bar dgod pa ma gtogs so źes bya ba’i tha tshig go || rnam pa drug po dag gaṅ źe na | yan lag daṅ | ñe ba’i yan lag daṅ | mtshan ñid ’dra ba daṅ | mtshan ñid mi ’dra ba daṅ | ’du ba daṅ | rgyas pa’o || de la yan lag ni ’jug pa’o || (6) ñe ba’i yan lag ni gźan rnams te | de la brten pa’i phyir daṅ | de yoṅs su rdzogs par byed pa’i phyir ro || de gñis kyi ’jug pa ñid kyi phyir mtshan ñid daṅ ’dra ba ñid do || rnam pa gźan ñid kyi phyir mtshan ñid mi ’dra ba ñid do || ’du ba ni mdor bsdus pa ste | yan lag bstan pa’i phyir ro || rgyas (7) pa ni de rab tu dbye ba ste | ñe ba’i yan lag bstan pa’i phyir te | ’jig rten gyi khams ’jig pa daṅ chags pa bźin no || bcu pa gźan la yaṅ de bźin ñid du ci rigs par sbyar bar bya’o || de gaṅ dag bźi par ston par ’don pa daṅ | gaṅ dag gsum par ston par ’don pa gñis ka yaṅ ’dir de (106b1) ñid kyi phyir kho na yin par rig par bya’o || bcu pa gñis pa daṅ gsum pa la yaṅ de ñid kyi phyir yod do || bcu pa gñis pa la gaṅ ’di byaṅ chub sems dpa’i sa bcu po dag la rtsom źiṅ thob par bya ba’i phyir źes bya bas ni rtsom źiṅ thob pa’i rtsa ba bstan to || de la rtsom pa ni dad pa daṅ | ’dun pa daṅ | ñe (2) bar ’gro ba la sogs pa ste | yoṅs su tshol ba’o || ’thob pa ni sa bcu po de dag ’dzin pa’o || yaṅ na luṅ daṅ rtogs pa ste | go rims bźin no || ’dir ni rnam graṅs goṅ ma ñid yin par rig par bya’o || 
rtsom źiṅ ’thob pa’i rtsa ba ’di la brten nas rtsom źiṅ ’thob pa gźan bcu ste | (3) bsams pa las byuṅ ba’i śes pas ji ltar thos pa’i don legs par ’dzin pa daṅ | ’dzin du ’jug pas yaṅ dag par ’dzin pa rtsom źiṅ ’thob pa ni gaṅ gi phyir | byaṅ chub sems dpa’i sa ji lta ba bźin du rnam par dgod pa la mkhas pas bstan par bya ba’i phyir źes gsuṅs pa’o ||
 
(4) saṅs rgyas kyi chos thams cad rtogs par bya ba’i phyir | ’dun pa rtsom źiṅ ’thob pa ni gaṅ gi phyir | saṅs rgyas kyi chos thams cad lhag par dmigs par bya ba’i phyir źes gsuṅs pa’o ||
 
de ñid kyi ched du ṅes par ’byed pa’i cha daṅ mthun pa’i gnas skabs na zag pa med pa’i byaṅ chub (5) kyi phyogs pa bye brag gis bsgom pa’i rnam pa khoṅ du chud par byed pas sbyor ba rtsom źiṅ ’thob pa ni gaṅ gi phyir | zag pa med pa’i chos bye brag gi bsgom par bya ba’i phyir źes gsuṅs pa’o ||
 
mthoṅ ba’i lam gyi gnas skabs na chos bdag med pa śes pa la mkhas par byed pas rtogs par byed pa (6) rtsom źiṅ thob pa ni gaṅ gi phyir śin tu rnam par phye ba rnam par ’byed pa śes rab chen po snaṅ ba la mkhas par bya ba’i phyir źes gsuṅs pa’o ||
de la śin tu rnam par phye ba źes bya ba ni de’i pha rol na yaṅ rnam par dbye bar bya ba med pa ste | de ni chos bdag med pa’o || de rnam par ’byed pa ni śes pa’o || (7) de ni śes rab chen po yaṅ yin te | theg pa dman pa las ’das pa’i phyir ro || de ni snaṅ ba yaṅ yin te | de mi śes pa’i mun pa’i gñen po yin pa’i phyir te | de’i tshe na de la mkhas pa yin no ||
 
’jig rten las ’das pa’i ye śes kyi rjes la thob pa śes pas chos kyi rnam graṅs kyi don rtogs par (107a1) byed pas bsgom pa’i lam rtsom źiṅ ’thob pa ni gaṅ gi phyir | śin tu brtags pa’i ye śes kyi sgo la ’jug par bya ba’i phyir źes gsuṅs pa’o ||
 
de la gnas pa’i byaṅ chub sems dpa’ la byaṅ chub mi ’thob pa’i ñes pa lṅa yod de | phas kyi rgol ba tshar gcod par mi (2) nus pa ni gaṅ gis na phas kyi rgol ba rnams kyis de yaṅ raṅ gi phyogs las bsgyur du ruṅ ba daṅ | pha rol yaṅ gźan du bkrir ruṅ ba’o || dris pa’i lan ’debs mi nus pa ni gaṅ gis dris na de rmoṅs pa daṅ | pha rol yaṅ ’jug par mi byed pa’o || theg pa dman pa ’dod pa ni gaṅ gis na [3) bdag ñid kyaṅ byaṅ chub chen po mi ’thob la | gźan gyi don yaṅ yal bar ’dor ba’o || sems can yoṅs su smin par bya ba la le lo byed pa ni gaṅ gis na gźan gyi don gtoṅ źiṅ bdag gi dge ba’i rtsa ba gźan gyi don byed pa’i rgyu las byuṅ ba yaṅ mi thob pa’o || thabs mi śes pa ni gaṅ (4) gis na sems can yoṅs su smin par byed pa daṅ | byaṅ chub kyi tshogs yoṅs su rdzogs par byed mi nus pa’o ||
de dag gi gñen por rtsom źiṅ ’thob pa lṅa yod par rig par bya ste | raṅ gi phyogs kyi khyad par ci rigs par yoṅs su bstan pa la bag tshab med par lan ’debs pa’i spobs pa mun (5) pa med pas phas kyi rgol ba tshar gcod nus pa rtsom źiṅ ’thob pa ni gaṅ gi phyir gnas gźan rigs su rab tu brjod pa la bag ’chums pa med pa’i spobs pas snaṅ bar bya ba’i phyir źes gsuṅs pa’o ||
 
so so yaṅ dag par rig pa’i sa śes pas mṅon sum du byed pa dris pas lan ’debs nus pa rtsom źiṅ (6) ’thob pa ni gaṅ gi phyir so so yaṅ dag par rig pa chen po’i sa śin tu rtogs par bya ba’i phyir źes gsuṅs pa’o ||
 
byaṅ chub tu smon lam btab pa’i phyir byaṅ chub dran pa chud mi gson pas theg pa dman par ’gro ba’i gñen po rtsom źiṅ ’thob pa ni gaṅ gi phyir | byaṅ chub kyi sems kyi dran pa brjed pa med (7) par bya ba’i phyir źes gsuṅs pa’o ||
 
sems can thams cad kyi don bya ba la yoṅs su mi skyo bas sems can gyi don bya ba la le lo byed pa’i gñen po rtsom źiṅ ’thob pa ni gaṅ gi phyir | sems can gyi khams thams cad yoṅs su smin par bya ba’i phyir źes gsuṅs pa’o ||
 
rig pa’i gnas lṅa dag tu źugs (107b1) pa’i rnam par gtan la ’bebs pa rtogs par byed pas thabs mi śes pa’i gñen por rtsom źiṅ ’thob pa ni gaṅ gi phyir thams cad du źugs pa’i rnam par gtan la ’bebs pa thob par bya ba’i phyir źes gsuṅs pa’o ||
’di ni gaṅ gi phyir byin gyis brlab pa bstan pa’o || 
api tu khalu punaḥ kulaputra pratibhātu te ’yaṃ dharmālokamukhaprabhedakauśalo dharmaparyāyo buddhānubhāvena | tathāgatajñānālokādhiṣṭhānataḥ |  svakuśalamūlapariśodhanāya |  dharmadhātusuparyavadāpanāya |  sattvadhātuanugrahāya |  dharmakāyajñānaśarīrāya |  sarvabuddhābhiṣekasaṃpratīcchanāya |  sarvalokābhyudgatātmabhāvasaṃdarśanāya |  sarvalokagatisamatikramāya |  lokottaradharmagatipariśodhanāya |  sarvajñajñānaparipūraṇāya || 
(19)承佛聖旨,自恣講說,演此法門靡不解了,如(20)來在世,故為建立,亦是卿本善願所致。  清淨(21)行業,  而諦莊嚴一切法界,  又救眾生之所惑(22)亂,  以致法身至聖慧體,  具足諸佛本所志願,  (23)其身所行,  皆越世俗普過,  世間無益之業,(24)嚴飾清淨,度世之法。   
「又,金剛藏!汝當說此法門差別,所(5)謂諸佛神力故、汝能堪受如來神力故、  自善(6)根清淨故、  清淨法性性故、  饒益眾生性故、  令(7)眾生得清淨法身智身故、  於一切佛得受記(8)故、  得一切世間最高大身故、  過一切世間道(9)故、  出世間善根清淨故。」   
de bas na rigs kyi bu khyod kyis chos kyi sgo rab tu dbye ba la mkhas par ’gyur ba’i chos kyi rnam graṅs ’di la saṅs rgyas kyi mthu daṅ | (5) de bźin gśegs pa’i ye śes snaṅ ba’i byin gyi rlabs kyis  raṅ gi dge ba’i rtsa ba yoṅs su dag par bya ba daṅ |  chos kyi dbyiṅs sbyaṅs pa’i phyir daṅ |  sems can (6) gyi khams thams cad la phan gdags pa daṅ |  chos kyi sku’i ye śes kyi lus la ’jug par bya ba daṅ |  saṅs rgyas thams cad kyis dbaṅ bskur ba yaṅ dag par blaṅ ba daṅ |  (7) ’jig rten gyi khams thams cad du śin tu ’phags pa’i lus ’byuṅ bar bya ba daṅ |  ’jig rten gyi lam gyi rgyud thams cad las yaṅ dag par ’da’ bar bya ba daṅ |  (71b1) ’jig rten las ’das pa’i chos kyi tshul yoṅs su dag par bya ba daṅ |  thams cad mkhyen pa’i ye śes yoṅs su rdzogs par bya ba’i phyir spobs pa skyed cig | 
E “Again indeed, o son of noble family, this paragraph of the doctrine helpful in opening of the gate to the splendor of the doctrine should be preached to you 1) by Buddha's might and by the sustaining power of the splendor of Tathāgata's knowledge,  2) in order to purify your own basic merits,  3) in order to purify completely the realm of ideas,  4) in order to favor the regions of living beings,  5) in order to substantiate the knowledge of the body of the doctrine,  6) in order to receive the coronation by all the Buddhas,  7) in order to show the (great) body which excels all the worlds,  8) in order to surpass the states of existence of all the worlds,  9) in order to purify the states of existence of supermundane things,  10) in order to fulfill the knowledge of the omniscient.” 
謂口意身加。云何口加?(11)經曰:[復次善男子!汝當辯說此諸法門差(12)別方便法故、承諸佛神力如來智明加故、(13) 自善根清淨故、法界淨故、饒益眾生界故、(14) 法身智身故、正受一切佛位故、得一切世(15)間最高大身故、過一切世間道故、出世間(16)法道清淨故、得一切智人智滿足故。](17)論曰:此十句中,

[辯才]者,隨所得法義憶持(18)不忘說故。[諸法門]者,謂十地法。[差別]者,種(19)種名相故。此[法]善巧成,是故名方便。
依根(20)本辯才有二種辯才:一者他力辯才;二者自(21)力辯才。
他力辯才者,承[佛神力故]。云何承(22)佛神力?如來智力不闇加故,如經[承諸佛(23)神力如來智明加故。]
 
自力辯才者有四種:一(24)者有作善法淨辯才,如經[自善根清淨故];  二(25)者無作法淨辯才,如經[法界淨故];
 
三者化眾(26)生淨辯才,如經[饒益眾生界故];  四者身淨(27)辯才,是身淨中顯三種盡:一者菩薩盡有二(28)種利益、二者聲聞辟支佛不同盡、三者佛盡。
(29)菩薩盡者,法身離心意識,唯智依止,如經(125c1)[法身智身故。]
 
二種利益者,現報利益,受佛(2)位故;後報利益,摩醯首羅智處生故。如經(3)[正受一切佛位故,得一切世間最高大身(4)故]。
 
  二乘不同盡者,度五道復涅槃道淨故,(5)如經[過一切世間道故,出世間法道清淨(6)故。]    佛盡者入一切智智滿足故,如經[得一(7)切智人智滿足故],
自力辯才校量轉勝上(8)上」故。已說口加, 
ji ltar byin (2) gyis brlab ce na | gsuṅ daṅ | thugs daṅ | skus so ||
gsuṅ gi byin gyis brlabs pa ji lta bu źe na | yaṅ rigs kyi bu khyod chos rnams kyi sgo rab tu dbye ba la mkhas par ’gyur ba’i chos kyi rnam graṅs ’di las saṅs rgyas kyi mthus de bźin gśegs pa ye śes snaṅ ba’i byin gyi (3) rlabs kyi daṅ | raṅ gi dge ba’i rtsa ba yoṅs su dag pa’i phyir daṅ | chos kyi dbyiṅs sbyaṅs pa’i phyir daṅ | sems can gyi khams la phan ’dogs pa’i phyir daṅ | chos kyi sku ye śes kyi sku’i phyir daṅ | saṅs rgyas thams cad kyis dbaṅ bskur ba yaṅ dag par nod pa’i phyir daṅ | ’jig (4) rten thams cad las mṅon par ’phags pa’i lus ’byuṅ ba’i phyir daṅ | ’jig rten gyi ’gro ba thams cad las yaṅ dag par ’das pa’i phyir daṅ | ’jig rten las ’das pa’i chos kyi ’gro ba yoṅs su dag pa’i phyir daṅ thams cad mkhyen pa’i ye śes yoṅs su rdzogs pa’i phyir spobs par (5) gyis śig ces bya ba bcu pa ’dis so ||

de la spobs pa ni ji ltar ’dris pa’i chos kyi don ma brjed pa’o || chos rnams kyi sgo dag ni chos kyi rnam graṅs rnams so || de dag gi rnam pa tha dad pa ni rab tu dbye ba’o || de la chos kyi rnam graṅs ’dis mkhas par ’gyur bas de la mkhas pa’o ||
(6) spobs pa’i rtsa ba de la brten nas | spobs pa gźan rnam pa gñis te | gźan gyi mthus spobs pa daṅ | raṅ gi mthus spobs pa’o ||
de la gźan gyi mthus spobs pa ni saṅs rgyas kyi mthus te | ji ltar saṅs rgyas kyi mthus śe na | de bźin gśegs pa’i ye śes kyi mun pa med par (7) byin gyis brlabs pa ste | gaṅ gi phyir de bźin gśegs pa’i ye śes snaṅ ba’i byin gyi rlabs kyis źes gsuṅs so ||
 
de la raṅ gi mthus spobs pa ni rnam pa bźi ste | ’dus byas kyi dge ba’i rtsa ba’i chos yoṅs su dag pas spobs pa ni gaṅ gi phyir raṅ gi dge ba’i rtsa ba yoṅs su dag pa’i phyir (108a1) źes gsuṅs pa’o ||
 
’dus ma byas kyi chos yoṅs su dag pas spobs pa ni gaṅ gi phyir chos kyi dbyiṅs yoṅs su sbyaṅs pa’i phyir źes gsuṅs pa’o ||
 
sems can yoṅs su smin par byed pa’i yoṅs su dag pas spobs pa ni gaṅ gi phyir sems can gyi khams phan ’dogs pa’i phyir (2) źes gsuṅs pa’o ||
 
gnas yoṅs su dag pas spobs pa ni gnas yoṅs su dag pa de yaṅ mthar phyin pa rnam pa gsum gyis rab tu phye ba ste | byaṅ chub sems dpa’i mthar phyin pa phan yon gñis daṅ ldan pa daṅ | ñan thos daṅ raṅ saṅs rgyas daṅ | thun moṅ pa’i mthar phyin pa daṅ | (3) de bźin gśegs pa’i mthar phyin pa’o ||
de la mthar phyin pa daṅ po ni chos kyi sku sems daṅ yid daṅ | rnam par śes pa spaṅs pa ye śes ’ba’ źig gis gnas te gaṅ gi phyir chos kyi sku ye śes kyi sku’i phyir źes bya ba gsuṅs pa’o ||
 
de’i phan yon rnam pa gñis ni tshe ’di la saṅs (4) rgyas kyis dbaṅ bskur ba yaṅ dag par nod pa daṅ | tshe phyi ma la dbaṅ phyug chen po’i gnas su skye ba ste | gaṅ gi phyir saṅs rgyas thams cad kyis dbaṅ bskur ba yaṅ dag par nod pa’i chos kyi ’gro ba yoṅs su dag pa’i phyir daṅ | ’jig rten thams cad las mṅon par ’phags pa’i lus (5) ’byuṅ ba’i phyir źes gsuṅs pa’o ||
 
  mthar phyin pa gñis pa ni ’gro ba lṅa las yaṅ dag par ’das pa daṅ | mya ṅan las ’das pa’i las lam yoṅs su dag pa ste | gaṅ gi phyir ’jig rten gyi ’gro ba thams cad las yaṅ dag par ’das pa’i phyir daṅ | ’jig rten las ’das pa’i chos (6) kyi ’gro ba yoṅs su dag pa’i phyir źes gsuṅs so ||
 
 
mthar phyin pa gsum pa ni śes bya thams cad la sgrib pa med pa’i ye śes yoṅs su rdzogs pa ste gaṅ gi phyir thams cad mkhyen pa’i ye śes yoṅs su rdzogs pa’i phyir źes gsuṅs pa’o ||
goṅ nas goṅ du raṅ gi mthus spobs pa (7) khyad par du ’gyur bar rig par bya ste | gsuṅ gis byin gyis brlabs pa ni de lta bu yin no ||
 
atha khalu te buddhā bhagavanto vajragarbhasya bodhisattvasya anabhibhūtātmabhāvatāṃ copasaṃharanti sma |  asaṅgapratibhānanirdeśatāṃ ca |  suviśodhitajñānavibhaktipraveśatāṃ ca |  smṛtyasaṃpramoṣādhiṣṭhānatāṃ ca |  suviniścitamatikauśalyatāṃ ca |  sarvatrānugatabuddhyanutsargatāṃ ca |  samyaksaṃbuddhabalānavamṛdyatāṃ ca |  tathāgatabalavaiśāradyānavalīnatāṃ ca |  sarvajñajñānapratisaṃvidvibhāgadharmanayanistīraṇatāṃ ca |  sarvatathāgatasuvibhaktakāyavākcittālaṃkārābhinirhāratāṃ copasaṃharanti sma | 
諸佛世尊,為金剛藏菩(25)薩大士,無所悋惜,各現己身,  宣布無限辯才(26)之義,  分別決解甚清淨慧,  懷抱不忘,  建立顯(27)示,  隨時便宜,暢眾疑心,普入一切諸佛所(28)念,  諸等正覺十力所由,  如來所致四無所畏,(29)而不怯弱,  宣布至教,一切智業,諸分別辯,(458c1)超越得入體解道法,  入諸如來身、口、心行。 
即時十方諸佛示金(10)剛藏真實無上佛身,  與無障礙樂說之辯、  與(11)善分別清淨智慧、  與善憶念不忘、  與善決定(12)意、  與遍至一切智處、  與諸佛無壞力、  與諸佛(13)無所畏不怯弱、  與諸佛無礙智分別諸法善(14)開法門、  與一切諸佛上妙身口意所作。 
de nas saṅs rgyas (2) bcom ldan ’das de dag gis byaṅ chub sems dpa’ rdo rje’i sñiṅ po la zil gyis mi non pa’i lus ñe bar bsgrub pa mdzad do ||  thogs pa med pa’i spobs pas śin tu ston pa ñe (3) bar bsgrub pa mdzad do ||  śin tu sbyaṅs pa’i ye śes rnam par phye ba la ’jug pa ñe bar bsgrub pa mdzad do ||  dran pa ñams pa med pa’i byin gyi rlabs ñe bar bsgrub pa mdzad do ||  blo (4) gros śin tu ṅes par rtogs pas mkhas pa ñe bar bsgrub pa mdzad do ||  thams cad kyi rjes su soṅ ba’i blo’i rjes su ’gro ba ñe bar bsgrub pa mdzad do ||  yaṅ dag par rdzogs pa’i (5) saṅs rgyas kyi stobs thub pa med pa ñe bar bsgrub pa mdzad do ||  de bźin gśegs pa’i mi ’jigs pa che źiṅ źum pa med pa ñe bar bsgrub pa mdzad do ||  thams cad mkhyen pa’i (6) ye śes daṅ tha dad pa yaṅ dag par mkhyen pas rnam par dbye ba’i chos kyi tshul śin tu rtogs par bya ba ñe bar bsgrub pa mdzad do ||  de bźin gśegs pa thams cad kyi sku daṅ gsuṅ (7) daṅ thugs kyi rgyan śin tu rnam par phye ba mṅon par bsdu ba ñe bar bsgrub pa mdzad do || 
F Then indeed these venerable Buddhas provided for Bodhisattva Vajragarbha 1) the unsurpassed body,  2) the elucidation by unobstructed eloquence,  3) the entrance into the discrimination of well purified knowledge,  4) the sustaining power not losing the memory,  5) the skill of well determined thought,  6) the non-abandonment of intellect which goes everywhere,  7) the state of being uncrushed (even) by the power of a perfectly enlightened one,  8) the state of not shrinking (even) before the confidence of Tathāgata,  9) the establishment of doctrinal principle distinguished by the knowledge of the omniscient and the analytical knowledge,  10) the accomplishment of the ornament of well distinguished body, word and mind of all the Tathāgatas. 
云何意加?(9)經曰[爾時諸佛與金剛藏菩薩真實無畏身、(10)與無障礙樂說辯才、與善淨智差別入、與(11)善憶念不忘加、與善決定意方便、與遍至一(12)切智處、與諸佛不壞力、與如來無所畏不怯(13)弱、與一切智人智無礙分別法正見、[與一切(14)如來善分別身口意莊嚴起]故。

(15)論曰:此十句意加。[無畏身]者有二種:一者與(16)無上勝威德身,如王處眾自在無畏;二者(17)與辯才無畏身,前色身勝、後名身勝。
 
是名身(18)有九種:一者不著辯才,說法不斷無滯礙(19)故,如經[與無障礙樂說辯才]故。
 
二者堪辯(20)才,善淨堪智有四種:一者緣、二者法、三者(21)作、四者成,善知此義成不成相故,如經[與(22)善淨智差別入]故。
 
三者任放辯才,說不待(23)次、言辭不斷、處處隨意、不忘名義故,如經(24)[與善憶念不忘加]故,是不忘加意力加故。
 
四(25)者能說辯才,隨所應度,種種譬喻能斷疑(26)故,如經[與善決定意方便]故。
 
五者不雜辯(27)才,三種同相智常現前故,如經[與遍至一切(28)智處]故。
 
六者教出辯才,得佛十力,不壞於(29)可度者令斷煩惱故,如經[與諸佛不壞力](126a1)故。
 
七者不畏辯才,得佛決定,無畏於他,言(2)說不怯弱故,如經[與如來無所畏不怯弱](3)故。
 
八者無量辯才,於一切智隨順宣說修(4)多羅等法六種正見故,如經[與一切智人智(5)無礙分別法正見]故。
 
九者同化辯才,得一切(6)佛無畏身等三種教化,隨所度者顯示殊勝(7)三業神化故,如經[與一切如來善分別身口(8)意莊嚴起]故。 
thugs kyis byin gyis brlabs pa ji lta bu źe na | de nas saṅs rgyas bcom ldan ’das de dag gis byaṅ chub sems dpa’ rdo rje’i sñiṅ po la zil gyis mi non pa’i lus ñid ñe bar sgrub par mdzad de | thogs (108b1) pa med pa’i spobs pas ston pa daṅ | śin tu rnam par sbyaṅs pa’i ye śes kyis śin tu rnam par phye ba la ’jug pa daṅ | brjed pa med pa’i byin rlabs daṅ | śin tu rnam par ṅes pa’i blo gros la mkhas pa daṅ | thams cad kyi rjes su soṅ ba’i blo mi ’dor ba ñid daṅ | yaṅ dag (2) par rdzogs pa’i saṅs rgyas kyi stobs brdzi ba med pa ñid daṅ | de bźin gśegs pa’i stobs daṅ | mi ’jigs pa źum pa med pa ñid daṅ | thams cad mkhyen pa’i ye śes kyis so so yaṅ dag par rig par rnam par dbye bas chos kyi tshul la rtog pa daṅ | de bźin gśegs pa’i sku daṅ | (3) gsuṅ daṅ | thugs kyi rgyan śin tu rnam par phye ba thams cad mṅon par sgrub par mdzad do źes bya ba bcu pa ’dis so ||

zil gyis mi non pa’i lus de yaṅ rnam pa gñis te | bla na med pa’i dpal gyis gzi brjid daṅ ldan źiṅ raṅ gi ’khor la rgyal po lta bu daṅ | spobs pa zil gyis mi (4) non pa’i lus te | sṅa ma ni gzugs kyi sku’i bye brag gis so || phyi ma ni miṅ gi tshogs kyi bye brag gis so ||
 
de yaṅ rnam pa dgu ste | rgyun chags su thogs pa med pa ston pas thogs pa med pa’i spobs pa ni gaṅ gi phyir | thogs pa med pa’i spobs pas ston pa źes gsuṅs pa’o ||
 
(5) rig pa rnam pa bźi śes pa śin tu rnam par byaṅ bar byas pas rig pa gaṅ gis gaṅ rigs sam mi rigs pa de khoṅ du chud pa’i phyir rigs pa’i spobs pa ni | ltos pa daṅ ni chos ñid daṅ || rgyu daṅ ’bras bu ñid daṅ yaṅ || ’thad pas sgrub pa gaṅ yin pa || rigs pa rnam pa bźir dgoṅs so | | (6) źes bya bar rigs pa rnam pa bźi ste | gaṅ gi phyir | śin tu rnam par sbyaṅs pa’i ye śes kyi rnam par phye ba la ’jug pa źes gsuṅs pa’o || 
go rims la mi ltos par gtam gyis bar du gcod kyaṅ ji ltar ’dod pa bźin du de daṅ de nas tshig ’bru daṅ | don rjes su dran pas grol ba’i spobs pa ni (7) gaṅ gi phyir | brjed pa med pa’i byin gyi rlabs źes gsuṅs pa ste | brjed pa med pa’i byin gyi rlabs de ni gaṅ gis de la byin gyis rlobs pa’o ||
 
gdul bya ji lta ba bźin du rnam graṅs daṅ dpe sna tshogs kyi the tshom gcod pas go bar byed pa’i spobs pa ni gaṅ gi phyir | śin tu rnam par ṅes pa’i blo (109a1) gros la mkhas pa źes gsuṅs pa’o ||
 
spyi’i mtshan ñid rnam pa gsum gyis rnam par śes pa rgyun mi ’chad par mṅon du byed pas kun nas ñon moṅs pa can ma yin pa’i spobs pa ni gaṅ gi phyir | thams cad kyi rjes su soṅ ba’i blo mi ’dor ba źes gsuṅs pa’o ||
 
saṅs rgyas daṅ (2) ldan pa’i stobs bcu po thogs pa med pas gdul bya’i kun nas ñon moṅs pa yaṅ dag par ’joms pas ṅes par ’byin pa’i gdams ṅag gi spobs pa ni gaṅ gi phyir | yaṅ dag par rdzogs pa’i saṅs rgyas kyi stobs brdzi ba med pa ñid ces gsuṅs pa’o ||
 
saṅs rgyas la ṅes pa’i mi (3) ’jigs pa źum pa med pas phas kyis rgol bas mi ’jigs pa’i spobs pa ni gaṅ gi phyir | de bźin gśegs pa’i stobs daṅ | mi ’jigs pa źum pa med pa ñid ces gsuṅs pa’o ||
 
saṅs rgyas kyi ye śes su gtogs pa’i so so yaṅ dag par rig pa’i rab tu dbye bas | mdo’i sde la (4) sogs pa’i chos rnams kyi tshul drug la rtog pas mi zad pa’i spobs pa ni gaṅ gi phyir | thams cad mkhyen pa’i ye śes kyi so so yaṅ dag par rig pa’i rnam par dbye bas chos kyi tshul la rtog pa źes gsuṅs pa’o ||
 
sku la sogs pa’i cho ’phrul saṅs rgyas daṅ ’brel pa gdul bya tha dad pas tha (5) dad pa thams cad mṅon du mdzad pa la mṅa’ pas cho ’phrul daṅ bcas pa’i spobs pas zil gyis mi non pa’i lus ñid ni | gaṅ gi phyir de bźin gśegs pa’i sku daṅ gsuṅ daṅ thugs kyi rgyan śin tu rnam par phye ba thams cad mṅon par sgrub pa ñid ñe bar sgrub par mdzad do źes gsuṅs pa’o || 
tat kasmād dhetoḥ? yathāpi nāma asyaiva samādher dharmatāpratilambhena | pūrvapraṇidhānābhinirhāreṇa ca |  supariśodhitādhyāśayatayā ca |  svavadātajñānamaṇḍalatayā ca |  susaṃbhṛtasaṃbhāratayā ca |  sukṛtaparikarmatayā ca |  apramāṇasmṛtibhājanatayā ca |  prabhāsvarādhimuktiviśodhanatayā ca |  supratividdhadhāraṇīmukhāsaṃbhedanatayā ca |  dharmadhātujñānamudrāsumudritatayā ca || 
所(2)以者何?皆由此定,成就所致,亦由本願行(3)通  巍巍其心清淨,而無沾污。內性明了,常(4)懷清淨,  威燿弘炤,入于慧場。  諸所行業,靡(5)不備焉,  斯所造立,而悉具足,  其道器意,不可(6)限量,  信志清淨,  巍巍普達,逮總持門,無所(7)破壞,  常以法界慧門之印,善印一切。」 
何以(15)故?以得菩薩大智慧光明三昧法故,亦是菩(16)薩本願力故、  志心清淨故、  智慧明白故、  善集(17)助道法故、  善修本事故、  能持無量念故、  信解(18)清淨光明法故、  善得陀羅尼門無分別故、  以(19)智印善印法性故。 
de ci’i phyir źe na | de ni tiṅ ṅe ’dzin de ñid kyi chos ñid rab tu thob pa daṅ | sṅon gyi smon (72a1) lam gyis mṅon par bsgrubs pa daṅ |  lhag pa’i bsam pa śin tu rnam par sbyaṅs pa daṅ |  ye śes kyi dkyil ’khor śin tu sbyaṅs pa daṅ |  tshogs (2) śin tu bsags pa daṅ |  yoṅs su sbyaṅs pa śin tu byas pa daṅ |  dran pa’i snod tshad med pa daṅ |  mos pa rnam par dag ciṅ ’od śin tu gsal ba daṅ |  gzuṅs kyi sgo tha dad pa (3) med par thob pa daṅ |  chos kyi dbyiṅs kyi ye śes kyi phyag rgyas śin tu btab pa’i phyir ro || 
By what reason? Because he 1) attains the ultimate essence of meditation, 2) accomplishes former vow,  3) well purified his resolute intention,  4) well cleansed the circle of knowledge,  5) well collected the necessary preparation,  6) well did the purifying preparation,  7) is the vessel of immense memory,  8) purifies the clear confidence,  9) well penetrated the non-breaking of the gate of magic formula,  10) well sealed the position of the fingers by the knowledge of the realm of idea. 
又諸佛有力有慈悲,何故以(9)十種無畏身唯加金剛藏而不加餘者?(10)經曰:[何以故?以得菩薩大乘光明三昧法(11)故,亦是菩薩本願起故、善淨深心故、善淨(12)智圓滿故、善集助道法故、善修本業故、(13)念持無量法故、信解清淨光明法故、善得(14)陀羅尼門不壞故、法界智印善印故。]

(15)論曰:以是菩薩得大乘光明三昧法,餘者(16)不得故。
得三昧法有二種:一者本願成就(17)現前故,如經[亦是菩薩本願起故;] 
二者三昧(18)身攝功德故。此三昧身攝功德有八種,依自(19)利利他故。一者因淨,深心趣菩薩地,盡清淨(20)故,如經[善淨深心故],深心者,信樂等,復是一(21)切善法根本故。  二者智淨,趣菩薩地,盡修道(22)真如觀智故,如經[善淨智圓滿故]。此真如觀(23)內智圓滿普照法界,猶如日輪光遍世界故。  (24)三者身轉淨,生生轉勝善行成滿故,如經[善(25)集助道法故]。  四者心調伏淨,善斷煩惱習(26)故,如經[善修本業故]。  五者聞攝淨,堪能(27)受持一切如來所說祕密法故,如經[念持無(28)量法故]。  六者通淨,得勝通自在故,如經[信(29)解清淨光明法故],以決定信力攝取通故。  (126b1)七者辯才淨,善知陀羅尼門不相違故,如(2)經[善得陀羅尼門不壞故]。於中所有初章字(3)者是陀羅尼門,一一字門攝持無量名句字(4)身故,不壞者前後不相違故。  八者離慢淨,(5)謂真實智教授不異故,如經[法界智印善(6)印故]。

於中[三昧身攝功德],有四種依自利(7)因:[善淨深心故、善淨智圓滿故、善集助道法(8)故、善修本業故],此修多羅中四句次第說:精(9)進因、不忘因、勢力因、彼不染因。
復依利他(10)因有四種:[念持無量法故],斷疑因;[信解清淨(11)光明法故],敬重因;以神通力示現不思議(12)處,令諸見者決定信入故,[善得陀羅尼門(13)不壞故],轉法理因;法若壞時假餘尊法誦(14)持故,[法界智印善印故],教授出離因。如是(15)化者,得自利不忘故。已說意加, 
ci’i (6) phyir saṅs rgyas bcom ldan ’das de dag mthu mṅa’ źiṅ thugs brtse ba daṅ ldan yaṅ de ñid la zil gyis mi non pa’i lus rnam pa bcu po de dag ñe bar sgrub pa mdzad kyi | gźan dag la ma yin źe na | ’di ltar de ni tiṅ ṅe ’dzin ’di ñid kyi chos ñid thob pa źes bya ba gsuṅs pa ste | tiṅ ṅe ’dzin gyi mthu (7) thob pa de ni gźan dag la med do ||
chos ñid thob pa de yaṅ gñis kyis rab tu phye ba ste | sṅon gyi mṅon par ’du byed pas ’phaṅs pa ni | gaṅ gi phyir sṅon gyi smon lam gyi mṅon par bsgrub pa’i phyir źes gsuṅs pa’o || 
tiṅ ṅe ’dzin gyi rten gyi yon tan yoṅs su ’dzin pa ni tiṅ ṅe ’dzin gyi rten gyi (109b1) yon tan yoṅs su ’dzin pa de yaṅ raṅ gi don daṅ | gźan gyi don la brtsams nas rnam pa brgyad du rig par bya ste | byaṅ chub sems dpa’i mthar phyin pa’i lhag pa’i bsam pas gźir rnam par dag pa ni gaṅ gi phyir | lhag pa’i bsam pa śin tu yoṅs su sbyaṅs pa’i phyir źes gsuṅs pa’o || (2) de la lhag pa’i bsam pa ni dad pa daṅ ’dun pa ste | dge ba’i chos thams cad kyi gźi yin pa’i phyir ro ||  byaṅ chub sems dpa’i mthar phyin pa’i bsgom pa’i de bźin ñid la dmigs pa’i ye śes kyis śes rab rnam par dag pa ni gaṅ gi phyir ye śes kyi dkyil ’khor legs par sbyaṅs pa’i phyir (3) źes gsuṅs pa ste | ye śes de ni mñam par gźag pas naṅ du kun nas bzlums pa’i phyir daṅ | de bźin ñid la dmigs pas ’od zer gcig tu sdug pa’i phyir dkyil ’khor źes bya ste | ñi ma’i dkyil ’khor bźin no ||  tshe rabs gcig nas gcig tu brgyud pa dag na tshogs śin tu (4) rdzogs par byas pas rgyud yoṅs su smin par rnam par dag pa ni gaṅ gi phyir tshogs śin tu bsags pa źes gsuṅs pa’o ||  ñon moṅs pa kun tu ’byuṅ ba las śin tu rgyal bas sems las su ruṅ ba rnam par dag pa ni | gaṅ gi phyir yoṅs su sbyaṅ ba legs pa byas pa’i phyir źes gsuṅs (5) pa’o ||  de bźin gśegs pa’i gsaṅ ba’i chos thams cad bstan pa ’dzin nus pas thos pa’i yoṅs su ’dzin pa rnam par dag pa ni gaṅ gi phyir | dran pa tshad med pa’i snod yin pa’i phyir źes gsuṅs pa’o ||  mṅon par śes pa sbyaṅ ba la dbaṅ thob pas mṅon par śes pa rnam par dag pa ni | (6) gaṅ gi phyir mos pa ’od gsal ba rnam par sbyaṅs pa’i phyir źes gsuṅs pa ste | mṅon par śes pa rnams ni mos pas rab tu phe ba yin pa’i phyir de smos par ’gyur ro ||  gzuṅs kyi sgo ’gal ba med pa śin tu rtogs pas spobs pa rnam par dag pa ni gaṅ gi phyir | gzuṅs kyi sgo tha dad pa (7) med pa legs par rtogs pa’i phyir źes gsuṅs pa ste | de la yi ge’i phyi mo rnams ji sñed par gzuṅs kyi sgo rnams kyaṅ de sñed do || yi ge’i sgo de daṅ des sṅon du ’gro ba’i miṅ daṅ tshig daṅ yi ge’i tshogs rnams ’dzin pa’i phyir ro || de dag tha dad pa med pa ni sṅa phyi mi ’gal ba’o ||  don dam pa śes (110a1) par bya ba’i gdams ṅag bslu ba med pas mṅon pa’i ṅa rgyal med pa yaṅ rnam par dag pa ni gaṅ gi phyir | chos kyi dbyiṅs śes pa’i phyag rgyas legs par btab pa’i phyir ro źes gsuṅs pa’o ||
de la raṅ gi don la brtsams pa ni tiṅ ṅe ’dzin gyi rten gyi yon tan yoṅs su ’dzin pa (2) rnam pa bźi po gaṅ yin pa lhag pa’i bsam pa śin tu yoṅs su sbyaṅs pa’i phyir daṅ | ye śes kyi dkyil ’khor legs par sbyaṅs pa’i phyir daṅ | tshogs śin tu bsags pa’i phyir daṅ | yoṅs su sbyaṅs pa’i legs par byas pa’i phyir źes bya ba mdo tshig bźi po de dag gis brtson (3) ’grus rtsom pa’i rgyu daṅ | chud mi za ba’i rgyu daṅ | phun sum tshogs pa rgya chen po thob pa’i rgyu daṅ | de’i kun nas ñon moṅs pa med pa’i rgyu bstan te | go rims bźin no ||
gźan gyi don las brtsams pa rnam pa bźi po gaṅ yin pa de la dran pa tshad med pa’i snod yin pa’i phyir źes bya ba ni the (4) tshom gcod pa’i rgyu yin no ||
mos pa ’od gsal ba rnam par sbyaṅs pa’i phyir źes bya ba ni ’dun par byed pa’i rgyu yin te | mthu’i khyad par yaṅ dag par bstan pas bsam gyis mi khyab pa’i gnas la mos pas ’jug par ’gyur ba’i phyir ro ||
gzuṅs kyi sgo tha dad pa med pa legs par rtogs pa’i phyir (5) źes bya ba ni tshul la ’jug pa’i rgyu yin te chos kyi tshul nub pa na | ston pa gźan gyi gsuṅ rab la ’jug pa’i phyir ro ||
chos kyi dbyiṅs śes pa’i phyag rgyas legs par btab pa’i phyir źes bya ba ni ṅes par ’byin pa’i gdams ṅag gi rgyu yin te | gdul bya rnams kyi raṅ gi don thob pa chud mi za ba’i (6) phyir ro ||
thugs kyi byin gyis brlabs pa de ni de lta bu yin no || 
atha khalu te buddhā bhagavantas tatrasthā eva ṛddhyanubhāvena dakṣiṇān pāṇīn prasārya vajragarbhasya bodhisattvasya śīrṣaṃ saṃpramārjanti sma |  samanantaraṃ mṛṣṭaś ca vajragarbho bodhisattvas tair buddhair bhagavadbhiḥ | atha tāvad eva tasmāt samādher vyutthāya tān bodhisattvān āmantrayate sma || 
是諸(8)佛世尊,各自顯現,各申右臂,皆共手摩金(9)剛藏菩薩頭首。  時金剛藏為諸世尊,所見摩(10)頭,道德巍巍遂得成就,威耀光光如佛無異。(11)爾時尋即從三昧起,請諸菩薩而解言曰: 
爾時,十方諸佛皆伸右手(20)摩金剛藏菩薩頂。  金剛藏菩薩即從三昧起,(21)起已,告諸菩薩言: 
de nas saṅs rgyas bcom ldan ’das de dag gis de dag na bźugs bźin du (4) rdzu ’phrul gyis mthus so so nas phyag g-yas pa brkyaṅ ste | byaṅ chub sems dpa’ rdo rje’i sñiṅ po’i mgo la byug pa mdzad do ||  saṅs rgyas bcom ldan ’das de dag gis (5) byaṅ chub sems dpa’ rdo rje’i sñiṅ po la reg ma thag tu de ñid kyi tshe tiṅ ṅe ’dzin de las laṅs nas | byaṅ chub sems dpa’ de dag la smras pa | 
H Then indeed these venerable Buddhas, standing there, streched their right hands and stroked the head of Bodhisattva Vajragarbha by their supernatural power.  I As soon as being touched by these venerable Buddhas, then Bodhisattva Vajragarbha stands up from this meditation. J And (he) addresses these Bodhisattvas 
云何身加?(16)摩頂覺故。(17)經曰:[爾時十方諸佛,不離本處以神通力(18)皆申右手,善摩金剛藏菩薩摩訶薩頂。](19)論曰:不離本處而摩此者,顯示殊勝神力(20)]若來此處則非奇異。是如意通力,非餘通(21)等。已說加分,云何起分?  (22)經曰:[諸佛摩金剛藏菩薩頂已,爾時金剛藏(23)菩薩即從三昧起]。(24)論曰:即從三昧起者,以三昧事訖故。又得(25)勝力說時,復至定無言說故。已說起分(26)]何本分?(27)經曰:[起三昧已告諸菩薩言]: 
skus byin gyis brlabs pa ji lta bu źe na | phyag gis reg par mdzad pa ste gaṅ gi phyir | de nas saṅs rgyas bcom ldan ’das de rnams de dag na bźugs bźin du rdzu ’phrul gyi mthus phyag g-yas pa rnam par brkyaṅ ste | byaṅ chub (7) sems dpa’ rdo rje’i sñiṅ po’i mgo la ñug par mdzad do źes gsuṅs pa’o ||
de dag na bźugs bźin du źes bya ba ni mthu’i khyad par bstan pa’i phyir te | ’di na bźugs pa ni ṅo mtshar mi che’o ||
rdzu ’phrul gyi mthus źes bya ba ni | mthu gźan gyis ma yin pa daṅ | lhan cig byuṅ ba rnam par smin pa’i rdzu (110b1) ’phrul gyis kyaṅ ma yin pa’o || 
saṅs rgyas bcom ldan ’das de dag gis byaṅ chub sems dpa’ rdo rje’i sñiṅ po la reg ma thag tu de nas de’i mod la tiṅ ṅe ’dzin de las laṅs nas byaṅ chub sems dpa’ de dag la smras pa | kye rgyal ba’i sras dag byaṅ chub sems dpa’i smon lam ’di ni śin tu (2) rnam par ṅes pa ste tha mi dad pa | bltar mi mthoṅ ba | chos kyi dbyiṅs śin tu rgyas pa | nam mkha’i khams kyi mthas gtugs pa | phyi ma’i mtha’i mur thug pa | sems can gyi khams thams cad kyi dpuṅ gñen yin te | kye rgyal ba’i sras dag des ni byaṅ chub sems dpa’ rnams ’das (3) pa’i saṅs rgyas kyi ye śes kyi sa la yaṅ ’jug | ma byon pa’i saṅs rgyas bcom ldan ’das rnams kyi ye śes kyi sa la yaṅ ’jug | da ltar byuṅ ba’i saṅs rgyas bcom ldan ’das rnams kyi ye śes kyi sa la’aṅ ’jug go || kye rgyal ba’i sras dag bcu po ’di dag ni byaṅ chub sems dpa’ rnams (4) kyi byaṅ chub sems dpa’i sa rnams te | gaṅ las bsams nas bdag gis de skad du smras pa de dag ni ’das pa daṅ | ma byon pa daṅ | de ltar byuṅ ba’i saṅs rgyas bcom ldan ’das rnams kyis gsuṅs so || gsuṅ ṅo || gsuṅ bar ’gyur ro || bcu gaṅ źe na | ’di lta ste | byaṅ chub sems (5) dpa’i sa rab tu dga’ ba źes bya ba daṅ | dri ma med pa źes bya ba daṅ | ’od byed pa źes bya ba daṅ | ’od ’phro can źes bya ba daṅ | śin tu sbyaṅ dka’ źes bya ba daṅ | mṅon du gyur źes bya ba daṅ | riṅ du soṅ źes bya ba daṅ | mi g-yo ba źes bya ba daṅ | legs pa’i blo gros can źes bya ba daṅ | (6) byaṅ chub sems dpa’i sa chos kyi sprin źes bya ba ste | kye rgyal ba’i sras dag gaṅ dag ’das pa daṅ | ma byon pa daṅ | da ltar byuṅ ba’i saṅs rgyas bcom ldan ’das rnams kyis gsuṅs pa daṅ | gsuṅ ba daṅ gsuṅ bar ’gyur ba ni byaṅ chub sems dpa’ rnams kyi byaṅ chub sems dpa’i (7) sa bcu po ’di dag yin no || kye rgyal ba’i sras dag bdag gis ni gaṅ na de bźin gśegs pa rnams byaṅ chub sems dpa’i sa bcu po ’di dag mi gsuṅ ba’i saṅs rgyas kyi źiṅ rab ’byam de ma mthoṅ ṅo || de ci’i phyir źe na | kye rgyal ba’i sras dag gaṅ ’dis rab tu dbye ba rnam par dgoṅ (111a1) par bstan pa byaṅ chub sems dpa’ sems dpa’ chen po rnams kyi byaṅ chub sems dpa’i lam yoṅs su sbyoṅ ba chos kyi sgo snaṅ ba ’di yaṅ dag phul yin pa’i phyir ro || kye rgyal ba’i sras dag gaṅ ’dis rnam par dgod pa śes pa’i gnas ’di ni bsam gyis mi khyab (2) pa’o źes bya ba la |

tiṅ ṅe ’dzin de las laṅs nas źes bya ba ni mthu’i khyad par thob pas tiṅ ṅe ’dzin gyi bya ba yoṅs su rdzogs pa’i phyir daṅ | bśad pa’i bya ba yaṅ ñe bar gnas pa’i phyir te | mñam par gźag bźin du ’chad mi nus so ||
 
- suviniścitam idaṃ bhavanto jinaputrā bodhisattvapraṇidhānam asaṃbhinnam anavalokyaṃ dharmadhātuvipulaṃ ākāśadhātuparyavasānam aparāntakoṭiniṣṭhaṃ sarvasattvadhātuparitrāṇam |  yatra hi nāma bhavanto jinaputrā bodhisattvā atītānām api buddhānāṃ bhagavatāṃ jñānabhūmim avataranti, anāgatānām api buddhānāṃ bhagavatāṃ jñānabhūmim avataranti  pratyutpannānām api buddhānāṃ bhagavatāṃ jñānabhūmim avataranti, tatra bhavanto jinaputrā daśa bodhisattvabhūmayo buddhānāṃ bhagavatāṃ jñānabhūmim avataranti,  tatra bhavanto jinaputrāś ca daśa bodhisattvabhūmayo ’tītānāgatapratyutpannair buddhair bhagadbhir bhāṣitāś ca bhāṣiṣyante ca bhāṣyante ca, yāḥ saṃdhāya ahaṃ evaṃ vadāmi | 
「諸(12)最勝子!吾已明達諸菩薩願,破壞疑網,則無(13)所壞,世無所生亦無罪釁,法界弘廣亦無遠(14)近,其所遊居譬如虛空,以是救濟,擁護十方(15)一切眾生。  所以然者,族姓子知,過去菩薩,往(16)古諸佛,由此慧地而得過度,  當來現在亦復(17)如是。  諸佛子知,我向者云,菩薩之地,為何謂(18)也。諸菩薩學有十道地,因得成就無上正覺,(19)去來今佛之所講說: 
「諸佛子!是諸菩薩事先皆(22)善自決定,無有過、無分別,清淨明了,廣大如(23)法性、究竟如虛空,遍覆一切十方諸佛世界(24)眾生,為救度一切世間、為一切諸佛神力所(25)護。  何以故?諸菩薩摩訶薩入過去諸佛智地,(26)亦入未來、現在諸佛智地。  「諸佛子!何等是諸(27)菩薩摩訶薩智地?諸佛子!菩薩摩訶薩智地(28)有十。  過去、未來、現在諸佛已說、今說、當說,(29)為是地故,我如是說。 
kye | rgyal ba’i sras dag | (6) byaṅ chub sems dpa’i smon lam ’di ni śin tu rnam par gdon mi za ba ste | tha mi dad pa | ltar med pa | chos kyi dbyiṅs kyis klas par yaṅs pa | nam mkha’i dbyiṅs kyi (7) mthar thug pa | phyi ma’i mtha’i mur thug pa saṅs rgyas kyi źiṅ thams cad daṅ | sems can gyi khams thams cad du rgyas par khyab pa | ’gro ba thams cad yoṅs su skyob (72b1) pa | de bźin gśegs pa thams cad kyis byin gyi brlabs pa ste |  kye | rgyal ba’i sras dag | de ni byaṅ chub sems dpa’ sems dpa’ chen po rnams ’das pa’i saṅs rgyas bcom (2) ldan ’das rnams kyi ye śes kyi sa la yaṅ rab tu ’jug par ’gyur ro || ma byon pa’i saṅs rgyas bcom ldan ’das rnams kyi ye śes kyi sa la yaṅ rab tu ’jug par ’gyur ro ||  da (3) ltar byuṅ ba’i saṅs rgyas bcom ldan ’das rnams kyi ye śes kyi sa la yaṅ rab tu ’jug par ’gyur ro ||  kye | rgyal ba’i sras dag | de la bcu po ’di dag ni byaṅ chub sems dpa’ (4) rnams kyi ye śes kyi sa rnams te | gaṅ la bsams te bdag gis de skad du smras pa de dag ni ’das pa daṅ | ma byon pa daṅ | da ltar byuṅ ba’i saṅs rgyas bcom ldan ’das rnams (5) kyis gsuṅs so || gsuṅ ṅo || gsuṅ bar ’gyur ro || 
“This Bodhisattva's vow, o honorable sons of the Conqueror, is well determined, unadulterated, unseen, wide as the realm of ideas, terminated in the region of empty space, terminated the future extremity and rescued the regions of all the living beings.  Where, indeed, o honorable sons of the Conqueror, Bodhisattvas enter into the stage of knowledge of venerable past Buddhas, enter into the stage of knowledge of venerable future Buddhas  and enter into the stage of knowledge of venerable present Buddhas, there, o honorable sons of the Conqueror, the ten stages of Bodhisattva enter into the stage of knowledge of venerable Buddhas,  and there, o honorable sons of the Conqueror, ten stages of Bodhisattva, with reference to which I am talking thus, have been announced, will be announced and are being announced by past, future and present venerable Buddhas. 
[諸佛子!是諸(28)菩薩願善決定無雜不可見,廣大如法界,究(29)竟如虛空,盡未來際覆護一切眾生界。  佛(126c1)子!是諸菩薩乃能入過去諸佛智地,乃能入(2)未來諸佛智地,  乃能入現在諸佛智地。  諸佛(3)子!此菩薩十地是過去未來現在諸佛已說(4)今說當說,我因是事故如是說。 
ci’i phyir gsol ba ma btab par ’chad (3) pa rtsom źe na | de ltar ma byas na ’chad ’dod pa ñid yin pa daṅ | ci źig ’chad ’dod par mi śes pa’i phyir ro ||
sa bśad pa de la sems bskyed pa smos pa | gaṅ yin pa de ñid bstan pa ’dir smon lam yin par rig par bya’o ||
’di ni źes bya ba ni sa daṅ por chud pa yin gyi mos pas spyod (4) pas bsdus pa ni ma yin no ||
śin tu rnam par ṅes pa ni don dam pa śes pa la gnas pa’i phyir ro ||
śin tu ṅes pa ñid śin tu rnam par ṅes pa’o ||
śin tu rnam par ṅes pa ñid kyaṅ rnam pa drug tu rig par bya ste | de bźin ñid la dmigs pa ro gcig pa’i rnam pa yin pas dmigs pa’i rnam (5) pa śin tu rnam par ṅes pa ñid ni gaṅ gi phyir tha dad pa med pa źes gsuṅs pa’o ||
’jig rten las ’das pa ñid yin pa’i phyir ’jig rten thams cad kyi yul ma yin pas ṅo bo ñid kyis śin tu rnam par ṅes pa ñid ni | gaṅ gi phyir bltar mi mthoṅ ba źes gsuṅs pa’o ||
chos chen po’i dbyiṅs ñid (6) yin pas saṅs rgyas kyi chos thams cad kyi rtsa ba yin pa’i phyir | gtso bor śin tu rnam par ṅes pa ñid ni gaṅ gi phyir chos kyi dbyiṅs śin tu rgyas pa źes gsuṅs pa ste | chen po daṅ | gtso bo daṅ | mchog daṅ | śin tu rgyas pa źes bya ba ni rnam graṅs dag go ||
chos ni mtshan ñid ’dzin pas chos (7) thams cad chos źes bya ba’i phyir ro ||
yaṅ chos kyi dbyiṅs la che ba ste | so so’i skye bo la sogs pa de bźin ñid la dmigs pa’i śes pa gźan rnam pas mchog tu gyur pa’i phyir te | rnam par dag pa’i chos la chos źes bya ba’i phyir ro ||
yaṅ de’i dbyiṅs ni chos chen po ste | yoṅs su snaṅ bar bya ba’i (111b1) sa’o ||
’di lta ste | theg pa chen po ste | bśad pa’i chos la chos źes bya ba’i phyir ro ||
yaṅ de’i dbyiṅs ni chos chen po dkar po’i dbyiṅs te | dge pa’i phyir chos źes bya ba’i phyir ro ||
rgyu ñid du śin tu rnam par ṅes pa ñid ni rnam pa gñis so ||
rgyu ñid ni nam mkha’ lta bu ste | de (2) la brten nas byuṅ ba’i gzugs rnams kyis zad pa med pa’i phyir ’bras bu mi rtag pa sdug pa ’grub pa’i rgyu ñid du śin tu rnam par ṅes pa ñid ni gaṅ gi phyir nam mkha’i mthas gtugs pa źes gsuṅs pa’o ||
mya ṅan las ’das pa la gźol ba’i phyir ’bras bu rtag pa’i rgyu ñid du śin tu rnam (3) par ṅes pa ñid ni gaṅ gi phyir phyi ma’i mtha’i mur thug pa źes gsuṅs pa’o ||
gźan gyi don la źugs pas che ba ñid du śin tu rnam par ṅes pa ñid ni gaṅ gi phyir sems can gyi khams thams cad kyi dpuṅ gñen yin te źes gsuṅs pa’o ||
śin tu rnam par ṅes pa brjod ma thag pa daṅ | (4) ’di gñis kyis ni smon lam de ’khor ba daṅ mya ṅan las ’das pa la gcig tu ṅes par gnas pa ma yin pa ñid du bstan to ||
saṅs rgyas thams cad kyi ye śes kyi sa la ’jug pa źum pa med pas źum pa med pa ñid du śin tu rnam par ṅes pa ñid de | de ni byaṅ chub sems dpa’i sa bcu po de dag (5) kho na yin te | saṅs rgyas kyi ye śes yaṅ dag par ’grub pa’i rten yin pa’i phyir ro ||
’dir yaṅ śin tu rnam par ṅes pa ni yan lag go ||
lhag ma ni ñe ba’i yan lag go ||
de gñis śin tu rnam par ṅes pa ñid kyi phyir mtshan ñid ’dra ba’o ||
rnam pa gźan ñid kyi phyir mtshan ñid mi ’dra ba’o ||
(6) ’du ba ni bsdus pa ste | yan lag gi dṅos po bstan pa’i phyir ro ||
rgyas pa ni rnam pa dbye ba ste | ñe ba’i yan lag gi rnam pa bstan pa’i phyir te | ’jig rten gyis khams ’jig pa daṅ ’chags pa bźin no ||
 
    ci’i phyir byaṅ chub sems dpa’ rnams kyi sa bcu po de dag rnam par gźag ce na | (7) de mi mthun pa’i phyogs sa bcu po dag gi gñen po bcu ste | de mi mthun pa’i phyogs rnams gaṅ źe na | so so’i skye bo ñid daṅ | lus la sogs pas sems can rnams la log par sgrub pa daṅ | thos pa daṅ | bsam pa daṅ | bsgom pa’i chos rnams brjed pas mun pa’i tshul can ñid (112a1) daṅ | ’jig tshogs la lta ba la sogs pas bsdus pa lhan cig skyes pa’i ñon moṅs pa phra mo kun du ’byuṅ ba de yaṅ phra ba’i rnam pa yin pa’i phyir daṅ | raṅ gi yid la byed pa la dmigs pa yin pa’i phyir daṅ | kun du ’byuṅ ba riṅ du soṅ ba yin pa’i phyir phra bar rig par (2) bya ba daṅ | theg pa dman pas yoṅs su mya ṅan las ’da’ ba daṅ | mtshan ma rags pa kun du ’byuṅ ba daṅ | mtshan ma phra ba kun du ’byuṅ ba daṅ | mtshan ma med pa ñid du mṅon par ’du byed pa daṅ | sems can gyi don bya ba la mṅon par ’du byed pa med pa daṅ | chos rnams (3) la dbaṅ ma thob pa’o ||
 
katamā daśa? yaduta pramuditā ca nāma bodhisattvabhūmiḥ | vimalā ca nāma | prabhākarī ca nāma | arciṣmatī ca nāma | sudurjayā ca nāma | abhimukhī ca nāma | dūraṃgamā ca nāma | acalā ca nāma | sādhumatī ca nāma | dharmameghā ca nāma bodhisattvabhūmiḥ |  imā bhavanto jinaputrā daśa bodhisattvānāṃ bodhisattvabhūmayaḥ, yā atītānāgatapratyutpannair buddhair bhagavadbhir bhāṣitāś ca bhāṣiṣyante ca bhāṣyante ca |  nāhaṃ bhavanto jinaputrās taṃ buddhakṣetraprasaraṃ samanupaśyāmi, yatra tathāgatā imā daśa bodhisattvabhūmīr na prakāśayanti |  tatkasya hetoḥ? sāmutkarṣiko ’yaṃ bhavanto jinaputrā bodhisattvānāṃ mahāsattvānāṃ bodhisattvamārgapariśodhanadharmamukhāloko yadidaṃ daśabhūmiprabhedavyavasthānam |  acintyam idaṃ bhavanto jinaputrāḥ sthānaṃ yad idaṃ bhūmijñānam iti || 
初菩薩住名曰悅豫,第(20)二菩薩住名曰離垢,第三菩薩住名曰興光,(21)第四菩薩住名曰暉曜,第五菩薩住名曰難(22)勝,第六菩薩住名曰目見,第七菩薩住名曰(23)玄妙,第八菩薩住名曰不動,第九菩薩住名(24)曰善哉意,第十菩薩住名曰法雨,  是諸菩薩(25)十住道地也。  我觀十方去來今佛,諸如來至(26)真,無不講此十住之業。  所以者何?諸佛子等,(27)是十住者,令諸菩薩,現在親近清淨道無為(28)諸法門,名顯遠照于十方無數佛土,三界眾(29)生咸蒙得濟,照天下如日明,療眾病如醫王,(459a1)度眾人如船師,曜十方如月盛,活一切猶如(2)地,安眾生如時雨,含道法如虛空,正堅住如(3)須彌,宣布此教,則得堅立在十道地,  又解(4)此地不可思議諸菩薩住,僉入聖慧。」 
何等為十?一名喜地,二(498c1)名淨地,三名明地,四名焰地,五名難勝地,六(2)名現前地,七名深遠地,八名不動地,九名(3)善慧地,十名法雲地。  諸佛子!是十地者,三世(4)諸佛已說、今說、當說,  我不見有諸佛國土不(5)說是菩薩十地者。  何以故?此十地是菩薩最(6)上妙道、最上明淨法門,所謂分別十住事。  (7)「諸佛子!是事不可思議,所謂菩薩摩訶薩隨(8)順諸地智慧。」 
bcu gaṅ źe na | ’di lta ste | rab tu dga’ ba źes bya ba byaṅ chub sems dpa’i sa daṅ po daṅ | dri ma daṅ bral ba źes bya ba byaṅ chub (6) sems dpa’i sa gñis pa daṅ | ’od byed pa źes bya ba byaṅ chub sems dpa’i sa gsum pa daṅ | ’od ’phro ba can źes bya ba byaṅ chub sems dpa’i sa bźi pa daṅ | rgyal bar (7) dka’ ba źes bya ba byaṅ chub sems dpa’i sa lṅa pa daṅ | mṅon sum pa źes bya ba byaṅ chub sems dpa’i sa drug pa daṅ | riṅ du soṅ ba źes bya ba byaṅ chub sems dpa’i sa bdun (73a1) pa daṅ | mi g-yo ba źes bya ba byaṅ chub sems dpa’i sa brgyad pa daṅ | legs pa’i blo gros źes bya ba byaṅ chub sems dpa’i sa dgu pa daṅ | chos kyi (2) sprin ces bya ba byaṅ chub sems dpa’i sa bcu pa ste |  kye | rgyal ba’i sras dag | de rnams ni byaṅ chub sems dpa’ rnams kyi byaṅ chub sems dpa’i sa bcu ste | de ni ’das pa (3) daṅ | ma byon pa daṅ | da ltar byuṅ ba’i saṅs rgyas bcom ldan ’das rnams kyis gsuṅs so || gsuṅ ṅo || gsuṅ bar ’gyur ro |  kye | rgyal ba’i sras dag | bdag gis ni saṅs (4) rgyas kyi źiṅ gaṅ na’aṅ de bźin gśegs pa dgra bcom pa yaṅ dag par rdzogs pa’i saṅs rgyas rnams byaṅ chub sems dpa’i sa bcu po ’di dag mi gsuṅ ba de lta bu ma (5) mthoṅ ṅo ||  de ci’i phyir źe na | kye | rgyal ba’i sras dag | byaṅ chub sems dpa’ sems dpa’ chen po rnams kyi byaṅ chub sems dpa’i lam yoṅs su sbyoṅ ba’i chos snaṅ ba’i (6) sgo ’di ni yaṅ dag phul źes bya ba yin te | ’di ltar byaṅ chub sems dpa’i sa rnam par dgod pa śin tu bstan pa’o ||  kye | rgyal ba’i sras dag | gnas ’di ni bsam gyi mi (7) khyab pa ste | ’di ltar byaṅ chub sems dpa’ rnams kyis śes pa’o || 
What are the ten? Namely, the stage of Bodhisattva called 1) joy, 2) immaculate, 3) splendor, 4) brilliance, 5) difficult to be overcome, 6) facing, 7) going far, 8) immovability, 9) good intelligence and 10) cloud of doctrine.  Those, o honorable sons of the Conqueror, are the ten stages of Bodhisattva which have been announced and are being announced by past, future and present venerable Buddhas.  I do not, o honorable sons of the Conqueror, see the extension of the Buddha's realm where Tathāgatas do not bring to light these ten stages of Bodhisattva.  By what reason? Excellent, o honorable sons of the Conqueror, is this light of doctrinal gate which purify the Bodhisattva's path of Bodhisattvas the great Beings, that is the differentiation of the division of ten stages.  Unthinkable, o honorable sons of the Conqueror, is this matter, that is the knowledge of stage.” 
[何等為十?(5)一名歡喜地;二名離垢地;三名明地;四名(6)焰地;五名難勝地;六名現前地;七名遠行(7)地;八名不動地;九名善慧地;十名法雲地。(8)諸佛子!此菩薩十地],  [過去未來現在諸佛已(9)說今說當說。]  [佛子!我不見有諸佛世界是(10)諸如來不歎說此菩薩十地者。]  [何以故?此(11)是菩薩摩訶薩增上勝妙法故,亦是菩薩光(12)明法門,所謂分別十地事。]  [諸佛子!是事不(13)可思議,所謂菩薩摩訶薩諸地智慧。
(14)論曰:何故不請而說?若不自說,眾則不知(15)為說不說,
又復不知欲說何法。願善決定(16)者,[如初地中說發菩提心[,即[此]本分中願應(17)知。[善決定]者,真實智攝故善;決定者即是(18)[善決定]。此已入初地,非信地所攝。
此[善決定](19)有六種:一者觀相善決定,真如觀一味相故,(20)如經[無雜]故。二者真實善決定,非一切世(21)間境界出世間故,如經[不可見]故。三者勝(22)善決定,大法界故、一切佛根本故,如經[廣(23)大如法界]故。大、勝、高、廣,一體異名,法相義故,(24)一切法法爾故。復法界大真如觀,勝諸凡夫(25)二乘智等,淨法法爾故。復法界大方便集地,(26)謂說大乘法法爾故。復法界大白法界,善法(27)法爾故。四者因善決定有二種:一成無常(28)愛果因善決定。是因如虛空,依是生諸色,(29)色不盡故。如經[究竟如虛空]故。二常果因(127a1)善決定,得涅槃道,如經[盡未來際]故。五者(2)大善決定,隨順作利益他行,如經[覆護一切(3)眾生界]故。次前善決定,此願世間涅槃中非(4)一向住故。六者不怯弱善決定,
入一切諸(5)佛智地不怯弱故,如經[佛子是諸菩薩乃(6)至入現在諸佛智地]故。復此十地生成佛智(7)住持故,
如經[諸佛子此菩薩十地是過去未(8)來現在諸佛已說今說當說]故。於中善決定(9)者是總相,餘者是別相。同相者善決定,異相(10)者別相故。成相者是略說,壞相者廣說故,如(11)世界成壞。
何故定說菩薩十地?對治十種障(12)故。何者十障?一者凡夫我相障;二者邪行(13)於眾生身等障;三者闇相於聞思修等諸法(14)忘障;四者解法慢障;五者身淨我慢障;六者(15)微煩惱習障;七者細相習障;八者於無相有(16)行障;九者不能善利益眾生障;十者於諸法(17)中不得自在障。
何故十地初名歡喜乃至十(18)名法雲?成就無上自利利他行,初證聖處(19)多生歡喜,故名歡喜地。離能起誤心犯戒(20)煩惱垢等,清淨戒具足,故名離垢地。隨聞(21)思修等照法顯現,故名明地。不忘煩惱薪智(22)火能燒,故名焰地。得出世間智方便善巧,(23)能度難度,故名難勝地。般若波羅蜜行有(24)間大智現前,故名現前地。善修無相行功(25)用,究竟能過世間二乘出世間道,故名遠行(26)地。報行純熟無相無間,故名不動地。無(27)礙力說法,成就利他行,故名善慧地。得大(28)法身具足自在,故名法雲地。如是受法王(29)位,猶如太子於諸王子而得自在,是處有(127b1)微智障故不自在,對治此障故說佛地。又(2)如懷孕在藏,菩薩十地亦復如是,以諸(3)地有障故。如子生時,佛時亦爾,事究竟(4)故。又如生時諸根覺了,佛亦如是,於一切(5)境界智明了故。藏有十時:一者陀羅婆身(6)時;二者捭羅婆身時;三者尸羅他身時;四(7)者堅身時;五者形相似色身時;六者性相似(8)身時;七者業動身時;八者滿足身時,於中(9)有三種:根滿足時、男女相別滿足時、廣長諸(10)相滿足時。如是十時諸地相似故。佛子我不(11)見有諸佛世界是諸如來不歎說此菩薩十(12)地者,顯此勝法,為令時眾增渴仰故。佛(13)世界者,於中成佛,喻如稻田。往作佛事者,(14)亦名佛世界。歎說者,於中有二種:一者為(15)說阿含義;二者為證入義。摩訶薩者,有三(16)種大:一願大;二行大;三利益眾生大。勝妙法(17)者,諸法門中最殊勝故。光明者,此大乘法顯(18)照一切餘法門故。法門者,名為法故。分別(19)十地事者,顯示世間智所知法故。是事不可(20)思議,所謂菩薩摩訶薩諸地智慧者,顯示出(21)世間智故,此非世間分別地智能成菩薩(22)清淨道故。已說本分,云何請分? 
ci’i phyir byaṅ chub sems dpa’ rnams kyi sa bcu po de dag rnam par gźag ce na | (7) de mi mthun pa’i phyogs sa bcu po dag gi gñen po bcu ste | de mi mthun pa’i phyogs rnams gaṅ źe na | so so’i skye bo ñid daṅ | lus la sogs pas sems can rnams la log par sgrub pa daṅ | thos pa daṅ | bsam pa daṅ | bsgom pa’i chos rnams brjed pas mun pa’i tshul can ñid (112a1) daṅ | ’jig tshogs la lta ba la sogs pas bsdus pa lhan cig skyes pa’i ñon moṅs pa phra mo kun du ’byuṅ ba de yaṅ phra ba’i rnam pa yin pa’i phyir daṅ | raṅ gi yid la byed pa la dmigs pa yin pa’i phyir daṅ | kun du ’byuṅ ba riṅ du soṅ ba yin pa’i phyir phra bar rig par (2) bya ba daṅ | theg pa dman pas yoṅs su mya ṅan las ’da’ ba daṅ | mtshan ma rags pa kun du ’byuṅ ba daṅ | mtshan ma phra ba kun du ’byuṅ ba daṅ | mtshan ma med pa ñid du mṅon par ’du byed pa daṅ | sems can gyi don bya ba la mṅon par ’du byed pa med pa daṅ | chos rnams (3) la dbaṅ ma thob pa’o ||
ci’i phyir sa bcu po rnams rab tu dga’ ba źes bya ba la sogs par rnam par gźag ce na | bdag daṅ gźan gyi don phun sum tshogs pa’i gnas ’phags pa ñid bla na med pa thog mar thob pas mchog tu dga’ ba rgya che ba’i phyir rab tu dga’ ba’o ||
’chal ba’i (4) tshul khrims kun nas sloṅ ba ñon moṅs pa’i dri ma thams cad sel ba’i tshul khrims rnam par dag pa’i phyir dri ma med pa’o ||
ji ltar thos pa la sogs pa’i chos snaṅ bar ’gyur ba’i phyir ’od byed pa ste | de ma brjed pa’i phyir ro ||
ñon moṅs pa’i śiṅ bsregs pa’i ye śes daṅ ldan pa’i phyir ’od ’phro (5) ba can no ||
’jig rten las ’das pa’i chos thams cad la mkhas pas mnan par śin tu dka’ ba’i phyir śin tu sbyaṅ dka’o ||
śes rab kyi pha rol tu phyin pa la gnas pa mṅon du byed de | bar chad daṅ bcas par maṅ du mṅon du byed pa’i phyir mṅon du gyur to ||
mtshan ma med pa la gnas par sbyor ba’i mthar phyin par ’gro ba’i phyir (6) daṅ | ’jig rten pa daṅ ’jig rten las ’das pa’i lam dman pa las śin tu ’da’ ba’i phyir riṅ du soṅ ba’o ||
rnam par smin pa kho na ste | raṅ gi ṅaṅ gis mtshan ma mi ’byuṅ bas mi g-yo ba’o ||
so so yaṅ dag par rig pa’i stobs kyis chos ston te | gźan gyi don byed pa daṅ ldan pa’i phyir legs pa’i blo (7) gros can no ||
chos la dbaṅ chen po’i gnas su gyur pa’i phyir chos kyi sprin te | rgyal bu rgyal tshab tu dbaṅ bskur pa daṅ raṅ gi rgyal srid la dbaṅ thob pa ltar chos kyi rje ñid du dbaṅ bskur ba’i phyir ro ||
de la gnas pa la yaṅ śes bya’i sgrib pa’i bag yod pas raṅ dbaṅ med pa ni mi mthun pa’i phyogs te | de’i (112b1) gñen por de bźin gśegs pa’i sa rnam par gźag go ||
de las ’di dag ni sgrib pa daṅ bcas pa’i phyir byaṅ chub sems dpa’ rnams kyi sa bcu’i gnas skabs ni mṅal na gnas pa’i gnas skabs daṅ ’dra ba’i rig par bya’o ||
śes bya’i spyod yul thams cad ñams su myoṅ bas saṅs rgyas kyi (2) gnas skabs ni ’bras bu yoṅs su grub pas btsas pa’i gnas skabs daṅ ’dra ste | btsas pa ni dbaṅ po’i spyod yul thams cad ñams su myoṅ ba bźin no ||
de la mṅal na gnas pa’i gnas skabs bcu ni | nur nur po’i lus kyi gnas skabs daṅ | mer mer po’i lus kyi gnas skabs daṅ | ñol (3) ñol po’i lus kyi gnas skabs daṅ | śa ma khraṅ ba’i lus kyi gnas skabs daṅ | lus daṅ mthun pa’i lus kyi gnas skabs daṅ | raṅ bźin daṅ mthun pa’i lus kyi gnas skabs daṅ | las daṅ bcas pa’i lus kyi gnas skabs daṅ | yoṅs su rdzogs pa’i lus kyi gnas skabs ni rnam (4) pa gsum ste | dbaṅ po yoṅs su rdzogs pa daṅ | mtshan yoṅs su rdzogs pa daṅ | chu źeṅ yoṅs su rdzogs pa ste | sa rnams ni de dag daṅ ’dra bar rig par bya’o ||
 
   
kye rgyal ba’i sras dag bdag gis ni gaṅ na de bźin gśegs pa rnams byaṅ chub sems dpa’i sa bcu po ’di dag mi gsuṅ (5) ba’i saṅs rgyas kyi źiṅ rab ’byam de ma mthoṅ ṅo ||
de ci’i phyir źe na | kye rgyal ba’i sras dag gaṅ ’dis rab tu dbye ba rnam par dgod pa bstan pa byaṅ chub sems dpa’ sems dpa’ chen po rnams kyi byaṅ chub sems dpa’i lam yoṅs su sbyoṅ ba chos kyi sgo snaṅ ba ’di yaṅ dag phul yin pa’i (6) phyir ro ||
kye rgyal ba’i sras dag gaṅ ’dis rnam par dgod pa śes pa’i gnas skabs ’di ni bsam gyis mi khyab pa’o ||
saṅs rgyas thams cad kyis saṅs rgyas kyi źiṅ rab ’byam thams cad na ’di rnams gsuṅ ba ñid daṅ | chos kyi rnam graṅs ’di yaṅ dag phul ñid du brjod pa ste | ’khor (7) de mgu bar bya ba’i phyir ro ||
de la saṅs rgyas kyi źiṅ ni der ’byuṅ ba’i phyir te | ’bras sā lu’i źiṅ bźin no ||
rab ’byam yaṅ de yin te | saṅs rgyas kyi mdzad pa’i don du de nas ’jig rten gyi khams gźan dag tu rab tu śes pa’i phyir ro ||
gsuṅ ba źes bya ba ni gsuṅ ba rnam pa gñis te | (113a1) luṅ gi don du bstan pa daṅ | khoṅ du chud par bya ba’i phyir daṅ | gdams ṅag rjes su bstan pa’o ||
sems dpa’ chen po ni chen po gsum du rig par bya ste | go cha chen po daṅ | ’jug pa chen po daṅ | ’phags pa chen po’o ||
de la go cha ni smon lam ’debs (2) pa’o ||
’jug pa ni byaṅ chub chen po der źugs pa’o ||
’phags pa ni lam der ’phags pa’i byaṅ chub sems dpa’i lam yoṅs su sbyoṅ ba źes bya ba ’dis ni ji ltar yaṅ dag phul du gyur pa de ston to ||
’di ni chos kyi sgo yaṅ yin la chos kyi sgo gźan rnams snaṅ bar gyur pa yaṅ yin te | (3) theg pa chen po’i don thams cad snaṅ ba’i phyir chos kyi sgo snaṅ ba’o ||
chos kyi sgo ni chos kyi rnam graṅs yin par rig par bya’o ||
yaṅ dag phul ni chos thams cad pas phul du phyin te mchog tu gyur pa’i phyir ro ||
gaṅ ’dis rab tu dbye ba rnam par dgod pa źes bya ba ni chos kyi rnam graṅs ’jig (4) rten pa’i śes pas śes par bya ba yin par ston to ||
 
gaṅ ’dis rnam par dgod pa śes pa’i gnas ’di ni bsam gyis mi khyab pa’o źes bya ba ni ’dir ’jig rten las ’das pa’i ye śes yin par ston to ||
’dis ci yoṅs su bstan pa yin źe na | sa rab tu dbye ba rnam par dgod pa tsam gyis ni ’di byaṅ (5) chub sems dpa’i sa yoṅs su sbyoṅ ba ma yin par rig par bya bar ston to | || | 
atha khalu vajragarbho bodhisattva āsāṃ daśānāṃ bodhisattvabhūmīnāṃ nāmadheyamātraṃ parikīrtya tūṣṇīṃ babhūva, na bhūyaḥ prabhedaśo nirdiśati sma | 
時金剛(5)藏菩薩,粗舉其要,歎此菩薩十住地業,尋即(6)默然,不復重解。 
是時金剛藏菩薩摩訶薩說諸(9)菩薩十地名已,默然而住,不復分別義趣。 
de nas de ltar byaṅ chub sems dpa’ rdo rje’i sñiṅ pos | byaṅ chub sems dpa’i sa bcu po ’di dag (73b1) miṅ tsam źig brjod de | caṅ mi zer bar ’dug nas de las rab tu phye ste ma bśad pa daṅ | 
K Then indeed Bodhisattva Vajragarbha, having narrated only the names of these ten stages of Bodhisattva, was silent and did not elucidate the division anymore. 
(23)經曰:[爾時金剛藏菩薩說諸菩薩十地名(24)已,默然而住,不復分別。] 
de nas byaṅ chub sems dpa’ rdo rje’i sñiṅ pos byaṅ chub sems dpa’i sa bcu po de dag gi miṅ tsam źig brjod de caṅ mi smra bar ’dug nas yaṅ rab tu phye ste ma bśad pa daṅ | 
atha khalu sā sarvāvatī bodhisattvaparṣat paritṛṣitā babhūva āsāṃ daśānāṃ bodhisattvabhūmīnāṃ nāmadheyamātraśravaṇena bhūmivibhāgānudīraṇena ca | 
(7)於是大眾,咸懷飢虛,聞此菩薩十住道名,欲(8)令分別重敷演義,聞者僉解,心懷入道,離諸(9)顛倒, 
爾(10)時,一切菩薩眾聞說菩薩十地名已,咸皆渴(11)仰,欲聞解釋, 
de nas byaṅ chub sems dpa’i ’khor de dag thams cad byaṅ chub sems dpa’i sa bcu (2) po de dag gi miṅ tsam źig thos nas | rab tu phye ste ma brjod pas skom par gyur nas | 
Then indeed the entire assembly of Bodhisattvas was eagerly desiring (an explanation). As only the names of these ten stages of Bodhisattva are heard and the divisions of the stages of Bodhisattva are not uttered, 
[是時一切菩薩眾聞(25)說菩薩十地名已,咸皆渴仰欲聞解說,] 
de nas byaṅ chub sems dpa’i ’khor (6) thams cad daṅ ldan pa de byaṅ chub sems dpa’i sa bcu po de dag gi miṅ tsam źig thos la | sa’i rnam par dbye ba ma brjod pas skom par gyur nas 
tasyā etad abhavat - ko nu khalv atra hetuḥ kaś ca pratyayaḥ, yad vajragarbho bodhisattva āsāṃ bodhisattvabhūmīnāṃ nāmadheyamātraṃ parikīrtya tūṣṇīṃbhāvena atināmayati, na bhūyaḥ prabhedaśo nirdiśatīti? 
各心念言:「金剛藏菩薩今何以故,粗舉(10)其要,宣於十住菩薩之業,稱歎其號而更(11)默然,不復重散解了本末?」 
各作是念:「何因何緣金剛藏菩(12)薩說菩薩十地名已默然而住,不更解釋?」 
de dag ’di sñam du sems te | de ltar byaṅ chub sems dpa’ rdo rje’i sñiṅ pos byaṅ chub sems (3) dpa’i sa bcu po de dag gi miṅ tsam źig brjod de caṅ mi zer bar ’dug na | de las rab tu phye źiṅ mi ston pa de la rgyu ni gaṅ | rkyen ni ci źig yod sñam pa daṅ | 
they think as follows, “By what reason and cause, indeed, Bodhisattva Vajragarbha, having narrated only the names of these ten stages of Bodhisattva, spends his time in silence and does not elucidate the division any more?” 
[各(26)作是念:何因何緣,是金剛藏菩薩說諸菩薩(27)十地名已,默然而住不更解釋?] 
de dag ’di sñam du sems te | ’di ltar byaṅ chub sems dpa’ rdo rje’i sñiṅ pos byaṅ chub sems dpa’i sa bcu po de dag gi miṅ tsam źig brjod de caṅ mi smra (7) bar ’dug nas dus yol bar byed ciṅ yaṅ rab tu phye ste mi ston pas de la rgyu ni gaṅ rkyen ni ci źig yod sñam pa daṅ | 
tena khalu punaḥ samayena tasminn eva bodhisattvaparṣatsaṃnipāte vimukticandro nāma bodhisattvas tasyā bodhisattvaparṣadaś cittāśayavicāramājñāya vajragarbhaṃ bodhisattvaṃ gāthābhigītena paripṛcchati sma- 
時彼會中有一菩(12)薩,名月解脫,亦來俱會。時月解脫菩薩大士,(13)知彼眾會開士所念,以偈歎頌,問金剛藏此(14)義所歸: 
時(13)大菩薩眾中有菩薩摩訶薩名解脫月,知諸(14)菩薩心之所念,以偈問金剛藏菩薩言: 
de’i tshe byaṅ chub (4) sems dpa’ ’khor ’dus pa de na | byaṅ chub sems dpa’ sems dpa’ chen po rnam par grol ba’i zla ba źes bya ba ’dus śiṅ ’dug ’dug ste | de nas byaṅ chub sems dpa’ (5) rnam par grol ba’i zla bas byaṅ chub sems dpa’i ’khor de dag gi sems kyi yoṅs su rtog pa sems kyis yoṅs su śes nas | byaṅ chub sems dpa’ rdo rje’i sñiṅ po la glu’i (6) dbyaṅs kyis tshigs su bcad de don de dris so || 
Again at that time indeed in this Bodhisattva’s assembly a Bodhisattva named Vimukticandra has come and sat together (with the others). Then indeed Bodhisattva Vimukticandra, having known the deliberation of mental intention of the Bodhisattva's assembly, questioned Bodhisattva Vajragarbha by singing (the following) verses. 
時大菩薩(28)眾中有菩薩名解脫月,知諸菩薩心深生(29)疑已,即以偈頌問金剛藏菩薩曰: 
de’i tshe byaṅ chub sems dpa’i ’khor ’dus pa de na byaṅ chub sems dpa’ sems dpa’ chen po rnam par grol ba’i zla ba źes bya ba ’dus śiṅ ’dug ste | de nas byaṅ chub sems dpa’ (113b1) rnam par grol ba’i zla bas byaṅ chub sems dpa’i ’khor de’i sems kyi bsam pa’i rtog pa yoṅs su śes nas tshigs su bcad pa’i dbyaṅs kyis byaṅ chub sems dpa’ rdo rje’i sñiṅ po la dris pa | 
kim arthaṃ śuddhasaṃkalpasmṛtijñānaguṇānvita |
samudīryottamā bhūmīr na prakāśayase vibho || 1 || (Dbh 4) 
(15)「淨念以何故, 懷慧稱功勳
(16) 明智宣十住, 不重解所入? 
(15)「淨智念慧人!  何故說菩薩,
(16) 諸地名號已,  默然不解釋? 
ci phyir rtog pa rnam dag ciṅ || dran daṅ ye śes ldan pa yis ||
sa yi mchog ni brjod byas te || mkhas pas rnam par phye mi (7) bśad || 
1) For what purpose, o mighty one endowed with pure thought, memory, knowledge and merit, is it that you, having proclaimed the excellent stages, do not bring to light (the division of these stages)? 
(127c1)[何故淨覺人, 念智功德具,
(2) 說諸上妙地, 有力不解釋?] 
kun du rtog pa dag gyur ba || dran daṅ ye śes yon tan ldan ||
sa mchog brjod nas ci yi
(2) phyir || khyab bdag rab tu bśad mi bgyi || 
viniścitā ime sarve bodhisattvā mahāyaśaḥ |
kasmād udīrya bhūmīś ca tvaṃ pravibhāgaṃ na bhāṣase || 2 || 
(17) 諸菩薩勇猛, 心各抱猶豫;
(18) 云何說義名, 不聞道地處? 
(17) 今諸大菩薩,  心皆懷猶豫:
(18)『何故說是名,  而不演其義?』 
’di kun ṅes par rtogs pa ste || byaṅ chub sems dpa’ grags chen yin ||
ci phyir khyod ni sa brjod de || rab tu phye ba bśad mi bgyi || 
2) All these Bodhisattvas are well determined and of great fame. Why, having proclaimed the stages, you do not speak of the division (of them)? 
(3) [決定此一切, 菩薩大名稱,
(4) 何故說地名, 而不演其義?] 
’di kun rnam par ṅes pa ste || byaṅ chub sems dpa’ grags chen ldan ||
ci phyir khyod kyis sa brjod nas || rnam par dbye ba bśad mi bgyi ||
 
śrotukāmā ime sarve jinaputrā viśāradāḥ |
vibhajyārthagatiṃ samyaragbhūmīnāṃ samudāhara || 3 || 
(19) 咸欲悉共聞, 最勝子無畏;
(20) 決義入平等, 所行住道地。 
(19) 大智諸菩薩,  咸皆欲聽聞,
(20) 如是諸地義,  願為分別說。 
rgyal sras ’jigs med ’di dag (74a1) ni || kun kyaṅ śin tu ñan par ’dod ||
sa yi don tshul yaṅ dag tu || rnam par phye ste bśad par mdzod || 
3) All these confident sons of the Conqueror want to hear. Divide properly and speak of the understanding of .the meaning of the stages. 
(5) [此眾皆樂聞, 佛子智無畏,
(6) 如是諸地義, 願為分別說。] 
rgyal ba’i sras po de dag kun || ñan par ’dod pas ’jigs pa med ||
sa rnams dag gi don (3) gyi tshul || yaṅ dag phye ste bśad pa mdzod ||
 
parṣadi viprasanneyaṃ kausīdyāpagatā śubhā |
śuddhā pratiṣṭhitā sāre guṇajñānasamanvitā || 4 || 
(21) 眾會僉悅豫, 清淨除諛諂;
(22) 堅住解明地, 功勳慧平均。 
(21) 是諸菩薩眾,  清淨無瑕穢、
(22) 安住堅實法、  具足智功德, 
’khor ’di śin tu rnam daṅ ste || le lo med ciṅ (2) dge daṅ ldan ||
dag pa’i mchog la gnas pa ste || yon tan ye śes ldan pa yin || 
4) Indeed this assembly is calm, free from sloth, agreeable, pure, established in firmness and endowed with merit and knowledge. 
(7) [此眾皆清淨, 離懈怠嚴淨,
(8) 安住堅固中, 功德智具足。] 
’khor ’di śin tu rnam daṅs te || le lo med ciṅ mdzes daṅ ldan ||
dag pa sñiṅ por rab gnas pa || yon tan ye śes śin tu ldan ||
 
nirīkṣamāṇā anyonyaṃ sthitāḥ sarve sagauravāḥ |
kṣaudraṃ hy aneḍakaṃ yadvat kāṅkṣanti tv amṛtopamam || 5 || 
(23) 一切立恭敬, 展轉相承望;
(24) 求微妙無瑕, 志無上甘露。 
(23) 皆以恭敬心,  瞻仰於仁者,
(24) 願欲聞所說,  如渴思甘露。」 
phan tshun gcig la gcig lta źiṅ || kun kyaṅ rim gro bcas par gnas ||
sbraṅ rtsi ji ltar (3) spaṅ min pa || de ltar bdud rtsi mchog kyaṅ ’dod || 
5) Observing each other all of them stood with respect and long for the highest nectar as (bees long) for pure16 honey. 
(9) [迭共相瞻住, 一切咸恭敬,
(10) 如蜂欲熟蜜, 如渴思甘露。]

(11)論曰:何故默然住?欲令大眾渴仰請說故,(12)復增菩薩尊敬法故。何故解脫月菩薩初(13)請?彼眾上首故,餘問則亂眾調伏故。何故偈(14)頌請?少字攝多義故,諸讚歎者多以偈頌(15)故。此五偈說何等義?顯示說者聽者無諸(16)過故,若有過者則不應說。是中顯示說者(17)淨覺無過故,復顯聽者同法決定故、有樂(18)聞故、復示餘者淨心故,又顯此眾皆堪(19)聞法故,偈言迭共相瞻住故。云何歎說者?(20)偈言:
(21)[何故淨覺人, 念智功德具,
(22) 說諸上妙地, 有力不解釋?]
(23)何故唯歎淨覺?淨覺是說因故。覺名覺觀。是(24)口言行有淨說因,何故不說?歎淨覺有二(25)種:一攝對治;二離諸過。是中念智具者,攝(26)對治故。所治有二種:一者雜覺;二者雜(27)覺因憶想分別故。念者四念處,對治雜覺(28)故。智者真如無相智,對治雜覺因憶想分別(29)故。餘者顯示離諸過。是過有三種,有三過(128a1)者則不能說。何者為三?一慳嫉;二說法懈(2)怠;三不樂說。慳者,其心悋法。嫉者,忌他勝(3)智。功德具者,不瞋等功德具,示無初過故。(4)說上地者,示無第二過故。有力者,示無(5)第三過故。如是二種淨覺歎說者已,次歎(6)聽者。偈言:
(7)[決定此一切, 菩薩大名稱,
(8) 何故說地名, 而不演其義?]
(9)決定者,黠慧明了故。決定有三種:一、上決(10)定,願大菩提故;二、名聞決定,他善敬重故;(11)三、攝受決定,彼說者善知故。偈言:菩薩故、大(12)名稱故、說地名故,如是次第應知。雖有(13)決定堪受法器,心不欲聞亦不得說。偈(14)言:
(15)[此眾皆樂聞, 佛子智無畏,
(16) 如是諸地義, 願為分別說。]
(17)決定者,是中有阿含決定非證決定,有非(18)現前決定無現前決定。如是決定,法器不(19)滿足故不能聽受,示現此眾具足決定故,(20)能聽受偈言佛子智無畏故。智有二種:一(21)證法故;二現受故。如是善知法器滿足請(22)金剛藏,如是諸地義,願為分別說。已歎同(23)法眾決定樂聞功德,次復歎異眾。偈言:
(24)[此眾皆清淨, 離懈怠嚴淨,
(25) 安住堅固中, 功德智具足。]
(26)清淨者,不濁故。濁有六種,離此諸濁故言(27)清淨。何者為六?一、不欲濁;二、威儀濁;三、蓋(28)濁;四、異想濁,妬勝心破壞心故;五、不足功德(29)濁,善根微少故,是故於彼說中心不樂住;(128b1)六、癡濁。謂愚闇等故。此對治有六種不濁,(2)安住堅固者,於所說法修行堅固。如是次(3)第相對:離懈怠者,對不欲濁。嚴者,對威儀(4)濁。淨者,對蓋濁。堅固者,對異想濁。功德具(5)者,對不足功德濁。智具者,對癡濁。此六句(6)示現是二偈顯同生眾淨,次一偈顯異生(7)眾淨,後一偈顯二眾清淨。偈言:
(8)[迭共相瞻住, 一切咸恭敬,
(9) 如蜂欲熟蜜, 如渴思甘露。]
(10)迭共相瞻者,示無雜染心故。咸恭敬者,示(11)敬重法,非妬心故。下半偈喻敬法轉深。此(12)偈迭共相瞻是總相,一切咸恭敬是別相。如(13)是餘偈,初句總相,餘句別相,同異成壞如上(14)所說。 
thams cad gus daṅ bcas gnas śiṅ || phan tshun gcig la gcig lta ste ||
sbraṅ ma’i sbraṅ rtsi bdud
(4) rtsi ’dra || spaṅ bar bya min ’dod pa bźin ||

ci’i phyir caṅ mi smra bar ’gyur źe na | byaṅ chub sems dpa’ rnams ni chos btsun par ’dzin pa ste | skom par gyur pa rnams kyis bskul bas chos btsun par bya ba’i phyir ro ||
ci’i phyir rnam par grol ba’i zla bas thog ma ñid du bskul ba brtsams śe (5) na | de ni ’khor de’i gtso bo yin pa daṅ | gźan du cal col du ’gyur ba daṅ | ’khor de yaṅ ’dus par ’gyur ba’i phyir ro ||
ci’i phyir tshigs su bcad pa’i dbyaṅs kho na źe na | yi ge ñuṅ du dag gis don maṅ du bsdu ba’i phyir daṅ | bstod pa dag ni phal cher tshigs su bcad de byed pa’i phyir ro ||
(6) tshigs su bcad pa lṅas ci źig yoṅs su bstan źe na | ’chad pa po daṅ ñan pa po rnams la skyon gaṅ yod na | bśad pa’i ’os ma yin pa’i skyon med pa ñid ston to ||
de la ’chad pa po la skyon med pa ni | kun du rtog pa dag gyur pa || źes bya bas ston to ||
ñan pa po chos mthun pa po rnams ni rnam (7) par ṅes pa ñid kyi phyir daṅ | ñan ’dod pa’i phyir ro ||
gźan dag ni sems rab tu daṅ ba’i phyir te | ’di’i naṅ na gaṅ su yaṅ ruṅ ’os su ma gyur la | ma grags pa de gcig kyaṅ med do źes bstan pa’i phyir | thams cad gus daṅ bcas gnas śiṅ || phan tshun gcig la gcig lta ste || źes (114a1) bya bas gsuṅs so ||
de la źal nas gsuṅs ba’i tshigs su bcad pa’i gźuṅ ni phal cher dub pas gźuṅ gaṅ gis de śes pa rnams kyis don de dmigs pa ñid gźuṅ yin no ||
kun du rtog pa dag gyur pa || dran daṅ ye śes yon tan ldan || sa mchog (2) brjod nas ci yi phyir || khyab bdag rab tu bśad mi bgyi || źes bya ba la | ci’i phyir kun du rtog pa dag par ’gyur ba ñid kyis ston źe na | kun du rtog pa rnams bśad pa’i rgyu yin pa’i phyir ro ||
kun du rtog pa rnams ni rnam par rtog pa rnams te | de dag ni gaṅ du byed pa’o ||
de’i (3) phyir bśad pa’i rgyu ni dag par gyur na ci’i phyir mi ’chad ces gsol ba ’debs so ||
kun du rtog pa dag pa de yaṅ gñen po yoṅs su ’dzin pa daṅ | ñes pa daṅ bral ba gñis kyis rab tu phye ba yin te | de la dran daṅ ye śes ldan pa ñid kyis ni kun du rtog pa ñon moṅs pa can rnams daṅ | (4) gźi de las byuṅ ba’i ’du śes rnams kyi gñen po yoṅs su ’dzin pa ston to ||
dran pa ñe par gźag pa rnams ni kun du rtog pa ñon moṅs pa can gyi gñen po ste | de dag ni dran pa smos pas ston to ||
de bźin ñid la dmigs pa’i ye śes ni mtshan ma med pa’i phyir gźi de las ’byuṅ ba’i ’du (5) śes kyi gñen po ste | de ni ye śes smos pas ston to ||
lhag ma rnams kyis ni ñes pa daṅ bral ba ston to ||
de la gaṅ gis ’chad par mi ’gyur ba’i ñes pa ni rnam pa gsum ste | phrag dog daṅ | ser sna daṅ | chos ’chad pa na le lo ñid daṅ | sboms pa med pa’o ||
de la phrag dog ni | (6) gźan dag gis śes pa mi bzod pa’o ||
ser sna ni sems kyis kun du ’dzin pa’o ||
de la yon tan ldan pa ñid kyis khro ba med pa la sogs pa’i yon tan daṅ ldan pas ñes pa daṅ po med par ston to ||
sa brjod nas źes bya bas ni ñes pa gñis pa med par ston to ||
khyab bdag ces bya bas ni (7) ñes pa gsum pa med par ston to ||
de ltar kun du rtog pa dag pa rnam pa gñis kyis ’chad pa po bstod nas ñan pa po rnams la bstod pa rtsom ste | ’di kun rnam par ṅes pa ste || byaṅ chub sems dpa’ grags chen ldan || ci phyir khyod kyis sa brjod nas || rnam par dbye ba bśad mi bgyi || (114b1) źes bya ba’o ||
rnam par ṅes pa źes bya ba ni mkhas pa ste | blo byaṅ ba dag go ||
rnam par ṅes pa ñid de yaṅ rnam pa gsum du rig par bya ste | byaṅ chub chen por smon lam ’debs pas rgya chen po la rnam par ṅes pa ñid daṅ | gźan dag gi de bźin du yid ches pas rnam par grags par (2) rnam par ṅes pa ñid daṅ | ’chad pa po de ñid kyis de khoṅ du chud pas yoṅs su zin par rnam par ṅes pa ñid do ||
de dag ni byaṅ chub sems dpa’ ñid daṅ | grags pa chen po daṅ ldan pa ñid daṅ | sa brjod pa ñid kyis go rims bźin du bstan to ||
rnam par ṅes su zin kyaṅ don du (3) gñer ba ma yin na ’chad pa’i snod du mi ’gyur te | de’i phyir | rgyal ba’i sras po ’di dag kun || ñan par ’dod pa źes bya bas gsuṅs so ||
luṅ la rnam par ṅes pa ñid yin gyi rtogs pa la rnam par ṅes pa ñid ma yin pa daṅ | don lkog tu gyur pa ñid yin te | don lkog tu gyur (4) pa ñid ma yin par ma gyur na bśad pa’i snod yoṅs su rdzogs par mi ’gyur te | de’i phyir de gñis ka bstan pa’i phyir | ’jigs pa med ces bya ba gsuṅs te | chos mthoṅ ba daṅ | don lkog tu ma gyur pa ni ’jigs pa med par ’gyur ro ||
de bas na snod yoṅs su rdzogs pa de dag rig (5) nas | sa rnams dag gi don gyi tshul || yaṅ dag phye ste bśad pa mdzod || ces bya bas bskul ma ’debs so ||
de ltar ’khor chos mthun pa rnam par ṅes pa daṅ | don du gñer ba’i yon tan gñis kyis bstod nas de las gźan pa dag la bstod do ||
’khor ’di śin tu rnam daṅs te || le lo (6) med ciṅ mdzes daṅ ldan || dag pa’i sñiṅ por rab gnas pa || yon tan ye śes śin tu ldan || źes bya ba’o ||
de la śin tu rnam daṅs źes bya ba ni dag pa ste | rñog pa can ma yin pa dag go ||
de la gaṅ med na śin tu rnam par dag par ’gyur ba’i rñog pa rnam pa drug ste | don du mi gñer brñog pa daṅ | (7) spyod lam rñog pa daṅ sgrib pa rñog pa daṅ | klan ka tshol ba daṅ | de skad rgol ba las thar bar bya ba’i bsam pa daṅ ldan pas bsam pa rñog pa daṅ | gaṅ gis bśad pa de la mṅon par mi dga’ ba ste | dge ba’i rtsa bsam brtan bsam brtan pa rñog pa daṅ | blun pa la sogs pas gti lug rñog pa ste | (115a1) de dag gi gñen por rñog pa med pa rnam pa drug yod par rig par bya’o ||
de la sñiṅ por rab gnas pa || źes bya ba ni bstan pa ’di ni sgrub pa sñiṅ por byed pa’o ||
le lo med pa daṅ | mdzes pa daṅ ldan pa daṅ | dag pa daṅ | sñiṅ po la rab tu gnas pa daṅ | yon tan (2) daṅ ldan pa daṅ | ye śes daṅ ldan pa źes bya ba tshig drug po de dag gis ni de dag go rims bźin du yoṅs su bstan to || de ltar tshigs su bcad pa gñis kyis ni raṅ gi rigs yoṅs su dag pa bstan | gcig gis ni rigs gźan yoṅs su dag pa bstan nas de gñis ñid kyi phan tshun lta ba yoṅs (3) su dag pa ste | thams cad gus daṅ bcas gnas śiṅ || phan tshun gcig la gcig lta ste ||źes bya ba’o ||
de la gus bcas źes bya ba ’dis ni phan tshun lta ba de ñid ñon moṅs pa can ma yin par ston te | chos la gus pas byas kyi de phrag dog gis byas pa ni ma yin no ||
sbraṅ ma’i sbraṅ (4) rtsi bdud rtsi ’dra || spaṅ bar bya min ’dod pa bźin || źes bya ba ’dis ni gus pa de ñid kyi mchog ston te | ’di ltar ṅo mi chod pas lta ba ma yin pa’o ||
tshigs su bcad pa ’di la phan tshun lta ba ni yan lag go ||
phan tshun lta ba ñon moṅs pa can ma yin pa ni ñe ba’i yan lag go ||
gźan dag la (5) yaṅ de bźin du daṅ po ni yan lag yin la | lhag ma ni ñe ba’i yan lag yin par rig par bya’o ||
mtshan ñid ’dra ba daṅ | mtshan ñid mi ’dra ba daṅ | ’du ba daṅ rgyas pa yaṅ sṅa ma bźin no || 
tasya śrutvā mahāprajño vajragarbho viśāradaḥ |
parṣatsaṃtoṣaṇārthaṃ hi bhāṣate sma jinātmajaḥ || 6 || 
(25) 因聞金剛藏, 無畏大智慧;
(26) 常歡悅來眾, 仁宜與佛談。 
(25) 金剛藏菩薩,  聞說是事已,(26) 欲令大眾悅,  即時說頌言: 
rdo rje’i sñiṅ po ’jigs med pa || śes rab chen pos de thos nas ||
’khor rnams dga’ bar bya ba’i phyir || bde bar gśegs (4) pa’i sras la smras || 
6) Having heard this Vajragarbha, son of the Conqueror, with great wisdom and confidence speaks out in order to satisfy the assembly. 
偈曰:(15) [大智無所畏, 金剛藏聞已,
(16) 欲令大眾悅, 即時說頌曰:](17) [難第一希有, 菩薩所行示,
(18) 地事分別上, 諸佛之根本。](19) [微難見離念, 非心地難得,
(20) 境界智無漏, 若聞則迷悶。](21) [持心如金剛, 深信佛智慧,
(22) 心地無我智, 能聞智微細。](23) [如彩畫虛空, 如虛空風相,
(24) 智如是分別, 難見佛無漏。](25) [我念佛智慧, 第一世難知,
(26) 難信希有法, 是故我默然。](27)論曰:此初偈中,欲令大眾悅是總,正詶答相。(28)詶答有二種:一、堪詶答;二、不怯弱詶答。偈(29)言大智故、無所畏故,離不堪答、離不正答,(128c1)此二示現自他無過故。 
śes rab chen po ’jigs med pa || rdo rje’i sñiṅ pos de thos nas ||
’khor rnams dga’ bar bya
(6) ba’i phyir || bde bar gśegs pa’i sras la smras ||
źes bya ba’i tshigs su bcad pa ’di la ’khor dga’ ba’i phyir smras pa ni yan lag ste | go bar byed pa’i mtshan ñid do ||
go bar byed pa de yaṅ rnam pa gñis te | rig pas go bar byed pa daṅ | źum pa med pas go bar byed pa’o ||
de ni śes (7) rab chen po daṅ | ’jigs pa med pa ñid gñis kyis bstan te | gcig po med na gźan la go bar byed mi nus | gñis pa med na go bar byed pa ñid gsal bar byas par mi ’gyur te | raṅ daṅ gźan gyi sems kyi rgyud kyi ñes pa yoṅs su spaṅs pa’i phyir gñi ga bstan to ||
go bar byed pa de yaṅ (115b1) gaṅ źe na | chos ’di bśad pa daṅ | mñan par dka’ ba’o || 
duṣkaraṃ paramam etad adbhutaṃ bodhisattvacaritapradarśanam |
bhūmikāraṇavibhāga uttamo buddhabhāvasamudāgamo yataḥ || 7 || 
(27) 未曾最難及, 顯菩薩所行;
(28) 分別如道地, 所由最上勝。 
(27)「諸菩薩所行,  第一難思議,
(28) 分別是諸地,  諸佛之根本。 
saṅs rgyas sku rab yaṅ dag ’byuṅ bas na || byaṅ chub sems dpa’i spyod pa rab bstan ciṅ ||
sa rgyu dam pa rnam par dbye bya ba || de ni rmad byuṅ mchog (5) tu dga’ ba yin || 
7) Most difficult an I extraordinary is this manifestation of Bodhisattva's practices through which the highest division of the cause of the stages i.e. the attainment of the state of Buddha is (reached). 
何者是正答相?此法(2)難說復難聞故。云何難說?偈言:
(3) [難第一希有, 菩薩所行示,
(4) 地事分別上, 諸佛之根本。]
(5)難者,難得故。難有二種:一、最難;二、未曾有(6)難。偈言第一故、希有故,此二示現所說難。(7)何者是難?偈言[菩薩所行示,地事分別上]。菩(8)薩行者,是出世間智。示者,顯示故。地事者,(9)謂諸地菩薩行事。分別上者,說勝故。何者(10)菩薩行?偈言[諸佛之根本,佛者覺佛智]故。已(11)說難說, 
de la bśad par dka’ ba ñid ces bstan pa’i phyir |
’di ni dka’ ba dam pa rmad byuṅ ba || byaṅ chub sems dpa’i spyod pa rab bstan pa ||
sa rgyu rnam par dbye ba mchog yin te || de las saṅs rgyas dṅos po yaṅ dag ’thob ||

(2) ces bya ba gsuṅs so ||
de la dka’ ba ni bsgrub dka’ ba’o ||
dka’ ba ñid rnam pa gñis te | śin tu dka’ ba ñid daṅ | ma ’dris pas dka’ ba ñid do ||
de ni dam pa ñid daṅ | rmad du byuṅ ba ñid kyis bstan to ||
ci’i phyir de de ltar dka’ źe na | byaṅ chub sems dpa’i spyod pa rab bstan (3) pa || sa rgyu rnam par dbye ba mchog yin te || źes bya ba gsuṅs pa’o ||
de la byaṅ chub sems dpa’ rnams kyi spyod pa ni rtogs pa’i ye śes so ||
de rab tu ston par byed par rab tu bstan pa’o ||
sa rgyu rnam par dbye ba mchog yin te || źes bya ba ni byaṅ chub sems dpa’i spyod pa’i (4) rgyu sa rnams bstan pa yaṅ dag phul yin no ||
byaṅ chub sems dpa’i spyod pa rab tu bstan pa ci ’dra ba źig ce na | de las saṅs rgyas dṅos po yaṅ dag ’thob || ces gsuṅs pa’o ||
saṅs rgyas kyi dṅos po ni saṅs rgyas ñid de | saṅs rgyas kyi ye śes so || 
sūkṣma durdṛśa vikalpavarjitaś cittabhūmivigato durāsadaḥ |
gocaro hi viduṣām anāsravo yatra muhyati jagacchave sati || 8 || 
(29) 棄想微難見, 常住遠離心;
(459b1) 柔仁行成慧, 面聞所歸趣。 
(29) 微妙甚難見,  非心所能及,
(499a1) 從佛智慧出,  若聞則迷沒。 
phra źiṅ blta dka’ rnam par rtog pa spaṅs || sems kyi sa daṅ bral bas bsgrub par dga’ ||
mkhas pa rnams kyi zag med spyod yul te || ’gro ba rnams (6) kyis de thos mos par ’gyur || 
8) Subtle, difficult to see, free from constructive thoughtl?, devoid of the extent of mind (citta-bhumi-l)igata), hard to be met and without evil influence is the range of wise ones in which the worldly people (will) be bewildered if they hear it. 
復說所以難。何者是難?彼菩薩行(12)事義住,不可如是說。云何彼義住?偈言:
(13)[微難見離念, 非心地難得,
(14) 境界智無漏, 若聞則迷悶。]
(15)此偈中難得者是總,餘者是別。難得者,難證(16)故。是難得有四種:一、微難得;二、難見難得;(17)三、離念難得;四、非心地難得。微難得者,非聞(18)慧境界故,麁事不須思惟。難見難得者,非(19)思慧境界故。離念難得者,非世間修慧境(20)界故,示現三界心心數法分別世間修道智(21)非境界故。非心地難得者,示現報生善得修(22)道智非境界故。此示現心境界者,是心地(23)此誰境界?偈言[智境界]。何者是智?見實義(24)故。何故非餘境界?無漏故。無漏者,出世間(25)義,是義非世間智境界,如是甚深義、如是(26)可解、如是不可說。若聞則迷悶者,云何(27)迷悶?隨聞取著故。聞者即聞,非是不聞。已(28)辯難說, 
bśad dka’ ba ñid (5) bstan nas | ji ltar de dka’ ba ñid de’i rgyu ston to ||
de’i rgyu gaṅ źe na | byaṅ chub sems dpa’i spyod pa’i don de ji ltar gnas pa de bźin du bśad par mi nus pa’o ||
don de gnas pa yaṅ ji lta bu źe na |
cha phra mthoṅ dka’ rnam par rtog pa spaṅs || sems kyi sa daṅ bral bas bsgrub par (6) dka’ ||
mkhas pa rnams kyis zag med spyod yul te || ’gro bas thos nas der ni rmoṅs par ’gyur ||

źes bya ba gsuṅs pa’o ||
de la bsgrub par dka’ ba ñid ni yan lag go || lhag ma ni ñe ba’i yan lag go ||
de la bsgrub par dka’ ba ni thob par dka’ ba ste | rtogs par dka’ ba’o ||
(7) bsgrub par dka’ ba ñid de yaṅ rnam pa bźi ste | cha phra bas bsgrub par dka’ ba ñid nas | sems kyi sa daṅ bral bas bsgrub par dka’ ba ñid kyi bar du’o ||
de la cha phra ba ni thos pa las byuṅ ba’i śes rab kyis śes par bya ba ma yin te | rags pa ni bsam mi dgos pas śes par bya ba ma yin no ||
mthoṅ (116a1) dka’ ba ni bsams pa las byuṅ bas kyaṅ śas par bya ba ma yin pa’o || rnam par rtog pa spaṅs pa ni ’jig rten pa’i bsgoms pa las byuṅ bas kyaṅ śes par bya ba ma yin pa ste | rnam par rtog pa ni khams gsum pa’i sems daṅ sems las byuṅ ba rnams yin pa’i phyir ro ||
(2) ’dis ni re źig ’jig rten pa’i sbyor ba las byuṅ ba’i śes pa’i spyod yul ma yin pa ñid ston to ||
sems kyis daṅ bral źes bya ba ’dis ni skyes nas thob pa rnam par smin pa las byuṅ ba’i sems kyi bye brag gi spyod yul ñid kyaṅ ma yin par ston te | sems kyi spyod yul ni ’dir sems kyis (3) yin par bya’o ||
’o na de su’i spyod yul źe na | mkhas pa rnams kyi zag med spyod yul te || źes bya ba gsuṅs pa ste | bden pa mthoṅ ba rnams kyi źes bya ba’i tha tshig go ||
ci’i phyir gźan rnams kyi ma yin źe na | ’di ltar zag med ces bya ba ste | ’jig rten las ’das pa (4) źes bya ba’i tha tshig go ||
de lta bas na ’jig rten pa’i śes pas śes par bya ba ma yin no ||
de ltar don zab pa de ji ltar nus pa de bźin du bśad kyaṅ dka’ ste | ’gro bas thos na der ni rmoṅs par ’gyur || źes bya ba’o ||
rmoṅs par ji lta bu źe na | don la sgra ji bźin du ’dzin pa’o | (5) thos na źes bya ba ni thos nas de bśad par dka’ ba ni de lta bu yin no || 
vajropamaṃ hṛdayaṃ sthāpayitvā buddhajñānaṃ paramaṃ cādhimucya |
anātmānaṃ cittabhūmiṃ viditvā śakyaṃ śrotuṃ jñānam etat susūkṣmam || 9 || 
(2) 所止如金剛, 第一解佛慧;
(3) 立心捨吾我, 乃聞此上智。 
(2) 持心如金剛,  深信佛智慧,
(3) 以為第一妙,  心無有疑難,
(4) 遠離計我心,  及心所行地,
(5) 如是諸菩薩,  爾乃能聽聞。
(6) 寂滅無漏智,  分別說甚難, 
rdo rje lta bur bsam pa rab bźag ste || saṅs rgyas ye śes mchog la mos byas śiṅ ||
bdag med pa yi sems kyi sa śes na || ye śes (7) dam pa ’di gzod mñan par nus || 
9) Having made up the heart (hard) like diamond, inclining towards the best knowledge of Buddha, having known the extent of mind without self, this subtle knowledge can be heard. 
復顯難聞。偈言:
(29)[持心如金剛, 深信佛智慧,
(129a1) 心地無我智, 能聞智微細。]
(2)如金剛者,堅如金剛。堅有二種:一、決定信(3)堅;二、證得堅。此三句示現堅者是總,餘者(4)是別。云何深信佛智慧?唯佛所知,非我境(5)界。佛菩提無邊,佛化眾生所說法門種種(6)信故。何者是心地?云何無我智?心地者,隨心(7)所受三界中報,又隨心所行一切境界亦名(8)心地。無我智者有二種:我空、法空,如實知(9)故。能聞智微細者,難知。如是微細,如前所(10)說。 
da ni ji ltar mñan par dka’ ba ni ||
rdo rje lta bur bsam pa gźag byas nas || saṅs rgyas ye śes mchog la lhag mos śiṅ ||
sems kyi sa la bdag med rig nas ni || ye śes śin tu cha phra ’di mñan nus ||

źes (6) gsuṅs pa’o ||
de la rdo rje lta bu źes bya ba ni rdo rje ltar sra bar byas nas so || sra ba ñid ni rnam pa gñis te | mos pa sra ba ñid daṅ | rtogs pa sra ba ñid de | tshig gsum gyis bstan to ||
de la sra ba ñid ni yan lag go || lhag ma ni ñe ba’i yan lag go ||
saṅs rgyas kyi ye śes mchog la mos pa (7) ji lta bu źe na | saṅs rgyas kyi byaṅ chub ni mtha’ yas te | mos pa dad pas sems can rnams la de bźin gśegs pa rnams ni | de bźin gśegs pa rnams kyi chos bstan pa ’jug pas saṅs rgyas ñid kyis mkhyen gyi bdag gis ni mi śes so źes bya ba’o ||
sems kyis ni gaṅ yin | de la (116b1) bdag med par rig pa ji lta bu źe na | khams gsum gaṅ du sems rnam par smin pa daṅ | chos thams cad la dmigs pas gaṅ du sems de rgyu ba de ni sems kyi sa yin no ||
rnam pa de gñis ka la yaṅ gaṅ zag daṅ chos la bdag med par yaṅ dag pa ji lta ba bźin du rig pa’o ||
śin (2) tu cha phra ba źes bya ba ni śin tu rtogs par dka’ ba ste | ji ltar cha phra ba de ni sṅar bstan pa yin no || 
antarīkṣa iva raṅgacitraṇā mārutaḥ khagapathāśrito yathā |
jñānam evam iha bhāgaśaḥ kṛtaṃ durdṛśaṃ bhagavatām anāsravam || 10 || 
(4) 如來盡虛無, 離欲亦如空;
(5) 慧如地無漏, 興別最難見。 
(7) 如畫於虛空、  如執空中風。 
ji ltar bar snaṅ tshon ris bri ba daṅ || nam mkha’i dbyiṅs la rluṅ gnas ji bźin du ||
de ltar ye śes zag pa med pa yaṅ || śin tu (74b1) lta dka’ thub pas rnam par phye || 
10) Like a color-painting in the atmosphere, like wind resorting to the path of birds, the knowledge of the venerable one, difficult to be seen and without evil influence, is thus here classified and specified. 
復以譬喻顯微細義,偈言:(11)[如彩畫虛空, 如虛空風相,(12) 智如是分別, 難見佛無漏。](13)此偈示現如空中畫色如壁,是中不住故(14)不可見。如空中風如樹葉,是中不住故不(15)可見。此動作者,非不空中有是二事。如是(16)虛空處、事不可說處,是畫、風如說,以非自(17)性不可得見,是不住故,以其客故,非(18)不於中有此言說, 
da ni dpe smos pas ston te |
ji ltar bar snaṅ tshon ris bri pa daṅ || ji ltar nam mkha’i dbyiṅs la rluṅ gnas pa ||
de ltar ’dir yaṅ bcom ldan ’das rnams kyi || ye śes zag med rnam phye mthoṅ
(3) bar dka’ ||źes bya ba’o ||
de ni ’di skad ston te | dper na nam mkha’ la tshon gyis ri mo bris pa ni rtsig ṅos la ji lta ba bźin du de la mi gnas pa’i phyir bltar mi snaṅ ba daṅ | dper na nam mkha’ la ni lo ma ltar de la mi gnas pa’i phyir g-yo ba’i las kyis bltar mi snaṅ ste | nam mkha’ (4) la de gñis mi ’byuṅ ba yaṅ ma yin no || de bźin du nam mkha’ lta bu’i dṅos po brjod du med pa la ri mo bri ba daṅ | rluṅ lta bu’i bśad pa de de’i raṅ bźin ma yin pas mi snaṅ ste | glo bur du byuṅ ba yin pas de la mi gnas pa’i phyir ro ||
’on kyaṅ der de mi ’byuṅ ba yaṅ ma yin no || 
tasya me bhavati buddhir īdṛśī durlabho jagati yo ’sya vedakaḥ |
śraddhadhīta ca ya etad uttamaṃ na prakāśayitum utsahe yataḥ || 11 || 
(6) 道無念如此, 信者甚難值;
(7) 佛慧不可議, 故默不重說。」 
(8) 我念佛智慧,  第一難思議,
(9) 眾生少能信,  是故我默然。」 
de la bdag gi sems ni ’di sñam byed || saṅs rgyas ye śes dam pa bsam yas la ||
’gro ba gaṅ rnams daṅ bar byed dkon źes || de yi phyir na ma (2) smras ma bśad do || 
11) The following thought occurs to me “Difficult to be met with in the world is one who knows this and one who believes this highest (doctrine).” Therefore I do not venture to reveal it. 
如是佛智言說顯示地(19)校量勝分別難見。畫者,喻名字句身。何以(20)故,依相說故。風者,以喻音聲。說者,以此二(21)事說。聽者,以此二事聞。若如是可說、如(22)是可聞、如是難見,何故不說?(23)[我念佛智慧, 第一世難知,(24) 難信希有法, 是故我默然。](25)難知者,難證故。難信者,難生決定心故。此(26)偈示現有證有信、可說可聞;世間難得證(27)信,故我不說。 
de ltar saṅs (5) rgyas kyi ye śes de bśad pa’i rnam par dbye bas char phye ste | rnam par phye yaṅ mthoṅ bar dka’ ba yin no || de la ri mo bris pas ni miṅ daṅ tshig daṅ | yi ge’i tshogs rnams ston te | bśad pa’i skabs yin pa’i phyir ro || sgra’i gźi rluṅ gis ni tshig ston te | de gñis ni bśad par bya ba daṅ | (6) mñan par bya ba yin no || gal te ji ltar yaṅ mñan par nus na de ltar mthoṅ bar dka’ yaṅ ci’i phyir mi bśad ce na |
de la bdag gi blo ni ’di sñam du || ’gro ba gaṅ gis ’di rtogs ’gyur ba daṅ ||
mchog ’dir su źig daṅ ba dkon sñam nas || de yi phyir na ’di bśad spro ba med ||

ces bya (7) ba gsuṅs pa’o ||
de la rtogs par ’gyur ba ni khoṅ du chud par ’gyur ba’o || daṅ ba ni mos pa daṅ ldan pa’o ||
’dis ci źig bstan źe na | rtogs pa daṅ mos pa goṅ du smos pa de gñis daṅ ldan pa dag gis ’di mñan par nus na de dag ni ’jig rten na dkon te | de’i phyir mi bśad do sñam (117a1) pa’o | || 
(Dbh 5) evam ukte vimukticandro bodhisattvo vajragarbhaṃ bodhisattvam etad avocat 
(8)月解脫菩薩,謂金剛藏: 
(10)解脫月菩薩聞說此已,語金剛藏菩薩言: 
de skad ces smras pa daṅ | byaṅ chub sems dpa’ rnam par grol ba’i zla bas byaṅ chub sems dpa’ rdo rje’i sñiṅ po la ’di skad ces smras so || 
L After this was spoken Bodhisattva Vimukticandra said to Bodhisattva Vajragarbha. 
(28)經曰:[爾時解脫月菩薩聞說此已,請金剛(29)藏菩薩言:] 
| bam po gñis pa | de skad ces smras pa daṅ | byaṅ chub sems dpa’ rnam par grol ba’i zla bas byaṅ chub sems dpa’ rdo rje’i sñiṅ po la ’di skad ces smras so || 
- supariśuddho batāyaṃ bho jinaputra parṣatsaṃnipātaḥ supariśodhitādhyāśayānāṃ bodhisattvānāṃ supariśodhitasaṃkalpānāṃ sucaritacaraṇānāṃ suparyupāsitabahubuddhakoṭiśatasahasrāṇāṃ susaṃbhṛtasaṃbhārāṇām aparimitaguṇajñānasamanvāgatānām apagatavimatisaṃdehānām anaṅgaṇānāṃ supratiṣṭhitādhyāśayādhimuktīnām aparapratyayānām eṣu buddhadharmeṣu | tat sādhu bho jinaputra, prabhāṣasva | pratyakṣavihāriṇo hy ete bodhisattvā atra sthāne || 
「佛子當察!諸來會者,(9)性行淳淑,清淨離穢,其志仁和,悉諸菩薩,斯(10)行真正,積功累德,每生自克,六度無極,以(11)自莊嚴,四等四恩,習權方便,功勳遠著,名(12)德無量。大慈大哀,欲興道化,分流法教,救濟(13)三界諸危厄眾,消眾冥如日明,生道品如良(14)田,成正覺如虛空,長弘教如流水,除狐疑(15)如日光,療三毒如醫王,度生死譬船師。是故(16)佛子!仁者善哉,宜當班宣現在學行,令此(17)道地緣修所歸,使諸會者各得開解,如冥覩(18)明,應病授藥,使無餘疑。」 
「佛(11)子!是大菩薩眾深心清淨,善行菩薩道、善集(12)助道法、善能供養恭敬諸佛,於無量佛多種(13)善根,成就無量深厚功德,離癡、疑、悔,無有(14)貪著及諸結閡,深心信解,安住不動,於是(15)法中不隨他教。是故,佛子!當承佛力敷演此(16)義,是諸菩薩於是深法皆能證知。」 
kye | rgyal ba’i sras | (3) ’khor ’di ni byaṅ chub sems dpa’ sems dpa’ chen po chos ’di dag la bsam pa śin tu sbyaṅs pa | kun tu rtog pa yoṅs su sbyaṅs pa | spyad par bya ba śin tu spyad pa | tshogs (4) śin tu bsags pa | saṅs rgyas bye ba khrag khrig brgya stoṅ śin tu bsñen bkur ba | yon tan daṅ ye śes tshad med pa daṅ ldan pa | the tshom daṅ nem nur med pa | ñon moṅs pa daṅ | (5) bral ba | mos pa daṅ lhag pa’i bsam pa la rab tu gnas pa | gźan gyi driṅ mi ’jog pa śa stag tshogs pas yoṅs su dag pa yin gyi | kye | rgyal ba’i sras | de bźin gśegs (6) pa’i byin gyis legs par bśad pa mdzod cig daṅ | byaṅ chub sems dpa’ ’di dag thams cad ni rnam par ’di lta bu’i gnas zab mo la mṅon sum du gnas pa śa stag go | 
”Indeed, o son of the Conqueror, well-purified is this assembly of Bodhisattvas who have 1) well-purified resolute intentions, 2) well-purified thought, 3) well-performed the practices, 4) well-served thousand billions of Buddhas, 5) well-collected the necessary preparations, 6) been endowed with immense merit and knowledge, 7) been separated from doubt and suspense, 8) been free from blemish, 9) well-settled the resolute intention and confidential faith and, 10) never depended upon other (heterodox teachings) in these Buddha's doctrines. Well! o son of the Conqueror, speak, because these Bodhisattvas stay before your eyes in this place.” 
[佛子!是大菩薩善淨眾集,善清(129b1)淨深心、善清淨諸念、善集諸行、多親近諸(2)佛、善集助道法、具足無量功德、離癡疑悔(3)無有染污。善住深心信,於佛法中不隨(4)他教。善哉佛子!敷演此義,是諸菩薩於是(5)深法皆能證知。](6)論曰:聖者解脫月何故復歎此眾?上言世間(7)證信者難得,示現此眾有堪能故。善淨深(8)心者是總,此善淨深心有二種:一、阿含淨;二、(9)證淨。是阿含淨有五種:一者欲淨,隨所念(10)阿含得方便念覺淨,如經[善清淨諸念]故。(11)二者求淨,得隨順身口敬行,如經[善集諸(12)行]故。三者受持淨,於無量世多聞憶持不(13)謬故,如經[多親近諸佛]故。四者生得淨,願(14)得上上生勝念勝,如經[善集助道法]故。五(15)者行淨,求善證法習少欲頭陀等成就多(16)功德,如經[具足無量功德]故。證淨者有四(17)種:一者得淨,現智善決定故,如經[離癡疑(18)悔]故。二者不行淨,修道中一切煩惱不行故,(19)如經[無有染污]故。三者無厭足淨,不樂小(20)乘得上勝悕望心,如經[善住深心信]故。深(21)心者,悕欲故。信者,決定故,復念持彼功德(22)故。四者不隨他教淨,趣盡道中自正行故,如(23)經[於佛法中不隨他教]故。 
kye rgyal ba’i sras kyi ma ’khor ’di ni śin tu yoṅs su dag pa ste | byaṅ chub sems (2) dpa’ lhag pa’i bsam pa śin tu yoṅs su sbyaṅs pa | kun du rtog pa śin tu yoṅs su sbyaṅs pa | spyad par bya ba śin tu yoṅs su spyad pa | saṅs rgyas bye ba phrag maṅ po la bsñen bkur byas pa | tshogs śin tu bsags pa | yon tan dpag tu med pa daṅ ldan pa | yid gñis daṅ | (3) nem nur daṅ bral ba | ñon moṅs pa med pa | lhag pa’i bsam pa daṅ mos pa la rab tu gnas pa | saṅs rgyas kyi chos ’di dag la gźan gyi driṅ mi ’jog pa śa stag tshogs pa ste | de bas na kye rgyal ba’i sras byaṅ chub sems dpa’ ’di dag ni gnas ’di la mṅon sum du gnas pa śa (4) stag yin gyi legs par bśad par mdzod cig ces bya ba la |
ci’i phyir ’phags pa rnam par grol ba’i zla bas ’khor de dag bstod ce na | gal te ’di lta bu de dag ’jig rten na dkon yaṅ | ’khor ’di na mod do źes bstan pa’i phyir ro ||
de la lhag pa’i bsam pa śin tu yoṅs su sbyaṅs pa (5) źes bya ba ni yan lag go ||
lhag pa’i bsam pa śin tu yoṅs su sbyaṅs pa de ni rnam pa gñis su rig par bya ste | luṅ yoṅs su dag pa daṅ | rtogs pa yoṅs su dag pa’o ||
de la luṅ yoṅs su dag pa yaṅ rnam pa lṅa ste | ji ltar ’dod pa’i luṅ thob par bya ba’i thabs la kun du rtog pa’i (6) phyir ’dun pa yoṅs su dag pa ni gaṅ gi phyir | kun du rtog pa śin tu yoṅs su sbyaṅs pa źes gsuṅs pa’o ||
de thob par bya ba daṅ mthun pa’i lus daṅ ṅag gi spyad pa spyod pas kun du tshol ba yoṅs su dag pa ni gaṅ gi phyir spyad par bya ba śin tu spyad pa źes gsuṅs pa’o ||
thos pa phyin ci ma (7) log pa maṅ po yun riṅ por ’dzin pas ’dzin pa yoṅs su dag pa ni gaṅ gi phyir | saṅs rgyas bye ba phrag maṅ po la bsñen bkur byas pa źes gsuṅs pa’o ||
smon lam gyi khyad par gyis phyi ma phyi mar tshe rabs khyad par du ’phags pas dran pa’i khyad par thob pa’i phyir skye bas thob pa yoṅs su (117b1) dag pa ni gaṅ gi phyir | tshogs śin tu bsags pa źes gsuṅs pa’o ||
khoṅ du chud par bya ba la brtson pa dge ba gaṅ yin źes tshol ba na ’dod pa chuṅ ba la sogs pa’i yon tan maṅ po daṅ ldan pas sbyor ba yoṅs su dag pa ni gaṅ gi phyir | yon tan dpag tu med pa daṅ ldan pa źes (2) gsuṅs pa’o ||
rtogs pa yoṅs su dag pa ni rnam pa bźi ste | mṅon sum gyi śes pas śin tu rnam par ṅes pa’i phyir rab tu rtogs pa yoṅs su dag pa ni gaṅ gi phyir | yid gñis daṅ nem nur daṅ bral ba źes gsuṅs pa’o ||
bsgom pa’i lam na ñe ba’i ñon moṅs pa thams cad mi (3) ’byuṅ bas | ñon moṅs pa rab tu mi rgyu ba yoṅs su dag pa ni gaṅ gi phyir | ñon moṅs pa med pa źes gsuṅs pa’o ||
theg pa dman pa ni mi ’dod kyi goṅ ma’i khyad par thob par ’dod pas chog par mi ’dzin pa yoṅs su dag pa ni gaṅ gi phyir | lhag ba’i bsam pa daṅ mos pa la rab tu (4) gnas pa źes gsuṅs pa’o ||
de la lhag pa’i bsam pa ni dad pa daṅ ’dun pa’o ||
mos pa ni de dag gi dmigs pa la yon tan du ’dzin ba’o ||
mthar phyin par ’gro ba la bdag ñid kyis yaṅ dag par źugs pas | gdams ṅag rjes su bstan pa la gźan la rag ma las pa yoṅs (5) su dag pa ni gaṅ gi phyir | saṅs rgyas kyi chos ’di dag la gźan gyi driṅ mi ’jog pa źes gsuṅs pa’o || 
 
時月解脫菩薩大士,(19)欲令此義重散本末,顯示歸趣,為金剛藏說(20)此頌曰: 
時解脫(17)月欲重宣此義而說偈言: 
de nas (7) byaṅ chub sems dpa’ rnam par grol ba’i zla bas don ’di ñid gsal bar bzlas pa’i phyir | byaṅ chub sems dpa’ rdo rje’i sñiṅ po la tshigs su bcad de smras pa | 
 
 
 
 
(21)「茂盛願講說, 殊特最上法;(22) 人中上所行, 諸菩薩之業。
(23) 敷演說其教, 所住之道地;(24) 聖慧甚清淨, 巍巍仁和業。(25) 
(18)「願說安隱法,  菩薩無上行,
(19) 分別於諸地,  令智慧清淨。 
byaṅ chub sems (75a1) dpa’i spyod pa bla med pa || sa rnams rab phye rnam dgod brtags pa yi ||
ye śes sbyoṅ źiṅ byaṅ chub ’thob byed pa || mchog daṅ dam pa źi ba’i chos (2) rnams śod || 
 
 
 
 
諸會者清淨, 不可計第一;(26) 堅住在正路, 志性懷篤信。
(27) 善累功積德, 奉無數億佛;(28) 各欲得決解, 尋現逮十住。」 
(20) 眾智淨無垢,  安住深信解,
(21) 於諸無量佛,  證知十地義。」 
’khor ’di dag pa ñon moṅs med pa’i mchog || mos daṅ bsam pa śin tu sbyaṅs pa ste ||
saṅs rgyas bye ba maṅ la spyod pa spyad || sa ’di brtag la yid ches (3) ldan pa yin || 
 
 
 
vajragarbha āha - kiṃ cāpi bho jinaputra ayaṃ bodhisattvaparṣatsaṃnipātaḥ supariśuddhaḥ 
(29)金剛藏菩薩,報月解脫: 
(22)爾時,金剛藏菩薩言:「佛子!是諸大眾雖皆(23)清淨,離癡、疑、悔, 
de nas byaṅ chub sems dpa’ rdo rje’i sñiṅ pos byaṅ chub sems dpa’ rnam par grol ba’i zla ba la ’di skad ces smras so || 
M Vajragarbha said “Even though, o son of the Conqueror, this assembly of Bodhisattvas has 1) well-purified resolute intentions, 
(24)經曰:[爾時金剛藏菩薩言:] 
rdo rje’i sñiṅ pos smras pa
| peyālaṃ | 
「佛子察之!今此眾會,(459c1)四面雲集,云何見之?所念應宜,柔弱仁和,清(2)淨無瑕,豈離狐疑無猶豫乎?於斯法要,寧有(3)高行,不依他人,無戴仰耶?不從他教,進退不(4)安,懷抱久病,不可療治,堅住羅網,未出深(5)塹,六十二疑,四倒五蓋,火林蛇室,十二牽(6)連,十重之閣,三坑三戶,三流之逸遊在曠野,(7)未向佛門,設聞此法,躊躇不進。 
於此事中不隨他教,其餘樂(24)小法者, 
kye | rgyal ba’i sras | ’khor ’di ltar (4) byaṅ chub sems dpa’ sems dpa’ chen po chos kyi rnam pa ’di lta bu’i gnas zab mo la bsam pa śin tu sbyaṅs pa | kun tu rtog pa yoṅs su sbyaṅs pa | spyod pa śin tu spyad (5) pa | tshogs śin tu bsags pa | saṅs rgyas bye ba khrag khrig brgya stoṅ la dge ba’i rtsa ba śin tu bsags pa | yon tan daṅ ye śes tshad med pa daṅ ldan pa | the tshom daṅ nem nur (6) med pa | ñon moṅs pa daṅ bral ba | mos pa daṅ lhag pa’i bsam pa la rab tu gnas pa | gźan gyi driṅ mi ’jog pa śa stag tshogs pas śin tu dag pa yaṅ yin na | 
............ 10) never depended upon other (teachings) in these Buddha's doctrines, 
[佛子!雖此菩薩眾(25)善清淨深心、善清淨諸念、善集諸行、多親(26)近諸佛、善集助道法、具足無量功德、離癡(27)疑悔、無有染污。善住深心信,於佛法中不(28)隨他教。] 
kye rgyal ba’i sras ’khor ’di ni byaṅ chub sems dpa’ śin tu yoṅs su dag pa ste | lhag pa’i bsam pa śin tu yoṅs su sbyaṅs pa | kun du rtog pa (6) śin tu yoṅs su sbyaṅs pa | spyad par bya ba śin tu spyad pa | saṅs rgyas bye ba phrag maṅ po la bsñen bkur byas pa | tshogs śin tu bsags pa | yon tan dpag tu med pa daṅ ldan pa | yid gñis daṅ nem nur daṅ bral ba | ñon moṅs pa med pa | lhag pa’i bsam pa daṅ | mos (7) pa la rab tu gnas pa | saṅs rgyas kyi chos ’di dag la gźan gyi driṅ mi ’jog pa śa stag ’dus mod kyi | 
atha ca punar ye ’nye imāny evaṃrūpāṇy acintyāni sthānāni śṛṇuyuḥ, śrutvā ca vimatisaṃdeham utpādayeyuḥ, teṣāṃ tat syād dīrgharātram anarthāya ahitāya duḥkhāya | iyaṃ me kāruṇyacittatā, yena tūṣṇīṃbhāvam evābhirocayāmi || 
或復有人,(8)若聞於此不可思議,如是道住,各懷異心,聞(9)之狐疑不肯篤信,由此惑亂,長夜不安,永失(10)利義,捨根取枝。吾故向者默然不言,慈愍此(11)等,無辭為住樂無所樂。」 
聞是甚深難思議事或生疑、悔,是人(25)長夜受諸衰惱,我愍此等是故默然。」 
’on (7) kyaṅ sems can mos pa chuṅ ṅu gźan dag gis zab mo’i rnam pa ’di lta bu bsam gyis mi khyab pa’i gnas dag thos par gyur la | thos nas kyaṅ the tshom daṅ yid gñis su gyur (75b1) na | de dag la yun riṅ por gnod pa daṅ | don med pa daṅ | mi bde ba’i rgyur ’gyur bas | ’di lta źig tu sñiṅ brtse ba’i phyir | bdag ni caṅ mi zer bar ’dug pa ñid du mos so || 
and yet others would hear such unthinkable matters and would produce doubt and suspense. This would be useless, harmful and painful to them for a long time. This is my benevolent mind with which I long for silence. 
[其餘樂小法者,聞是甚深難思議(29)事多生疑惑,是人長夜受諸無利衰惱。我(129c1)愍此等,是故默然。](2)論曰:是聖者金剛藏領彼解脫月菩薩所歎(3)眾清淨功德已,於所說法中不見法器聞(4)增疑惑,是故不說。於一法中有二種過:疑(5)者正行相違猶豫義故;惑者心迷義故,能壞(6)善法遠離善法故。如是顯示不受行因、受(7)行退因。 
’on kyaṅ gźan dag bsam gyis mi khyab pa’i gnas ’di lta bu ’di thos par gyur la | thos nas kyaṅ yid gñis daṅ nem nur skye bar gyur na | de ni de dag la yun riṅ por na ba med (118a1) pa daṅ | gnod pa daṅ mi bde bar ’gyur te | ’di lta źig sñiṅ brtse bas de’i phyir bdag ni caṅ mi smra bar ’dug pa ñid du mos so źes bya ba ni ’phags pa rdo rje’i sñiṅ pos de’i ’khor yoṅs su dag pa ñid de bzuṅ nas | thos nas kyaṅ yid gñis daṅ | nem nur skye bar (2) ’gyur na źes smos pa ni | bstan pa ’di’i snod du mi ’gyur ba’i ñes pa ston to || don gcig la ñes pa’i skyon gñis chags pas yid gñis daṅ | nem nur źes rnam pa gñis su bstan to || draṅ po’i las daṅ mi mthun pa gñis so || sems la dogs pa yod pa’i phyir daṅ | dge (3) ba ñams par ’gyur bas dge ba sel ba’i phyir nem nur ro || de ltar mi ’gro ba’i rgyu ñid daṅ | ’gro ba las ldog pa’i rgyu ñid yoṅs su bstan pa yin no || 
 
又說偈言: 
爾時,金(26)剛藏菩薩欲明了此義而說偈言: 
de nas byaṅ (2) chub sems dpa’ rdo rje’i sñiṅ pos don ’di ñid gsal bar bstan pa’i phyir tshigs su bcad pa ’di dag smras so || 
 
 
 
 
(12)「豈見於眾會, 智慧淨無垢;(13) 善敷演聖道, 諸根通深妙。
(14) 而無所戴仰, 無動等如山;(15) 志性無瞋恨,思平如水正。(16) 
(27)「是眾雖清淨,  深智離疑悔,
(28) 其心已決定,  不復隨他教,
(29) 無動如須彌、  不亂如大海。 
’khor ’di rnam dag śes rab yaṅs pa ste || zab ciṅ gsal ba’i (3) spyod ldan rtogs śes śiṅ ||
gźan driṅ mi ’jog ri rgyal bźin mi g-yo || bsam rtog mi ’khrug rgya mtsho chen po ’dra || 
 
 
 
 
習修何所行, 其慧無等倫;(17) 住在樂所識, 為求義慧信。
(18) 適聞恐猶豫, 便墮于惡趣;(19) 以故愍念此, 不說慧住地。」 
(499b1) 其餘不久行,  智慧未明了,
(2) 隨識不隨智,  聞已生疑悔,
(3) 彼將墜惡趣,  愍念故不說。」 
’on kyaṅ ma rtogs mi śes ma spyad pa || rnam śes yul gnas (4) don la śes med pas ||
thos śiṅ ma ches ’phral du ṅan soṅ lhuṅ || de dag sñiṅ brtses ye śes sa ma bśad || 
 
 
 
atha khalu vimukticandro bodhisattvaḥ punar eva vajragarbhaṃ bodhisattvam etam evārtham adhyeṣate sma  - tatsādhu bho jinaputra, prabhāṣasva | tathāgatasyaivānubhāvena imāny evaṃrūpāṇy acintyāni sthānāni svārakṣitāni śraddheyāni bhaviṣyanti |  tatkasya hetoḥ? tathā hi bho jinaputra asmin bhūminirdeśe bhāṣyamāṇe dharmatāpratilambha eṣa yatsarvabuddhasamanvāhāro bhavati |  sarve bodhisattvāś ca asyā eva jñānabhūmer ārakṣārtham autsukyam āpadyante |  tatkasya hetoḥ? eṣā hy ādicaryā | eṣa samudāgamo buddhadharmāṇām |  tadyathāpi nāma bho jinaputra sarvalipyakṣarasaṃkhyānirdeśo mātṛkāpūrvaṃgamo mātṛkāparyavasānaḥ nāsti sa lipyakṣarasaṃkhyānirdeśo yo vinā mātṛkānirdeśam,  evam eva bho jinaputra sarve buddhadharmā bhūmipūrvaṃgamāś ca caryāpariniṣpattito bhūmiparyavasānāḥ svayaṃbhūjñānādhigamatayā | 
(20)月解脫菩薩,復謂金剛藏:  「仁者顧意,承佛威(21)神,宣如來旨,感動十方,反偽向真,消諸垢塵,(22)盪滌結滯,裂三界網,通無極慧,唯敷演之,  (23)如是比像不可思議,善當將養,寬弘之士,必(24)當信樂無猶豫者。  所以者何?佛子當知!若講(25)此教,將致道法,一切菩薩,皆念諸佛,識達經(26)義,擁護奉此行慧道地,靡不蒙賴咸得安隱。  (27)所以者何?斯之所行,必歸平等,諸佛道法,  猶(28)如佛子,一切書疏唯說文字,此悉由意心為(29)源首,從志因緣而有所倚,書本無文,所演(460a1)文字,心之源空,宣之虛無。  如是佛子,一切(2)佛法,住為源首,因行而成,依於道地,至自(3)然慧。 
(4)解脫月菩薩言:  「佛子!願承佛力善分別此不(5)可思議法、佛所護念事,令人易信解。  所以者(6)何?善說十地義,十方諸佛法應護念,  一切(7)菩薩護是事故,勤行精進。  何以故?是菩薩(8)最上所行,得至一切諸佛法故。  譬如所有經(9)書皆初章所攝,初章為本,無有一字不入初(10)章者。  如是,佛子!十地者,是一切佛法之根(11)本,菩薩具足行是十地,能得一切智慧。 
de nas byaṅ chub sems dpa’ rnam par grol ba’i zla bas | yaṅ byaṅ (5) chub sems dpa’ rdo rje’i sñiṅ po la gsol ba btab pa ||  kye | rgyal ba’i sras | legs par bśad pa mdzod cig daṅ | de bźin gśegs pa’i byin gyis rnam pa ’di lta bu bsam (6) gyis mi khyab pa’i gnas ’di dag kyaṅ gźan du mi ’gyur ba daṅ | legs par yid ches par ’gyur ro ||  de ci’i phyir źe na | kye | rgyal ba’i sras | don ’di ltar sa śin tu bstan pa (7) ’di bśad pa’i tshe chos ñid rab tu thob pas | saṅs rgyas thams cad kyis kyaṅ dgoṅs par ’gyur |  byaṅ chub sems dpa’ thams cad kyaṅ ye śes kyi sa ’di yoṅs su bsruṅ (76a1) ba’i don du rab tu brtson par byed do ||  de yaṅ ci’i phyir źe na | ’di ni spyod pa’i sa daṅ po ste | ’di ni saṅs rgyas kyi chos thams cad yaṅ dag par ’grub (2) pa’i gźi yin no ||  kye | rgyal ba’i sras | ’di lta ste | dper na | yi ge daṅ ’bru ’graṅs pa ji sñed du bstan pa de dag thams cad kyi sṅon du ’gro ba’aṅ yi ge’i phyi mo’o || tha mar (3) yaṅ yi ge’i phyi mo la thug ste | yi ge’i phyi mo bstan pas ma khyab pa de lta bu’i yi ge daṅ ’bru ’graṅs pa bstan pa ni gaṅ yaṅ med do ||  kye | rgyal ba’i sras | de bźin du saṅs (4) rgyas kyi chos thams cad kyaṅ spyod pas rab tu ’grub pas sa sṅon du ’gro’o || raṅ byuṅ gi ye śes kyi mthar thug par ’gyur bas sa’i mthar thug pa’o || 
N Then indeed Bodhisattva Vimukticandra again requested Bodhisattva Vajragarbha (to explain) this meaning.  “Bravo! o son of the Conqueror, speak it. Only by the might of Tathāgata such unthinkable matters would be wellguarded and believed.  By what reason? Because, o son of the Conqueror, when the elucidation of these stages is spoken the ultimate essence of things is acquired, that is what all the Buddhas intend deliberately.  And all the Bodhisattva get into the eagerness to guard this stage of knowledge.  By what reason? Because this is the first course of conduct this is the arrival at Buddha's doctrines.  For instance, o son of the Conqueror, all the graphemes (grammata), words, numbers and elucidations are preceded by letter matrices and end with letter matrices, and there is no grapheme, word (syllable), number or elucidation which is without the elucidation of letter matrices.  Just so, o son of the Conqueror, all the Buddha’s doctrines are preceded by the stages as they perfectly develop the course of conduct, and end with a stage as it attains the self-existent knowledge. 
(8)經曰:[爾時解脫月菩薩請金剛藏菩薩言:]  [善(9)哉佛子!重請此事,願承佛神力,善分別此(10)不可思議法佛所護念事,令人易信解。]  [所(11)以者何?善說十地義,十方諸佛法應護念,]  (12)[一切菩薩護是智地勤行方便。]  [何以故?此是(13)菩薩最初所行成就一切諸佛法故。]  [佛子!譬(14)如一切書字數說皆初章所攝、初章為本,(15)無有書字數說不入初章者。]  [如是佛子!十(16)地者是一切佛法之根本,菩薩具足行是十(17)地能得一切智慧。] 
de nas byaṅ chub sems dpa’ rnam par grol ba’i zla bas byaṅ chub sems dpa’ rdo rje’i sñiṅ po la don de ñid kyi phyir yaṅ gsol ba btab (4) pa kye rgyal ba’i sras legs par bśad pa mdzod cig daṅ | de bźin gśegs pa’i mthus bsam gyis mi khyab pa’i gnas ’di lta bu ’di dag śin tu bsruṅ ba daṅ | yid ches pa dag tu yaṅ ’gyur |  de ci’i phyir źe na | ’di ltar kye rgyal ba’i sras sa bstan pa ’di bśad pa na (5) chos ñid thob pa ’di yin te | ’dir saṅs rgyas thams cad dgoṅs par ’gyur ba daṅ |  byaṅ chub sems dpa’ thams cad kyaṅ ye śes kyi sa ’di ñid la sruṅ bar spro bar byed pa’i phyir ro ||  de ci’i phyir źe na | kye rgyal ba’i sras ’di ni thog mar spyad pa ste | ’di ni saṅs rgyas kyi chos rnams (6) yaṅ dag par ’grub pa’i phyir ro ||  kye rgyal ba’i sras ’di lta ste | dper na yi ge’i ’bru daṅ | yi ge daṅ graṅs bstan pa thams cad kyi sṅon du ’gro ba yaṅ yi ge’i phyi mo yin la | mthar phyin pa yaṅ yi ge’i phyi mo yin te | ri mo’i yi ge daṅ | yi ge’i ’bru daṅ | graṅs bstan pa gaṅ (7) yin pa de ni yi ge’i phyi mo med par bstan pa med do ||  kye rgyal ba’i sras de bźin du saṅs rgyas kyi chos thams cad ni spyod pas ’grub pas sa de ni sṅon du ’gro ba’o || raṅ byuṅ gi ye śes kyi mthar thug par ’gyur bas ni mthar ’byin pa’o || 
tasmāt tarhi bho jinaputra, prabhāṣasva | tathāgatā eva arhantaḥ samyaksaṃbuddhā ārakṣām adhiṣṭhāsyanti || 
是故唯說,顧愍一切,如來、至真、等正覺(4)道力助卿,建立分別如此文字,令其坦然,將(5)護正法,因得久存,使無餘結。」 
是(12)故,佛子!願說此義。諸佛護念,加以神力,令人(13)信受,不可破壞。」 
de bas na || kye | rgyal ba’i (5) sras | śod cig daṅ | de bźin gśegs pa dgra bcom pa yaṅ dag par rdzogs pa’i saṅs rgyas rnams kyaṅ yoṅs su bsruṅ ba’i phyir byin gyis rlob pa mdzad do || 
Therefore speak, o son of the Conqueror! Tathāgatas, Arhants and Perfectly-Enlightened-Ones will sustain with protection. 
[是故佛子!願說此義,諸(18)佛護念加以神力,令人信受不可破壞。](19)論曰:聖者解脫月何故復重請?示彼疑惑(20)此不可避,若不說者有多過咎,不得成就(21)一切佛法故,以是義故重請金剛藏菩薩。(22)若諸佛有力能令生信,何故眾生於彼法(23)中猶起謗意?有二種定:一、感報定;二、作業(24)定。此二種定,諸佛威力所不能轉。最初所(25)行者,依阿含行故。成就一切佛法者,謂是(26)證智。書者,是字相,如嘶字師子形相等。字(27)者,噁阿等音。數者,名句。此二是數義,說者(28)是語。 
de bas na kye rgyal ba’i sras śod cig daṅ | de bźin gśegs (118b1) pa dgra bcom pa yaṅ dag par rdzogs pa’i saṅs rgyas rnams kyaṅ yoṅs su bsruṅ ba’i phyir byin gyis rlob pa mdzad do źes bya ba ni ’phags pa rnam par grol ba’i zla bas de la ñes pa de yoṅs su bstsal nus pa daṅ | ma bśad na saṅs rgyas kyi chos yaṅ dag par mi ’grub pa’i ñes pa maṅ po ston to | | (2) gal te gnas ’di dag yid ches par mdzad pas saṅs rgyas rnams la mthu mṅa’ na | ci’i phyir ’di dag la kha cig khoṅ khro ba skye bar ’gyur źe na | ṅes pa ’di rnam pa gñis te | rnam par smin pa myoṅ bar ṅes pa daṅ | las byed par ṅes pa ste | de la ni saṅs rgyas rnams kyi mthus kyaṅ (3) mi smon to || ’di ni thog mar spyad pa ste || źes bya ba ni luṅ las dgoṅs nas gsuṅs pa’o || ’di ni saṅs rgyas kyi chos rnams yaṅ dag par ’grub pa źes bya ba ni rtogs pa’o || de la ri mo’i yi ge ni yi ge’i rgyu ste | seṅ ge ’dra ba la sogs pa’o ||
yi ge’i ’bru ni aa źes bya ba la sogs (4) pa yi ge’o || graṅs ni miṅ daṅ tshig ste | de gñis kyis don bgraṅ ba’i phyir ro || bstan pa ni ṅag go || 
 
又說偈言: 
爾時,解脫月菩薩欲顯此義(14)而說偈言: 
de nas (6) byaṅ chub sems dpa’ rnam par grol ba’i zla bas don ’di ñid gsal bar bzlas pa’i phyir | byaṅ chub sems dpa’ rdo rje’i sñiṅ po la tshigs su bcad de smras pa | 
 
 
 
 
(6)「善哉演清淨, 解入一切智; (7) 普遊諸道要, 至覺成聖慧。
(8) 諸在十方佛, 安住最道勝; (9) 慧室至境界, 皆共愍念之。 
(15)「善哉智慧子!  清淨行具足。
(16) 願說十地行,  所入十地法,
(17) 具足於智慧,  得以成菩提。
(18) 所有十方佛,  最勝人中尊,
(19) 皆共護念汝,  說是十地義。
(20) 十地為根本,  是名智行處,
(21) 亦為究竟道,  佛無量法聚。
(22) 譬如諸文字,  皆攝在初章;
(23) 諸佛功德智,  十地為根本。」 
sa daṅ (7) spyod ’jug byaṅ chub ’gyur ba ye śes sgrub byed pa || spyod pa rnam dag thams cad mkhyen pa’i sras kyis legs par śod ||
phyogs bcu’i rgyal ba bde gśegs kun mgon (76b1) ’dren pa ji sñed pa || khyu mchog de kun ye śes ’byuṅ gnas ston la dgoṅs pa mdzad || 
 
 
 
 
(10) 立此親近慧, 行是究竟迹; (11) 諸佛無比法, 悉由無量業。
(12) 猶書意合集, 因心事為首; (13) 此住意如是, 解暢至佛道。」 
 
’di ni daṅ po źugs pa’i śes spyod ’di yi mthar thug ste || rgyal ba’i ches rab gźal yas (2) ji sñed de dag ’byuṅ gnas ’di ||
yi ge ’graṅs pa’i phyi mo’i rjes ’gro sṅon du de ’gro ltar || de bźin sa mchog blo yi yul du tha ma thug par ’dod || 
 
 
 
atha khalu te sarve bodhisattvā ekasvarasaṃgītena tasyāṃ velāyāṃ vajragarbhaṃ bodhisattvaṃ gāthābhigītenaiva tam artham adhyeṣante sma - 
(14)於是一切菩薩,各各發心,咸共勸助,欲令宣 (15)揚仁本興意,誓為一切,勤勞積功,累無量 (16)德;猶如虛空,欲濟危厄,不難劫數,周遊生 (17)死,心常慺慺,欲濟一切心無所著;行如蓮(18)華在泥塗中,三界之苦不以為拘,唯懷愍(19)傷,拔惱根株,三世之樹永令無餘。時諸菩薩,(20)同時舉聲,勸歎金剛藏菩薩,而說頌曰: 
(24)爾時,諸菩薩一時同聲以偈請金剛藏菩薩(25)言: 
de nas byaṅ chub sems dpa’ (3) de dag thams cad kyis dbyaṅs kyi ṅa ro gcig tu glu’i dbyaṅs kyis tshigs su bcad de | byaṅ chub sems dpa’ rdo rje’i sñiṅ po la don ’di ñid kyi phyir gsol ba btab pa | 
Then indeed at that time all these Bodhisattvas requested Bodhisattva Vajragarbha (to explain) this meaning with recitation of verses, singing in one sound. 
[一切書、字、數、說等,皆初章為本。(29)經曰:爾時諸菩薩眾,一時同聲以偈頌請(130a1)金剛藏菩薩言:] 
yi ge’i phyi mo ni ri mo’i yi ge la sogs pa bstan pa rnams kyi rtsa ba yin te || de nas byaṅ chub sems dpa’ de dag thams cad kyis dbyaṅs kyi ṅa ro gcig gis tshigs su bcad (5) pa’i dbyaṅs kyis byaṅ chub sems dpa’ rdo rje’i sñiṅ po la don de ñid kyi phyir de’i tshe gsol ba btab pa | 
pravaravaravimalabuddhe svabhidhānān antaghaṭitapratibha |
pravyāhara madhuravarāṃ vācaṃ paramārthasaṃyuktām || 12 || 
(21)「最勝殊特志覺遠, 辯才無量心念具;
(22) 宣傳柔軟至佛教, 第一至真甚微妙。 
blo yaṅs (4) dam pa’i phul mṅa’ ba || spobs pa mtha’ yas rnam par dbye ba rtogs mkhyen pas ||
yid du ’oṅ ba’i gsuṅ dbyaṅs kyis || kun la phan don dam pa bśad pa mdzod || 
1) O one with best, excellent, pure intelligence! with welltelling and endlessly exerting intellect! Speak best sweet words possessed of the highest truth! 
(2)[上妙無垢智, 堪無量義辯,
(3) 演說美妙言, 真實義相應。]
 
rab mchog dam pa dri ma med pa’i blo || brjod na legs brjod spobs pa mtha’ yas pa ||
sñan ciṅ mchog tu gyur pa’i gsuṅ dbyaṅs kyi || dam pa’i don daṅ ldan pa bśad par (6) mdzod ||
 
smṛtidhṛtiviśuddhabuddhe daśabalabalalābham āśayaviśuddhim |
pratisaṃvid daśavicayaṃ bhāṣasva daśottamā bhūmīḥ || 13 || 
(23) 其意堅固行清淨, 不捨功勳十種力;
(24) 以分別辯故造行, 唯願當演上道法。 
dran daṅ dga’ (5) bas spyod dag pa || stobs bcu’i stobs kyi śugs sogs yon tan ldan pa yi ||
sa yi dam pa mchog gi rnams || tha dad yaṅ dag don mkhyen spyod pas śod || 
2) O one with firm mindfulness and pure intelligence! Proclaim the pure intention acquired by the power of the ten faculties, the ten investigations by analytical knowledge and the ten highest stages. 
(4) 念堅清淨慧, 為十力淨心,
(5) 無礙分別義, 說此十地法。]
(6) 定戒深正意, 離我慢妄見,
(7) 此眾無疑心, 唯願聞善說。]
(8) [如渴思冷水, 如飢思美食,
(9) 如病思良藥, 如眾蜂依蜜,
(10) 我等亦如是, 願聞甘露法。](11) 善哉清淨智, 說勝地無垢,
(12) 具十力無礙, 盡說善逝道。]

(13)論曰:初偈歎證力辯才成就。第二偈上句歎(14)阿含力辯才成就,以證力阿含力故能有所(15)說,是故讚歎。上者是總,又復上者顯證力(16)辯才勝故。歎辯才有三種:一、真實智;二、體(17)性;三者果。真實智者是無漏智,勝聲聞緣覺(18)智等。偈言[妙無垢智]故。體性者成就無量(19)義辯才,偈言[堪無量義辯]故。果者字義成(20)就,復是滑利勝上字義成就,偈言[演說美妙(21)言,真實義相應]故。第二偈上句歎阿含力,(22)偈言:
(23)[念堅清淨慧, 為十力淨心,
(24) 無礙分別義, 說此十地法。]
(25)念堅者,受持顯說故,是菩薩於阿含中淨慧(26)無疑故。如是歎證力阿含力已,次令聽者(27)入證入阿含,是故請說云何入證?已入地(28)者令得佛力故,未入地者令得入地故,(29)偈言[為十力]故、[為淨心]故。云何為入阿含(130b1)無礙分別義?令受持十地法故。 
dran daṅ ’dzin pas rnam par dag pa’i blo || stobs bcu’i stobs thob bsam pa rnam dag pa ||
so so yaṅ dag rig pas don rnams ’byed || sa bcu phul du byuṅ ba bśad par mdzod ||

ces bya ba ste |

de dag thams cad kyis bstod pa daṅ bcas pa’i skul bas bskul to ||
de la (7) tshigs su bcad pa daṅ pos ni rtogs pa’i mthu spobs pa phun sum tshogs pa daṅ | tshigs su bcad pa gñis pas ni luṅ gi mthu phun sum tshogs pas bstod do || ’di gñis daṅ ldan na ston te | ’di ltar rtogs pa daṅ luṅ ṅo ||
de la rab mchog ñid ni yan lag ste || rab mchog ñid de (119a1) yaṅ rtogs pa’i mthu spobs pas rab tu phye ba’o || spobs pa ni gnas daṅ | raṅ bźin daṅ | ’bras bu daṅ rnam pa gsum gyis ston te | de la gnas ni ñan thos la sogs pa pas zag pa med pa’i śes rab khyad par du ’phags pa ste | dam pa dri ma med pa’i blo daṅ ldan pa’i (2) phyir ro || raṅ bźin ni dris pa luṅ bstan pa la rigs pa’i spobs pa ñid zad mi śes pa’o || ’bras bu ni yi ge daṅ don phun sum tshogs pas luṅ bstan pa ste | de la sñan pa daṅ | rgya che ba ñid kyis ni yi ge phun sum tshogs pa ñid rig bar bya’o ||
tshigs su bcad pa gñis pa la luṅ (3) gi mthu ni | dran daṅ ’dzin pas rnam par dag pa’i blo || źes bya bas bstan to || len pa daṅ ’dzin pa gñis kyis rab tu phye ba’i dran pa daṅ | ’dzin pa gñis kyis ni luṅ de la de’i blo dri ma med pa ston te nem nur med pa’i phyir ro || de ltar rtogs pa daṅ luṅ gi nus pas bstod nas | (4) gźan dag kyaṅ rtogs par bya ba’i phyir daṅ | luṅ du bya ba’i phyir bśad par gsol ba btab ste | sa la źugs pa rnams ni de bźin gśegs pa’i stobs rtogs par bya ba daṅ | sa la ma źugs pa rnams ni sa la ’jug pa rtogs par bya ba’i phyir te | rtogs par bya ba ni de lta bu’o ||
(5) luṅ du bya ba ji lta bu źe na | don rnam par ’byed par ’gyur ba’i sa rnams ’dzin pa’i phyir ro ||
so so yaṅ dag rig pas źes bya ba ni luṅ daṅ rtogs pa las skyes pa’i raṅ gi nus pa dag gis so || 
śamaniyamanibhṛtasumanāḥ prahīṇamadamānadṛṣṭisaṃkleśā |
niṣkāṅkṣā parṣadiyaṃ prārthayate bhāṣitāni tava || 14 || (Dbh 6) 
(25) 心之所念如明珠, 意寂以見消塵欲;
(26) 今此眾會離狐疑, 咸皆願樂仁所說。 
źi sdom bsgrub (6) pa’i yid ldan pa || ṅa rgyal dregs daṅ lta ba’i ñon moṅs źir gyur pas ||
’khor ’dir the tshom bral ba ste || khyod kyis legs par bśad du re źiṅ sdod || 
3) With good minds fixed by calm restraint, without impurity by arrogant and conceited views, free from doubt, this assembly prays for your speech. 
如是歎(2)說者成就證力阿含力已,次復歎聽眾堪(3)受阿含及證力故,偈言:(4)[定戒深正意, 離我慢妄見,(5) 是眾無疑心, 唯願聞善說。](6)此偈中唯願者是總。唯願有二種:一、求阿(7)含;二、求正證。有二種妄想不堪聞阿含:(8)一、我;二、慢。以我慢故,於法法師不生恭敬。(9)復有二種妄想不堪得證:一、見;二、疑。見者(10)顛倒見故,疑者於不思議處不生信故。妄(11)者謂妄想見中同使故。有二種對治堪聞(12)阿含:一、定;二、戒。定者心調伏故,戒者善住威(13)儀故。次有二種對治堪能得證:一、正見;(14)二、正意。正見者善思義故,正意者得歡喜(15)故。深者,細意善思惟故。 
de ltar ’chad pa po bstod nas | yaṅ ’khor kyaṅ rtogs pa daṅ luṅ gi ’os su ’gyur ba’i ’dod (6) pas bstod pa |
źi ba dul ba mi g-yeṅ dge ba’i yid || rgyags daṅ ṅa rgyal lta ba’i ñon moṅs spaṅs ||
’khor ’di the tshom bral bar gyur pa ste || khyod kyis legs par bśad pa ’dod ciṅ ’khod ||

ces de la ’dod pa ñid ni yan lag go ||
’dod pa de ni rnam pa gñis su bstan te | luṅ (7) gi ’os su ’gyur ba’i ’dod pa daṅ | rtogs pa’i ’os su ’gyur ba’i ’dod pa’o || de la kun nas ñon moṅs pa gñis kyis luṅ gi ’os su mi ’gyur te | rgyags pa daṅ ṅa rgyal gñis kyis so || des non na chos daṅ chos smra ba la gus par mi ’gyur te | go rims bźin no || log par rtogs pa (119b1) daṅ | bsam gyis mi khyab pa’i gnas la mi mos pa’i phyir | lta ba daṅ the tshom gñis kyis mi rtogs pa’i ’os su mi ’gyur ro || de la bag la ñal daṅ bcas pa’i lta ba ni lta ba kun nas ñon moṅs par rig par bya’o || de’i gñen po źi ba daṅ dul ba gñis kyis ni luṅ gi ’os su gyur te | (2) sems rnam par źi ba daṅ | spyod lam dul bar gnas pa’i phyir ro || mi g-yeṅ ba daṅ yid dge ba daṅ ldan pa gñis kyis ni rtogs pa’i ’os su ’gyur te | bsam pa legs par bsam pa daṅ | mchog tu dga’ ba thob pa’i phyir ro || mi g-yeṅ ba źes bya ba ni gaṅ mkhas pa la bya ste | (3) bsam pa legs par bsam pa’o || 
tṛṣita iva śītam udakaṃ bubhukṣito ’nnaṃ subheṣajam ivārtaḥ |
kṣaudram iva sa madhukaragaṇas tava vācam udīkṣate parṣat || 15 || 
(27) 虛渴言教如望泉, 飢服仁者病待醫;
(28) 甘美之餅在目前, 如是欣樂甘露味。 
skom pa bsil ba’i chu (7) ’dod bźin || bkres pa kha zas nad pa sman rab ’dod pa daṅ ||
buṅ ba sbraṅ rtsi ’dod pa ltar || de bźin ’khor ’di khyod kyi tshig la sdod || 
4) Like a thirsty one longs for cool water, a hungry one for food a sick one for good remedy, and a multitude of bees for honey, the assembly waits for your word. 
復以諸喻顯示大(16)眾求法轉深,偈言:(17)[如渴思冷水, 如飢思美食,(18) 如病思良藥, 如眾蜂依蜜,(19) 我等亦如是, 願聞甘露法。](20)此四喻者喻四種義門,示現正受彼所說(21)義。何等為四?一、受持;二、助力;三、遠離;四、安(22)樂行。此義云何?如水不嚼隨得而飲,如是(23)聞慧初聞即受隨聞受持,如食咀嚼身力助(24)成。如是思慧嚼所聞法智力助成,如服良(25)藥藥行除病。如是具聞思慧,隨順正義如(26)法修行,遠離一切煩惱習患。如蜜眾蜂所(27)依樂行住處;如是聞思修慧果聖所依處,(28)現法愛味受樂行故。如是讚歎說者聽者請(29)說已, 
da ni dpe rnams kyi ’dod pa de ñid kyi mchog yoṅs su ston te |
skom par gyur pa chu graṅ ’dod pa daṅ || bkres pas zas daṅ nad pa sman mchog daṅ ||
buṅ ba’i tshogs rnams sbraṅ rtsi ’dod pa ltar || de bźin ’khor rnams khyod kyi tshig la sdod ||

ces (4) bya ba’o ||
dpe gaṅ gis śe na | dper na chu ni ma bcas par ji ltar ’oṅs pa bźin med pa de bźin (5) du thob pa yaṅ daṅ por ji ltar ’oṅs pa bźin du ’dzin to || dper na kha zas bcas na lus ton par ’gyur ba de bźin du bsam pa’i śes pas thos pa daṅ bcas pa dge ba’i chos rton par ’gyur ro || dper na sman bzaṅ po btaṅ na nad daṅ bral bar ’gyur ba de bźin du thos pa daṅ bsam pa daṅ ldan (6) ba’i don sgrub pa bsgom ba la brtson na ñon moṅs pa’i gnas ṅan len gyi nad daṅ bral bar ’gyur ro ||dper na buṅ ba rnams sbraṅ rtsi la brten nas bde bar gnas pa de bźin du thos pa daṅ bsams pa daṅ | bsgoms pa’i ’bras bu la gnas nas ’phags pa rnams chos la mṅon sum du dga’ ba’i (7) rol yoṅs su spyod pas bde bar gnas so || 
tatsādhu vimalabuddhe bhūmiviśeṣān vadasva virajaskān |
daśabalayuktāsaṅgāṃ sugatagatim udīrayan nikhilām || 16 || 
(29) 故善垂念廣其志, 宣殊勝住除垢塵;
(460b1) 調寂正安不捨無, 講眾祐行無患難。」 
de bas śin tu blo yaṅs pas || rdul (77a1) med rnams la sa yi dam par ’jug pa śod ||
chags med stobs bcu’i tshogs gyur pa || bde gśegs spyod pa ma lus bśad par mdzod || 
5) Therefore, o one with pure intelligence, declare the excellent stages which are free from passion, possessed of the ten faculties, without attachment, and proclaim the whole state of existence of the Sugata. 
次歎所說法利益咸皆共請。偈言:(130c1)[善哉清淨智, 說勝地無垢,(2) 具十力無礙, 盡說善逝道。](3)善哉者,所說法中善具足故。善哉有三種:一、(4)所依;二、體性;三、果。所依者謂淨慧,體性者謂(5)說諸地未曾說法,勝地者地挍量勝。無垢者,(6)說不違義。違義說者有三種垢:一者倒說;(7)二謗如來;三誑聞者。果者,謂具十力無障(8)礙佛菩提故。如是請已猶故不說。何故不(9)說?請不滿故。(10)十地經論初歡喜地卷第一 
de ltar ’chad pa po daṅ ’khor bsṅags pa ldan pas bskul nas | bśad pa’i bsṅags pa daṅ ldan pas bkur bar byed de |
de bas bde gśegs bgrod pa stobs | bcu lṅa na || chags pa med pa rab tu bstan pa’i phyir ||
dri med blo ldan sa yi khyad (120a1) par ni || rdul med ma lus legs par bśad pa mdzod ||

ces bya ba’o ||
de la legs par śod ces bya ba ni | bśad pa’i legs pa ñid de rigs pa’i tshul ñid du ston pa’o ||
legs pa ñid de yaṅ rnam pa gsum du ston te | gnas daṅ | raṅ bźin daṅ | (2) ’bras bu’o || de la gnas ni dri med blo ldan no || raṅ bźin ni sa rnams kyis ma bśad pa dag ston pa źes bya ba ste | khyad par rdul med ces bya’o || rdul med pa ji lta bu źe na | don phyin ci ma log pa’o || bśad pa na don phyin ci log tu gyur pa la ñes pa gsum ste | ’chad pa po (3) kha na ma tho ba daṅ bcas pa daṅ | ston pa la skur pa ’debs pa daṅ | ñan pa rnams la slu ba’o || ’bras bu ni saṅs rgyas kyi byaṅ chub stobs bcu daṅ ldan pa sgrib pa med pa’o || de ltar bskul kyaṅ mi ’chad pa ci’i phyir źe na | bskul ba yoṅs su ma rdzogs pa’i phyir te | raṅ gi rigs (4) kyi gtso bos ni sṅar bskul | ’khor rnams kyis ni phyis bskul to || da ni ’khor gyi gtso bo chos kyi rje las bskul ba tshol te | ci’i phyir źe na | chos kyi rnam graṅs ’di ñid śin tu gtso bor gyur pa’i phyir ro || 
atha khalu tasyāṃ velāyāṃ bhagavataḥ śākyamuner ūrṇākośād bodhisattvabalāloko nāma raśmir niścacāra asaṃkhyeyāsaṃkhyeyaraśmiparivārā |  sā sarvāsu daśasu dikṣu sarvalokadhātuprasarānavabhāsya sarvāpāyaduḥkhāni pratiprasrabhya sarvamārabhavanāni dhyāmīkṛtya aparimitāni buddhaparṣanmaṇḍalāny avabhāsya acintyaṃ buddhaviṣayākāraprabhāvaṃ nidarśya sarvāsu daśasu dikṣu sarvalokadhātuprasareṣu sarvatathāgataparṣanmaṇḍaleṣu dharmadeśanādhiṣṭhānādhiṣṭhitān bodhisattvān avabhāsya acintyaṃ buddhavikurvaṇaṃ saṃdarśya uparyantarīkṣe mahāraśmighanābhrajālakūṭāgāraṃ kṛtvā tasthau |  teṣām api buddhānāṃ bhagavatām ūrṇākośebhya evam eva bodhisattvabalālokā nāma raśmayo niśceruḥ |  niścarya asaṃkhyeyāsaṃkhyeyaraśmiparivārās tāḥ sarvāsu....pe...buddhavikurvaṇam ādarśya idaṃ bhagavataḥ śākyamuneḥ parṣanmaṇḍalaṃ vajragarbhasya bodhisattvasyātmabhāvam avabhāsya uparyantarīkṣe evam eva mahāraśmighanābhrajālakūṭāgāraṃ kṛtvā tasthuḥ |  iti hi ābhiś ca bhagavataḥ śākyamuner ūrṇākośaprasṛtābhī raśmibhis te lokadhātavas tāni ca buddhaparṣanmaṇḍalāni teṣāṃ ca bodhisattvānāṃ kāyā āsanāni ca sphuṭāny avabhāsitāni saṃdṛśyante sma | teṣāṃ ca aparimāṇeṣu lokadhātuṣu buddhānāṃ bhagavatām ūrṇākośaprasṛtābhī raśmibhir ayaṃ trisāhasramahāsāhasralokadhātur idaṃ ca bhagavataḥ śākyamuneḥ parṣanmaṇḍalaṃ vajragarbhasya ca bodhisattvasya kāya āsanaṃ sphuṭam avabhāsitaṃ saṃdṛśyante sma | 
(2)於是世尊有諸菩薩至聖光明,號曰力勢,佛(3)從眉間,演此光燿,興無數明,  普照十方一(4)切佛土,消滅一切諸所惡趣,勤苦休息,不復(5)考治,皆安隱,照斯如來,一切道場;十方(6)佛國,建立法講,靡不周悉不可思議諸佛境(7)界。其光則還,繞佛三匝,上住虛空,合成大光,(8)光明煒煒,立交露帳。  又有諸佛興出世間,自(9)然威曜,從其眉間,演如是倫,諸菩薩等,力(10)勢光明,  現如此比,神足變化,照斯忍界,曜是(11)能仁,眾會道場及金剛藏師子之座,乃住虛(12)空,成光交露帳。是能仁佛,眉間毫跱,光明(13)廣遠,照諸闇冥,十方佛界,眾會道場,莫不蒙(14)明光,  咸顯現在諸菩薩,大士屋宇,一切晃現。(15)其於十方諸佛國土,現諸如來所可演出,眉(16)間光燿,皆復照燿此忍世界,能仁眾會菩(17)薩道場,周照師子高廣之座。在金剛藏菩薩(18)身,現於大光, 
de nas (2) de’i tshe bcom ldan ’das śākya thub pa’i mdzod spu nas byaṅ chub sems dpa’i stobs snaṅ ba źes bya ba’i ’od zer ’khor gyi ’od zer brgya stoṅ graṅs med pa daṅ ldan pa byuṅ (3) ṅo ||  de byuṅ nas phyogs bcu thams cad kyi ’jig rten gyi khams ’byams klas pa thams cad ma lus par snaṅ bar byas nas | sems can thams cad kyi ṅan soṅ gi sdug (4) bsṅal thams cad rtse zil bar byas te | bdud kyi khyim thams cad zil gyis mnan nas de bźin gśegs pa thams cad kyi ’khor gyi dkyil ’khor snaṅ bar byas te | saṅs (5) rgyas kyi yul gyi rnam pa bsam gyi mi khyab pa’i mthu bstan nas | phyogs bcu thams cad kyi ’jig rten gyi khams ’byams klas pa thams cad du de bźin gśegs pa thams (6) cad kyi ’khor gyi dkyil ’khor du chos bstan pa’i byin gyi rlabs kyis byin du brlabs pa’i byaṅ chub sems dpa’i lus snaṅ bar byas te | saṅs rgyas kyi rnam par ’phrul pa (7) bsam gyis mi khyab pa bstan nas steṅ gi bar snaṅ la ’od zer stug po’i sprin gyi dra ba’i khaṅ pa brtsegs pa chen por byas te ’dug go |  de bźin du saṅs rgyas bcom ldan (77b1) ’das de dag gi mdzod spu dag nas kyaṅ | byaṅ chub sems dpa’i ’od snaṅ ba źes bya ba’i ’od zer ’khor gyi ’od zer graṅs med pa daṅ ldan pa dag byuṅ bar gyur to ||  byuṅ nas (2) kyaṅ de dag gis phyogs bcu thams cad du ’jig rten gyi khams ’byams klas pa kun tu de bźin gśegs pa thams cad kyi ’khor gyi dkyil ’khor du chos bstan pa’i byin gyis byin du (3) brlabs pa’i byaṅ chub sems dpa’ rnams snaṅ bar byas te | saṅs rgyas kyi rnam par ’phrul ba bsam gyis mi khyab pa bstan nas | ’jig rten gyi khams mi mjed ’di (4) yaṅ snaṅ bar byas |  bcom ldan ’das śākya thub pa de bźin gśegs pa’i ’khor gyi dkyil ’khor ’di yaṅ snaṅ bar byas te | byaṅ chub sems dpa’ sems dpa’ chen po rdo (5) rje’i sñiṅ po’i lus kyaṅ snaṅ bar byas nas | steṅ gi bar snaṅ la de bźin du ’od zer stug po’i sprin gyi dra ba’i khaṅ pa brtsegs pa chen por byas te ’khod do || 
P Then indeed at that time a beam named The Splendor of The Power of Bodhisattva issued out from the hair-circle of venerable Sakyamuni.  It is followed by numberless beams and shines to the extent of all the world-regions in all ten directions. It quiets all the evil states and pains. It darkens all the abodes of Evil Ones. It illuminates immense assemblies of Buddha. It shows the unthinkable majesty of the disposition of Buddha's sphere. It illuminates the Bodhisattvas sustained by the sustaining power of doctrinal elucidation in all the assemblies of Tathāgatas to the extent of all the world-regions in all ten directions. It shows unthinkable miracles of Buddha. It makes a great house on the top of a dense cloud-net of beams above in the atmosphere. And it stands.  Also the beams named The Splendor of The Power of Bodhisattva issued out from the hair-circle of venerable Buddhas.  Having issued out they are followed by numberless beams and shine to the extent of all the world-regions in all ten directions. They quiet all the evil states and pains. They darken all the abodes of Evil Ones. They illuminate immense assemblies of Buddha. They show the unthinkable majesty of the disposition of Buddha's sphere: They illuminate the Bodhisattvas sustained by the sustaining power of doctrinal elucidation in all the assemblies of Tathāgatas to the extent of all the world-regions in all ten directions. They show unthinkable miracle of Buddha. They illuminate this assembly of the venerable Sakyamuni and the body of Bodhisattva Vajragarbha. They make a great house on the top of a dense cloud-net of beams above in the atmosphere. And they stand.  Thus indeed by these beams issued out from the hair-circle of venerable Śākyamuni these world-regions and these Buddha’s assemblies and the bodies and seats are clearly illuminated and shown. And by beams issued out from the hair-circles of these venerable Buddhas in immeasurable world-regions these triple thousand great thousand world-regions and this assembly of the venerable Śākyamuni and the body and seat of Bodhisattva Vajragarbha are clearly illuminated and shown. 
(11)(12)(13)十地經論初歡喜地卷之二
(14)(15) 天親菩薩造
(16) 後魏北印度三藏菩提流支譯

(17)論曰:此菩薩前同生眾上首請,次大眾請,復(18)待諸佛法王加請。何以故?為增敬重法(19)故。(20)經曰:[爾時釋迦牟尼佛從眉間白毫放菩(21)薩力明光焰,阿僧祇阿僧祇光以為眷屬。放(22)斯光已,] 
[普照十方諸佛世界靡不周遍。照(23)已還住本處,三惡道苦皆得休息,一切魔宮(24)隱蔽不現。悉照十方諸佛眾會,顯現如來(25)境界不思議力。是光遍照十方世界,加一切(26)如來所加說法者及諸菩薩眾,於上虛空(27)中成大光明雲網臺而住。]  [彼十方諸佛亦復(28)如是,從眉間白毫相放菩薩力明光焰,阿(29)僧祇阿僧祇光以為眷屬。]  放斯光已,普照(131a1)十方諸佛世界靡不周遍。照已還住本處,(2)三惡道苦皆得休息,一切魔宮隱蔽不現。(3)悉照十方諸佛眾會,顯現如來境界不思議(4)力。是光遍照十方世界加一切如來所加(5)說法者及諸菩薩眾,顯現如來境界不思議(6)力,并照釋迦牟尼佛大會之眾,及金剛藏菩(7)薩身,於上虛空中亦復成大光明雲網臺(8)而住。  爾時釋迦牟尼佛從眉間放白毫光(9)明,照彼十方世界諸佛大會諸菩薩身及師(10)子座。此諸大眾皆悉現見彼十方世界諸佛(11)從眉間放白毫光明,照此三千大千娑婆(12)世界釋迦牟尼佛大會,并金剛藏菩薩身及(13)師子座。] 
de nas de’i tshe bcom ldan ’das śākya thub pa’i mdzod spu nas byaṅ chub sems (5) dpa’i stobs snaṅ ba źes bya ba’i ’od zer graṅs med pa’i yaṅ graṅs med pa daṅ ldan pa byuṅ ste |  des phyogs bcu thams cad kyi ’jig rten gyi khams rab ’byam thams cad snaṅ bar byas nas ṅan soṅ gi sdug bsṅal thams cad rgyud bcad de | bdud kyi khyim thams cad mog mog por byas nas (6) saṅs rgyas kyi ’khor gyi dkyil ’khor dpag tu med pa dag snaṅ bar byas te | saṅs rgyas kyi yul gyi rnam pa mthu daṅ | rdzu ’phrul gyi rnam par ’phrul pa bsam gyis mi khyab pa bstan nas | phyogs bcu thams cad kyi ’jig rten gyi khams rab ’byam thams cad du | de bźin gśegs (7) pa thams cad kyi ’khor gyi dkyil ’khor rnams su chos bstan par byin gyis brlabs pa’i byaṅ chub sems dpa’ snaṅ bar byas te | steṅ gi bar snaṅ la ’od zer stug po’i sprin gyi dra pa’i khaṅ pa brtsegs pa chen po byas nas ’dug go ||  de bźin du saṅs rgyas bcom ldan ’das de dag gi mdzod (120b1) spu dag nas kyaṅ byaṅ chub sems dpa’i stobs snaṅ ba źes bya ba’i ’od zer ’khor gyi ’od zer graṅs med pa’i yaṅ graṅs med pa daṅ ldan pa dag byuṅ bar gyur te |  de dag gis kyaṅ phyogs bcu thams cad kyi ’jig rten gyi khams rab ’byams thams cad snaṅ bar byas nas | ṅan soṅ gi (2) sdug bsṅal thams cad rgyun bcad de | bdud kyi khyim thams cad mog mog por byas nas saṅs rgyas kyi ’khor gyi dkyil ’khor dpag tu med pa dag snaṅ bar byas te | saṅs rgyas kyi yul gyi rnam pa mthu daṅ rdzu ’phrul gyi rnam par ’phrul pa bsam gyis mi khyab par bstan nas | phyogs (3) bcu thams cad kyi ’jig rten gyi khams rab ’byam thams cad du de bźin gśegs pa thams cad kyi ’khor gyi dkyil ’khor rnams su chos bstan par byin gyi rlabs kyi byin gyis brlabs pa’i byaṅ chub sems dpa’ snaṅ bar byas nas steṅ gi bar snaṅ la ’od zer stug po’i sprin gyi dra ba’i khaṅ pa (4) brtsegs pa chen po byas te ’dug go ||  bcom ldan ’das śākya thub pa’i mdzod spu nas byuṅ ba’i ’od zer de dag gis ’jig rten gyi khams de dag daṅ | saṅs rgyas kyi ’khor gyi dkyil ’khor rnams daṅ | byaṅ chub sems dpa’ de dag gi lus daṅ | stan rnams kun du gsal bar snaṅ (5) ṅo || ’jig rten gyi khams tshad med pa’i saṅs rgyas bcom ldan ’das de dag gi mdzod spu dag nas byuṅ ba’i ’od zer de dag gis stoṅ gsum gyi stoṅ chen po’i ’jig rten gyi khams ’di daṅ | bcom ldan ’das śākya thub pa’i ’khor gyi dkyil ’khor ’di daṅ | byaṅ chub sems dpa’ rdo rje’i (6) sñiṅ po’i lus daṅ | stan yaṅ gsal bar kun du snaṅ bar kun du snaṅ ṅo || 
atha khalu tato mahāraśmighanābhrajālakūṭāgārād buddhānubhāvena ayam evaṃrūpaḥ śabdo niścarati sma- 
巍巍晃然,珠交露帳,各有坐 (19)佛,自從口出如是輩聲,而歎頌曰: 
de nas ’od zer stug (6) po’i sprin gyi dra ba’i khaṅ pa brtsegs pa chen po de dag nas saṅs rgyas kyi byin gyis sgra’i rnam pa ’di lta bu ’di byuṅ ṅo || 
Then indeed from this great house on the top of a dense cloud-net of beams such voice issued out by Buddha's might. 
[彼諸大眾皆悉現見時大光明雲網(14)臺中諸佛神力故,而說頌曰。](15)論曰:何故如來現神通力放光同請?是如(16)來前已意加,未身口加,異於餘佛,是故今欲(17)具身口加。何故不以常口常身加?為(18)重法故,不輕自身故。此光有八種業、二種(19)身。云何八種業?一者覺業,是光照諸菩薩(20)身已,自覺如來力加,如經[放菩薩力明光(21)焰]故。二者因業,阿僧祇光皆有無量光明眷(22)屬,如經[阿僧祇阿僧祇光以為眷屬]故。三(23)者卷舒業,舒則遍至阿僧祇世界、卷則還入(24)常光,如經[放斯光已普照十方諸佛世界(25)靡不周遍,照已還住本處]故。四者止業,除(26)滅一切惡道種種苦惱,如經[三惡道苦皆得(27)休息]故。五者降伏業,令一切魔宮威光不現(28)驚怖恐懼,不能壞亂可化眾生,如經[一切(29)魔宮隱蔽不現]故。六者敬業,現不思議佛神(131b1)力故,如經[悉照十方諸佛眾會,顯現如來(2)境界不思議力]故。七者示現業,加十方世界(3)諸佛所加菩薩大會令此眾見,如經[是光遍(4)照十方世界,加一切如來所加說法者及(5)諸菩薩眾]故。八者請業,發聲說偈,如經[時(6)大光明雲網臺中諸佛神力而說頌曰]故。云(7)何二身?一、如流星身,往他方世界故;二、如日(8)身,處於虛空。如經[於上虛空中成大光明(9)雲網臺而住]故,[於一切處一時遍照]故。如(10)是彼此諸眾生迭互相見,猶如一會,聽說亦(11)爾。 
de nas saṅs rgyas kyi mthus ’od zer stug po’i sprin gyi dra ba’i khaṅ pa brtsegs pa chen po de las ’di lta bu’i sgra ’di ’byuṅ ṅo ||
mi mñam mñam pa nam mkha’ mñam pa dag | ces bya ba la sogs pa’o ||
ci’i (7) phyir bcom ldan ’das kyis ’od zer gyi cho ’phrul daṅ bcas pas skul ba mdzad ce na | bcom ldan ’das kyis de la sṅar thugs kyis byin gyis brlabs kyi saṅs rgyas gźan dag ltar gsuṅ daṅ skus ni ma yin te | de bas na de gñis kyis byin gyis brlabs par bźed pa’o ||
ci’i phyir raṅ bźin (121a1) gyi gsuṅ daṅ raṅ bźin gyi skus byin gyis ma brlabs śe na | ci nas kyaṅ chos gtso bor byas par ’gyur ba daṅ | bdag mi btsun par ma byas par ’gyur ba’i phyir ro || ’od zer de ni las rnam pa brgyad byed pa daṅ | lus gñis yod par rig par bya ste | las rnam (2) pa brgyad ji lta bu źe na | yar dag par go bar byed pa’i las byed pa ni | ’di ltar des reg na byaṅ chub sems dpa’ rnams bdag ñid kyi stobs de bźin gśegs pa’i byin gyis brlabs pa las byuṅ ba la lta bar byed de | gaṅ gi phyir | byaṅ chub sems dpa’ stobs snaṅ ba źes (3) gsuṅs pa’o || ’khor gyi ’od zer graṅs med pa’i rgyu yin pas rgyu ñid kyi las byed pa ni gaṅ gi phyir | ’khor gyi ’od zer graṅs med pa’i yaṅ graṅs med pa źes gsuṅs pa’o || ’jig rten gyi khams graṅs med par yaṅ ’gro źiṅ ’od ’dom gaṅ tsam du ’du ba’i phyir | rgyas pa (4) daṅ ’du ba’i las byed pa ni gaṅ gi phyir | des phyogs bcu thams cad kyi ’jig rten gyi khams rab ’byam thams cad snaṅ bar byas nas źes gsuṅs pa’o || ṅan soṅ gi sdug bsṅal thams cad rab tu źi bar byed pa’i phyir rab tu źi bar byed pa’i las byed pa ni gaṅ gi phyir | ṅan soṅ gi sdug (5) bsṅal thams cad rgyun bcad ces gsuṅs pa’o || bdud kyi khyim thams cad ’od chuṅ dur byed pa’i phyir | ’di ltar sdaṅs te brtabs nas gdul bya rnams la bgegs byed par mi ’gyur bas zil gyis gnon pa’i las byed pa ni gaṅ gi phyir | bdud kyi khyim thams cad mog mog por byas (6) źes gsuṅs pa’o || saṅs rgyas kyi mthu bsam gyis mi khyab pa ston pa’i phyir | ’dun par byed pa’i las byed pa ni gaṅ gi phyir | saṅs rgyas kyi yul gyi rnam pa mthu daṅ | rdzu ’phrul gyi rnam par ’phrul pa bsam gyis mi khyab pa bstan źes gsuṅs pa’o || ’jig rten gyi khams thams (7) cad du de bźin gśegs pa’i ’khor gyi dkyil ’khor du des byin gyis brlabs pa’i byaṅ chub sems dpa’ kun du ston pa’i phyir kun du ston pa’i las byed pa ni gaṅ gi phyir | phyogs bcu thams cad kyi ’jig rten gyi khams rab ’byam thams cad du de bźin gśegs pa thams cad kyi ’khor gyi (121b1) dkyil ’khor rnams su chos bstan par byin gyi rlabs kyis brlabs pa’i byaṅ chub sems dpa’ snaṅ bar byas źes gsuṅs pa’o || tshigs su bcad pa’i sgra ’byin pa’i phyir bskul ba’i las byed pa ni gaṅ gi phyir | ’od zer stug po’i sprin gyi dra ba’i khaṅ pa brtsegs pa de las ’di lta bu’i sgra (2) ’di ’byuṅ ṅo źes gsuṅs pa’o || lus gñis ji lta bu źe na | skar mda’ lta bu’i lus ni gaṅ gi tshe khams gźan dag tu ’gro ba’o || ñi ma lta bu’i lus ni gaṅ gi che sprin stug po’i dra ba’i khaṅ pa brtsegs pa byas te ’dug nas rgya chen po gcig gis thams cad snaṅ bar byed pa’o || de ltar (3) ’khor gyi dkyil ’khor de dag na gcig tu gyur pa lta bur phan tshun lta bas bśad pa daṅ | mñan pa sla bar gyur to || 
asamasamākāśamair daśabalavṛṣabhair anantamukhyaguṇaiḥ |
śākyakulajasya dharmair devamanuṣyottamaiḥ kṛtam adhiṣṭhānam || 17 || 
(20)「喻之無等倫, 譬之如虛空; (21) 十力境界尊, 功勳不可量。
(22) 殊勝最上特, 普世為無上; (23) 建立第一業, 釋師子之法。 
mi mñam mñam daṅ mñam pa mkha’ daṅ mñam pa dag || (7) stobs bcu’i khyu mchog mthu ldan tshad med yon tan can ||
’jig rten kun mchog mi yi dam pa phul gyi rnams || śākya seṅ ge’i chos la byin rlabs dam pa mdzad || 
1) By the doctrines of one born in Śaka-family, identical with the unequalled (one), identical with empty space, eminent because of the ten faculties, with endless foremost merits, best among divine and human beings ......... the sustaining has been made. 
是名身加。何者口加?偈曰:
(12)[諸佛無等等, 功德如虛空,
(13) 十力無畏等, 無量諸眾首。]
(14) [釋迦姓法生, 天人上作加,] 
de la saṅs rgyas kyis bskul ba ni ’di yin te |
mi mñam mñam pa nam mkha’ mñam pa dag || stobs bcu khyu mchog tshogs rab mtha’ yas pa ||
lha daṅ mi yi (4) naṅ na mchog rnams kyi || śākya’i rigs skyes chos la byin rlab mdzad ||
 
anubhāvāt sugatānāṃ kośaṃ vivṛṇuṣva dharmarājānām |
caryāvarām udārāṃ prabhedaśo jñānabhūmiṃ ca || 18 || 
(24) 講眾安住子, 蒙導師恩慈; (25) 法王人中帝, 演眉間光明。
(26) 班宣佛道慧, 入妙眾行無; (27) 賴十力垂顧, 分別普化眾。 
bde gśegs (78a1) sras po ’dren pa’i byin gyis bśad par gyis || chos rgyal khyu mchog rnams kyi mdzod kyi dam pa phye ||
sa yi ye śes rnam phye spyod mchog rab yaṅs (2) pa || stobs bcu’i byin gyis ma thogs myur du bstan pa gyis || 
2) Disclose by the majestic power the store of Sugatas the kings of doctrine, the best lofty conduct and the stage of knowledge with divisions. 
(15) [承諸佛神力, 為開法王藏。
(16) 諸地上妙行, 分別智地義,] 
bde bar gśegs pa rnams kyi mthu || chos kyi rgyal po rnams kyi mdzod ||
spyod pa dam pa rgya chen daṅ || ye śes sa rab phye ste śod || chos kyi rnam graṅs gtso bo ’di ||
 
adhiṣṭhitās te sugatair dhāritā bodhisattvaiś ca |
yeṣāṃ śrotrapathāgataḥ śreṣṭho yo dharmaparyāyaḥ || 19 || 
(28) 安住已建立, 斯聞能宣照;
(29) 寶法為上尊, 是寂其志性。 
gaṅ gis rna lam bsam par chos dam rin chen ’di ||
soṅ bar gyur pa de dag bde gśegs byin gyis brlabs || 
3) Those to whose range of hearing the excellent method of doctrine has gone, are sustained by Sugatas and supported by Bodhisattvas. 
(17) [是諸如來加, 護於諸菩薩。
(18) 此人能聞持, 如是微妙法,] 
gaṅ rnams rna lam grag de (5) dag ||
bde gśegs rnams kyis byin gyis brlabs ||
 
daśa bhūmīr virajasaḥ pūrayitvānupūrveṇa |
balāni daśa ca prāpya jinatām arpayiṣyanti || 20 || 
(460c1) 一切住無穢, 具足滿本願;
(2) 因十力最勝, 志求上尊路。 
(3) rdul med sa kun rim gyis rab tu rdzogs byas nas ||
stobs bcu ldan pa’i rgyal ba dam par ’grub par ’gyur || 
4) Having fulfilled the stainless ten stages one by one and having attained the ten faculties, they will fix the conqueror-ship. 
(19) [諸地淨無垢, 漸次而滿足,(20) 證佛十種力, 成無上菩提。] 
byaṅ chub sems dpa’ rnams kyis bzuṅ ||
sa bcu rdul daṅ rnam bral ba || mthar gyis rdzogs par byas nas ni ||
stobs bcu dag kyaṅ thob gyur nas || rgyal ba ñid du ’gyur ba yin ||
the tshom med par gyur pa daṅ ||
 
sāgarajale nimagnāḥ kalpoddāheṣu prakṣiptāḥ |
bhavyās te dharmaparyāyam imaṃ śrotum asaṃdigdhāḥ || 21 || 
(3) 海水尚可盡, 一切數知限;
(4) 若人欲度此, 不可卒得聞。 
rgya mtsho’i chu byuṅ gyur ciṅ bskal pa’i mes gduṅs kyaṅ ||
gal (4) te snod gyur sems can de dag ’di la ñan || 
5) (Though) sunk down in the water of the ocean or thrown into the worldconflagration they are no doubt able to hear this method of doctrine. 
(21) [雖在於大海, 及劫盡火中,
(22) 決定信無疑, 必得聞此經。] 
rgya (6) mtsho’i chu naṅ gnas gyur tam || sreg pa’i bskal tshe ’phos nas yaṅ ||
chos kyi rnam graṅs ’di thos ’gyur ||
 
ye tu vimatisaktāḥ saṃśayaiś cābhyupetāḥ |
sarvaśo na hi teṣāṃ prāpsyate śrotram etat || 22 || (Dbh 7) 
(5) 其能離志念, 永除眾狐疑;
(6) 一切未有愍, 照以此經典。 
gaṅ rnams the tshom za źiṅ yid gñis byed pa ni ||
de dag rna bas rnam pa kun tu thos mi ’gyur || 
6) But those who are attached to perplexity and are approached by doubts, do not get to hear this in any way. 
Cf. above 
See the record before the previous 
bhūmijñānapathaṃ śreṣṭhaṃ praveśasthānasaṃkramam |
anupūrveṇa bhāṣasva caryāviṣayam eva ca || 23 || 
(7) 是故辯才尊, 緣住慧徑路; (8) 所處奉斯行, 遊步依本業。
(9) 至行入境界, 普到佛聖智; (10) 愍一切眾生, 布散此法因。」 
de phyir sa yi ye śes lam (5) mchog bstan par gyis || gnas daṅ rgyud daṅ ’phro ba rim gyis rab tu śod ||
spyod daṅ yul daṅ chos daṅ ye śes tshul rnams kyi || chos kyi tshul yaṅ ’gro ba kun la phan phyir (6) śod || 
7) Speak the excellent way of the knowledge of the stages, the entrance, the staying, the passage from one stage to another, the course of conduct and the sphere (of the stages). 
(23) 諸地勝智道, 入地住展轉,
(24) 漸次而演說, 無量行境界。]

(25)論曰:是初二偈半顯能加者及加所為。此(26)二加示現何義故加?若請非尊者、法非殊(27)勝聖者則不說。云何初偈顯能加者?偈言(28)[天人上作加]故。何者天人上?謂諸佛如來。此(29)有何義?法王義故。云何知彼是法王?成就(131c1)四種勝故:一、自在勝;二、力勝;三、眷屬勝;四、種(2)姓勝。何者諸佛自在勝?於煩惱障、智障得(3)解脫自在,彼於此處心智無礙隨意所受(4)無上樂故。此云何知?偈言[諸佛無等等]故,(5)謂一切智故。復如虛空,世間法不能染,無(6)明煩惱習氣滅故。無等者,諸佛比餘眾生,彼(7)非等故。等者,此彼法身等故。何故不但說(8)無等?示現等正覺故。何者諸佛力勝?具足(9)十力故,能伏一切邪智壞魔怨故。此云何(10)知?偈言[十力無畏等]故。何者諸佛眷屬勝?(11)具攝菩薩聲聞諸眾故。此云何知?偈言[無(12)量諸眾首]故,彼菩薩是初眾故。無量者,阿僧(13)祇故。諸眾首者,佛於世間最勝上故。何者(14)佛種姓勝?謂家姓勝故。此云何知?偈言[釋迦(15)姓法生]故。何故唯歎此佛種姓?以現見故。(16)復以法為家,非但生家。法家者,如法中住(17)故。作加者是總相,加有二種:一、具身加,依(18)法身故;二、具果加。證佛果故。天人上者亦(19)總亦別,餘者唯別。云何第二偈顯加所為?此(20)菩薩彼諸佛法王,為開現法藏義故加。偈(21)言:
(22)[承諸佛神力, 為開法王藏,
(23) 諸地上妙行, 分別智地義。]
(24)歎此法藏有二種:一、義藏成就;二、字藏成(25)就。云何義藏?偈言[諸地上妙行]。行者,諸菩薩(26)行,所謂助道法故。妙者,真實智故。上者,神力(27)勝故。如是顯示深妙勝上故。云何字藏?偈(28)言[分別智地義]。分別者,說十地差別故。此(29)偈中何故顯承佛神力說?或有眾生於如(132a1)來所生輕慢想已,自不能請他而說。為遮(2)此故,如是請說法已,次顯說法利他有三(3)時益,於中有三偈。三時益者:一、聞時益;二、(4)修行時益;三、轉生時益。何者聞時益?偈言:(5)[是諸如來加, 護於諸菩薩,(6) 此人能聞持, 如是微妙法。](7)菩薩聞持者,佛力加故,是名聞時益。何者修(8)行時益?偈言:
(9)[諸地淨無垢, 漸次而滿足,
(10) 證佛十種力, 成無上菩提。]
(11)漸次滿十地,自身得十力,成無上菩提故,(12)是名修行時益。何者轉生時益?偈言:
(13)[雖在於大海, 及劫盡火中,
(14) 決定信無疑, 必得聞此經。]
(15)惡道、善道難處生,必得聞此法。龍世界長壽,(16)亦得聞此經,偈言[雖在於大海]故。雖在色(17)界光音天等,亦得聞此經,偈言[及劫盡火(18)中]故。聞此法者,為皆得利益、有不得者(19)不也?何者能得?決定不疑信此法者,是人(20)能得,偈言[決定信無疑,必得聞此經]故。如(21)是顯示請說利益已。上言分別智地義者,(22)此所說法有三種漸次,第六偈教分別此事。(23)偈言:
(24)[諸地勝智道, 入地住展轉,
(25) 漸次而演說, 無量行境界。]
(26)何者三漸次?一、觀漸次;二、證漸次;三、修行漸(27)次,第一、第二、第四句皆說漸次。勝智道者,謂(28)十地勝智道,說此十地若觀若依止能生(29)諸地智故。入者,入地故。住者,未轉向餘地(132b1)故。展轉者,地地轉所住處故。行者,謂入住展(2)轉成就故。境界者,此行種種異行境界故。漸(3)者,次第故。說者,授與故。如是教說何義故(4)顯?一切因如來能有所說,生後正信義故。 
ye śes sa yi lam gyi mchog || ’jug daṅ gnas daṅ ’phar ba daṅ ||
spyod pa ñid kyi yul rnams ni || go rims bźin du legs par śod ||


de la tshigs su bcad (7) pa daṅ po daṅ | gñis pas ni gaṅ dag gis byin gyis brlabs pa daṅ | gaṅ gi phyir byin gyis brlabs pa de dag gi bsṅags pa mdzad na ni byin gyis brlabs pa ste | ci źig ston źe na | gtso bo rnams kyis ma bsgos sam | mchog gi las byed du ma bcug na | de byed par mi ’gyur (122a1) ro || de la tshigs su bcad pa daṅ pos gaṅ dag gis byin gyis brlabs pa’i bsṅags pa ji ltar rig par bya źe na | gaṅ gi phyir | lha daṅ mi yi naṅ na mchog rnams kyis || byin rlabs mdzad ces gsuṅs pa’o | lha daṅ mi’i mchog gaṅ yin źe na | saṅs rgyas (2) bcom ldan ’das rnams so || ci’i phyir źe na | chos kyi rgyal por gyur pa’i phyir ro ||
ji ltar de dag chos kyi rgyal po ñid yin par rig par bya źe na | rgyal po’i phun sum tshogs pa ni rnam pa bźi ste | dbaṅ phun sum tshogs pa daṅ | mthu phun sum tshogs pa daṅ | źabs ’briṅ (3) phun sum tshogs pa daṅ | rigs phun sum tshogs pa’o || saṅs rgyas rnams kyi dbaṅ phun sum tshogs pa gaṅ źe na | ñon moṅs pa daṅ śes bya’i sgrib pa las rnam par grol ba ste | des de dag sems daṅ ye śes la dbaṅ brñes nas | ji ltar bźed pa bźin du bde bar (4) gnas pa bla na med pa sku ñams su bstar to || de ’dir ji skad du bstan pa yin źe na | thams cad mkhyen pa’i phyir mi mñam pa daṅ mñam pa ñid do || bag chags daṅ bcas pa’i ñon moṅs pa legs par bcom pas | ’jig rten gyi chos kyis mi gos pa’i phyir | nam mkha’ daṅ mñam (5) pa ñid do || mi mñam pa ni saṅs rgyas rnams te | de las gźan pa’i sems can rnams daṅ ṅo | mi mñam pa de dag daṅ mñam pa ni de dag ni chos kyi skus mñam pa’o || mi mñam pa rnams źes ci’i phyir de skad mi bya źe na | de dag ni mñam pa ñid du bstan pa’i phyir ro || saṅs (6) rgyas rnams kyi mthu phun sum tshogs pa gaṅ źe na | stobs bcu rnams te | de rnams kyis ni de dag gis gźan smra ba daṅ | bdud phyir rgol ba thams cad zil gyis gnon to ||
de ’dir ji skad bstan pa yin źe na | stobs bcu’i khyu mchog ñid kyis so || saṅs rgyas rnams kyi źabs (7) ’briṅ ba phun sum tshogs pa gaṅ źe na | byaṅ chub sems dpa’ rnams daṅ | ñan thos ris bdun gyis bsdus pa rnams so || de ’dir ji skad du bstan pa yin źe na | tshogs rab mtha’ yas pa ñid kyis so || de ni byaṅ chub sems dpa’ la sogs pa’i tshogs rnams so || rab ni ’jig (122b1) rten las khyad par du ’phags pa’i phyir ro ||
de dag mtha’ yas pa ni graṅs med pa’i phyir ro || saṅs rgyas rnams kyi rigs phun sum tshogs pa gaṅ źe na | gaṅ rigs phun sum tshogs pa’o || de ’dir ji skad du bstan pa yin źe na | śākya’i rigs skyes pa ñid kyis so ||
ci’i phyir (2) bcom ldan ’das ñid kyis rigs brjod ce na | mṅon sum ñid kyi phyir daṅ | ’di ñid kyi phyir chos la byin gyis brlabs so źes sbyar ba’i phyir ro || chos la źes bya ba ni chos la gnas pa źes bya bar dgoṅs pa’o ||
de la byin gyis brlabs pa mdzad ces bya ba ni yan lag go || byin gyi rlabs (3) de yaṅ rnam pa gñis su rig par bya ste | gnas phun sum tshogs pa’i byin gyis brlabs pa ni saṅs rgyas kyis byin gyis brlabs pa yin pa’i phyir ro || ’bras bu phun sum tshogs pa’i byin gyis brlabs pa ni chos smra ba ’bras bu yin pa’i phyir ro ||
lha daṅ mi yi mchog rnams źes bya ba ni yan lag (4) go ||
lhag ma ni ñe ba’i yan lag go ||
’o na tshigs su bcad pa gñis pas gaṅ gi phyir byin gyis brlabs pa de’i bsṅags pa ji ltar rig par bya źe na | chos kyi rgyal po de dag gis chos kyi mdzod rnam par ’byed par bya ba’i phyir byin gyis brlabs pa’o || ’dir chos kyi mdzod de’i bsṅags pa yaṅ (5) rnam pa gñis su rig par bya ste | don phun sum tshogs pa daṅ | tshig ’bru phun sum tshogs pa’o || don phun sum tshogs pa ji lta bu źe na | gaṅ gi phyir spyod pa dam pa rgya chen źes gsuṅs pa’o ||
spyod pa źes bya ba ni byaṅ chub sems dpa’ rnams kyi sgrub pa gaṅ yin pa ste | lam gaṅ yin (6) pa daṅ | tshogs gaṅ yin pa’o || de yaṅ don dam pa’i ye śes daṅ ldan pas dam pa’o ||
mthu’i khyad par daṅ ldan pas rgya che ba’o || de ltar ’di’i zab pa ñid daṅ | rgya che ba ñid kyaṅ yoṅs su bstan pa yin no || tshig ’bru phun sum tshogs pa ji lta bu źe na | gaṅ gi phyir ye śes sa rab phye (7) ste źes gsuṅs pa ste | ye śes kyi sa rab tu phye ba rnam pa bcu gcig po ’di dag gis so ||
tshigs su bcad pa ’di las saṅs rgyas kyi mthu ñid kyis saṅs rgyas kyi chos ston par yoṅs su bstan pa gaṅ yin pa de ni kha cig saṅs rgyas la bdag ñid la mthu med nas gźan la tshol to sñam du dbaṅ (123a1) za ba yoṅs su spaṅs pa’i phyir ro || de ltar chos bśad par bskul nas bśad na dus gsum du gźan dag gi phan yon ni tshigs su bcad pa gsum gyis ston te | ñan pa’i dus daṅ | sgrub pa’i dus daṅ | tshe rabs brjes pa’i dus so || de la ñan pa’i dus na (2) saṅs rgyas kyi byin gyis brlabs pa ñid daṅ | de bźin du byaṅ chub sems dpa’ rnams kyis kyaṅ bzuṅ ba ñid de don du na saṅs rgyas so sñam du bzuṅ ba ni phan yon no || sgrub pa’i dus nas bcu po dag mthar gyis yoṅs su rdzogs par byed ciṅ | yoṅs su rdzogs nas kyaṅ stobs bcu (3) brñes pas bdag ñid saṅs rgyas ñid du bskyed pa’o || tshe rabs brjes pa’i dus na ṅan ’gro daṅ bde ’gro mi khom par skyes pa’i klu’i ’jig rten daṅ | lha tshe riṅ po’i ’od gsal la sogs pa gzugs na spyod pa rnams kyi naṅ du yaṅ chos ’di rñed pa’o || ’di ñan pa thams cad kyis phan yon (4) ’di ’thob pa’i skal ba yod dam | smras pa ma yin no || ’o na ji lta bu źe na | the tshom med par gyur pa źes bya ba ste | ṅes pa’i chos ’di la mos pa’o || de ltar bskul ba daṅ | bśad pa’i phan yon brjod nas | ye śes sa rab phye ste źes gaṅ gsuṅs pa de dmigs pa’i go rims (5) daṅ | rtogs pa’i go rims daṅ | sgrub pa’i go rims daṅ | go rims rnam pa gsum gyis tshigs su bcad pa drug pa las luṅ stsal bar mdzad do || rtsa ba daṅ po gñis pa daṅ | bźi pa rnams kyis bstan to || go rims su śod cig ces bya ba ni thams cad du sbyar ro || de la ye śes kyi (6) sa’i khams ni sa bcu bstan pa gaṅ yin pa ste | gaṅ la dmigs gaṅ la brten nas sa de dag tu ye śes ’byuṅ ba’o || ’jug pa ni sa la ’jug pa’o || gnas pa ni ji srid dus gźan dag tu ma ’phar gyi bar du’o || ’phar ba ni sa gźan dag tu ’gro ba’o || spyod pa ni ji ltar sgrub pa ni de dag (7) ’jug pa daṅ | gnas pa daṅ ’phar ba daṅ ’grub pa’o || spyod pa de ñid kyi rgyu ba rnam pa maṅ po ni spyad pa’i yul źes bya’o || luṅ sbyin pa ’di ci dgos śe na | saṅs rgyas kyis gsuṅs pa ñid thams cad bśad do źes phyis yid ches pa bskyed pa’i phyir ro || 
atha khalu vajragarbho bodhisattvo daśa diśo vyavalokya bhūyasyā mātrayā tasyāḥ parṣadaḥ saṃprasādanārthaṃ tasyāṃ velāyām imā gāthā abhāṣata- 
(11) 於是金剛藏菩薩,觀于十方,欲令眾會重懷(12)悅豫,渴仰於法,興發大哀無極之慈,應時因(13)是,嗟歎此頌: 
de nas byaṅ chub sems dpa’ rdo rje’i sñiṅ pos phyogs bcur bltas nas ’khor thams cad de bas kyaṅ dad par bya ba’i phyir | de’i tshe tshigs su bcad pa ’di dag smras (7) so || 
Q Then indeed Bodhisattva Vajragarbha, having beheld the ten directions, at that time spoke these verses in order to awaken faith in this assembly in especially high degree. 
(5)經曰:[爾時金剛藏菩薩摩訶薩觀察十方,欲(6)令大眾重增踊悅生正信故,以偈頌曰:] 
de nas byaṅ chub sems dpa’ rdo (123b1) rje’i sñiṅ pos phyogs bcur rnam par bltas nas ’khor rnams dad pa rgya cher bskyed pa’i phyir tshigs su bcad pa ’di dag smras so || 
sūkṣmaṃ durājñeyapadaṃ maharṣiṇām akalpakalpāpagataṃ suduḥspṛśam |
anāvilaṃ paṇḍitavijñaveditaṃ svabhāvaśāntaṃ hy anirodhasaṃbhavam || 24 || 
(14)「大聖之道法, 微妙甚深遠; (15) 無念以捨念, 清澄永難了。 (16) 聖明達玄微, 智慧解所行; (17) 自然業寂安, 柔仁無諍亂。 
phra la śes dka’ draṅ sroṅ chen po’i lam || mi rtog rtog yul ma yin blta bar dka’ ||
raṅ bźin źi źiṅ ’gag med ’byuṅ ba med || mkhas gsal śes pas khoṅ du (78b1) chud pa yin || 
1) The subtle way of the great sages is incomprehensible, without ·constructive thought, free from constructive thought (akalpa-kalpapagata), very difficult to touch, unstained, known (only) by the discretion of learned men, tranquil by nature and without destruction and origination. 
(7)[微難知聖道, 非分別離念,
(8) 難得無垢濁, 智者智行處。
(9) 自性常寂滅, 不滅亦不生,

(10) 自體本來空, 有不二不盡。
(11) 遠離於諸趣, 等同涅槃相,
(12)] 非初非中後, 非言辭所說。
(13) 出過於三世, 其相如虛空,

(14) 定滅佛所行, 言說不能及。
(15) 地行亦如是, 難說復難聞,

(16) 離念及心道, 智起佛境界,
(17) 非陰界入說, 心意所不及。

(18) 如空中鳥跡, 難說不可見;
(19) 十地義如是, 不可得說聞。

(20) 我但說一分, 慈悲及願力,
(21) 漸次非心境, 智滿如淨心。

(22) 是境界難見, 難說自心知,
(23) 我承佛力說, 咸共恭敬聽。

(24) 如是智入行, 億劫說不盡,
(25) 今如是略說, 如實滿足住。

(26) 一心恭敬待, 承佛力善說,
(27) 說上法妙音, 喻相應善字。

(28) 是言說甚難, 無量佛神力,
(29) 光焰入我身, 是力我能說。]

(132c1)論曰:何故觀察十方?示無我慢、無偏心故。(2)欲令大眾重增踊悅深生正信,是故說偈(3)示說正地。增益聞者,堪受義故。踊悅(4)者,心清不濁故。踊悅有二種:一義大踊悅,(5)為得義故;二說大踊悅,因此說大能得彼(6)義故。是中前五偈顯義大踊悅。云何義大?(7)彼義深故。何者深義?偈言:
(8)[微難知聖道, 非分別離念。]
(9)此偈依何義說?依智地故。云何知依智(10)地?上來所說皆依智地,後復所說亦依智(11)地,第四偈言[智起佛境界]故。微者,云何微?(12)偈言[難知聖道]故。云何難知?謂說時難知。(13)復云何難知?大聖道難知。大聖者,所謂諸佛,(14)是故言微。道者是因,修行此道能到聖處(15)故。言難知聖道,此微有二種:一、說時甚微;(16)二、證時甚微。如是次第何故復難知?偈言(17)[非分別離念]故。非分別者,離分別境界故。(18)離念者,自體無念故。如是聖道名為甚微。(19)何故甚難得?難得者難證故,是名甚微。何(20)故復甚難得?偈言:(21)[難得無垢濁, 智者智行處,(22) 自性常寂滅, 不滅亦不生。](23)無垢濁者,智中無無明故,有無明雜智是(24)名為濁。智者智行處者,自證知故。自證知(25)者,依彼生故。於中智者見實諦義故,復增(26)上善解法故,增上善寂滅故,復有世間智隨(27)聞明了知故。自性常寂滅者,自性離煩惱(28)故,非先有染後時離故。不滅者,非一往滅,(29)為不捨利益眾生故。不生者,出世間故。如(133a1)是此智不住涅槃、世間中故。如是觀行甚(2)微、依止甚微、清淨甚微、功德甚微故,言甚難(3)得。於中第一甚微不同世間三昧故,第二(4)第三不同外道自言尊者故,第四不同聲(5)聞辟支佛故。於此偈中微者是總,二種微(6)是別。復顯難得,得時甚微是總,餘四種甚微(7)是別。 
phra źiṅ śes dka’ draṅ sroṅ chen po’i lam || źes bya ba la sogs pa gsuṅs pa’o ||
ci’i phyir phyogs bcur rnam par blta źe na | bdag ñid ṅa rgyal (2) med pa daṅ || ñe mgon med par ston pa’o || ’khor rnams daṅ pa rgya cher bskyed pa’i phyir tshigs su bcad pa smras źes bya ba ni sa bstan pa mñan par ñams bde ba bskyed pa’i phyir ro || de la dad pa źes bya ba ni sems gsal ba ste | rñog pa med pa’o || de yaṅ rnam pa gñis su (3) rig par bya ste | don gyi che ba ñid la dad pa ni don gaṅ thob par bya ba’o ||
bstan pa’i che ba ñid la dad pa ni gaṅ gis thob par byed pa’o || de la don gyi che ba ñid la dad pa ni tshigs su bcad pa lṅa po dag gis rig par bya’o || don gyi che ba ñid ji lta bu źe na | de’i zab pa ñid gaṅ yin pa’o || (4) de bas na zab pa ñid de bstan pa’i phyir | phra źiṅ śes dka’ draṅ sroṅ chen po’i lam || brtag med rtog bral śin tu reg par dka’ || źes bya ba ’di gsuṅs pa’o ||
ci’i dbaṅ du byas nas gsuṅs śe na | ye śes kyi sa ste | ’di ltar de ñid kyi dbaṅ du byas pas ’og nas kyaṅ (5) ye śes mṅon par sgrub ces gsuṅs so || de la phra źes bya ba ji lta bu źe na | de ni śes dka’ draṅ sroṅ chen po’i lam || źes gsuṅs pa ste | ’di ltar bśad pa na śes par dka’ la draṅ sroṅ chen po rnams te | saṅs rgyas rnams kyi lam yaṅ yin pas de’i phyir phra ba’o || lam (6) ni rgyu ste | gaṅ gi draṅ sroṅ chen po’i dṅos por ’gyur ba’o || phra ba de yaṅ rnam pa gñis su rig par bya ste | bśad pa’i dus na phra ba ñid daṅ | thob pa’i dus na phra ba ñid de go rims bźin no || ci’i phyir de śes par dka’ źe na | ’di ltar de ni | brtag med rtog bral źes gsuṅs pa’o || (7) de la brtag tu med pa ni rnam par rtog pa’i yul ma yin pa’i phyir ro ||
rtog bral ni raṅ gis rnam par mi rtog pa’i phyir ro | gaṅ gi phyir draṅ sroṅ chen po’i lam du gyur pa de’i phyir phra ba źes bya ba ci’i phyir źe na | ’di ltar de ni śin tu reg par dka’ ba ste | śin tu thob par dka’ ba’o || (124a1) ’di ni de’i phra ba ñid do ||
ci’i phyir de śin tu reg par dka’ źe na | ’di ltar de ni | gsal ba rig pa mkhas pas rtogs pa ste | raṅ bźin źi ba ’gog min ’byuṅ ba ma yin || źes bya’o ||
de la gsal ba ni śes bya la ma rig pa med pa ste | ma rig pa’i bag la (2) ñal yod pa’i śes pa ni mi gsal ba’o ||
rig pa mkhas pas rtogs pa ste || źes bya ba ni de dag gis so so raṅ gi rig pas rtogs pa ste | de dag la brten nas ’byuṅ ba’i phyir ro || de la rig pa ni bden pa mthoṅ ba rnams so || de dag ñid chos mṅon pa daṅ | ’dul ba mṅon pa (3) la mkhas pa ni mkhas pa’o ||
yaṅ na gźan dag de las thob nas brda la mkhas pa ni mkhas pa yin par rig par bya’o || raṅ bźin źi ba ni raṅ bźin gyis ñon moṅs pa med pa ste | ñon moṅs pa daṅ bcas pa la phyis ñon moṅs pa med par gyur ba ma yin no || ’gog min pa ni ’di (4) ltar źi ba gcig pu bgrod pa ma yin pa ste | sems can gyi don bya ba la lta ba daṅ bcas pa’i phyir ro || ’byuṅ ba ma yin pa ni ’khor ba las yaṅ dag par ’das pa’i phyir ro || de ltar ye śes de mya ṅan las ’das pa daṅ | ’khor ba la mi gnas pa ñid yin par rig par bya’o || (5) de ltar dmigs pa las byuṅ ba phra ba ñid daṅ | gnas las byuṅ ba phra ba ñid daṅ | rnam par dag pa phra ba ñid daṅ | yon tan phra ba ñid kyis kyaṅ reg par dka’ bar rig par bya’o || de la phra ba ñid daṅ po ni ’jig rten pa’i sñoms par ’jug pa po rnams daṅ thun moṅ ma yin pa ñid du rig (6) bar bya’o ||
gñis pa daṅ gsum pa ni gźan mu stegs can gyi gnas ston par khas ’che ba rnams daṅ thun moṅ ma yin pa ñid do || ñan thos daṅ raṅ saṅs rgyas daṅ thun moṅ ma yin pa ñid do ||
de ltar tshigs su bcad pa’i ’di’i phra ba ñid ni yan lag go | phra ba ñid rnam pa gñis ni ñe ba’i (7) yan lag go || de yaṅ śin tu reg par dka’ ba ñid kyis rab tu phye ba thob pa’i dus na phra ba ñid ni yan lag go || lhag ma rnam pa bźi ni ñe ba’i yan lag tu rig par bya’o || 
svabhāvaśūnyaṃ praśamādvayākṣayaṃ gatyā vimuktaṃ samatāptinirvṛtam |
anantamadhyaṃ vacasānudīritaṃ triyadhvavimuktaṃ nabhasā samānakam || 25 || 
(18) 自然空淨法, 寂寞除苦患; (19) 遊居至解脫, 逮平等滅度。 (20) 無限無極義, 言辭近超度; (21) 以越于三世, 行等猶虛空。 
ṅo bo ñid stoṅ źi źiṅ sdug bsṅal zad || rgyud las rnam grol mñam par mya ṅan ’das ||
mtha’ daṅ dbus med tshig gis brjod du med || dus gsum grol ba nam mkha’ (2) ’dra źiṅ mtshuṅs || 
2) Void by nature, tranquil, non-dual, indestructible, freed from the states of existence, entered into nirvāṇa by obtaining equality, without extremity and middle, not to be uttered hy word, freed from the three (kinds of) time, identical with the sky. 
此甚微智復有何相?偈言:
(8)[自體本來空, 有不二不盡,
(9) 遠離於諸趣, 等同涅槃相。
(10) 非初非中後, 非言詞所說,
(11) 出過於三世, 其相如虛空。]
(12)是智相有二種:所謂同相、不同相。是中同相(13)者,云何相?彼智相故。偈言[自體本來空],智自(14)空故。云何同相?一切諸法如說自體空,自體(15)空者可如是取,如兔角耶不也?可如是(16)取,異此空智更有異空耶不也?可如是(17)取,有彼此自體彼此轉滅耶不也?云何取(18)此自體空?[有不二不盡]如是取。此句顯離(19)三種空攝:一、離謗攝;二、離異攝;三、離盡滅(20)攝。有二種頌:一、有不二不盡;二、定不二不(21)盡。此頌雖異,同明實有,若非實有不得(22)言定。此云何定?此定能滅諸煩惱故,是名(23)同相。何者不同相?謂淨相解脫。此復有二(24)種:一、何處得解脫;二、云何解脫。何處得解(25)脫者,偈言[遠離於諸趣],此顯諸道解脫,遠(26)離煩惱業生故。云何解脫者,偈言[等同涅槃(27)相],世間、涅槃平等攝取故,非如聲聞一向(28)背世間故。此智盡漏,為初智斷、為中為(29)後?非初智斷,亦非中後,偈言[非初非中後](133b1)故。云何斷?如燈焰,非唯初中後,前中後取(2)故。如是解脫,可同他音聲觀耶不也?云何(3)觀?偈言[非言辭所說],離語言故。可同世間(4)智依世間耶不也?云何依?偈言[出過於三(5)世],轉依止依止常身故,非如無常意識(6)智依止無常因緣法。如修多羅中決定說此(7)解脫,可同聲聞緣覺智有障解脫得解脫(8)耶不也?云何解脫?偈言[其相如虛空],無一(9)切煩惱障礙故。如是觀智、如是斷煩惱、如(10)是觀觀、如是依止,依止如是解脫得解脫。(11)如是說已,於中自體空是總,三種空是別;(12)解脫是總,五種解脫是別。 
de ltar ye śes phra ba gaṅ yin pa de’i mtshan ñid ji lta bu źe na |
raṅ bźin stoṅ yod gñis min zad mi śes || ’gro (124b1) las rnam grol mñam brñes mya ṅan ’das ||
mtha’ daṅ dbus min tshig gis brjod du med || dus gsum rnam las grol ba nam mkha’ mñam ||

źes gsuṅs pa’o ||
de la ye śes de’i mtshan ñid ni rnam pa gñis su rig par bya ste | spyi’i mtshan ñid daṅ | spyi’i mtshan ñid ma (2) yin pa’o || de la ye śes de’i mtshan ñid kyi spyi’i mtshan ñid ji lta bu źe na | raṅ bźin stoṅ źes gsuṅs pa ste | ye śes kyi bdag ñid kyis stoṅ pa’o || de ji ltar spyi’i mtshan ñid yin źe na | chos thams cad ni ji skad brjod pa’i raṅ bźin gyis stoṅ pa’o ||
raṅ bźin gyis stoṅ pa’o (3) źes bstan pa ci ri boṅ gi rva bźin du med do źes de ltar gzuṅ bar bya ba’am smras pa ma yin no ||
ci stoṅ pa de las ye śes gźan la de las kyaṅ stoṅ pa ñid gźan no źes de ltar gzuṅ bar bya’am | smras pa ma yin no || ci de’i raṅ bźin de yod pa las de phyis ’gyur te zad pa ’gags pa (4) źes de ltar gzuṅ bar bya’am | smras pa ma yin no || ’o na ji lta bu źe na | stoṅ pa ñid kyi raṅ bźin de ni yod pa daṅ gñis su med pa daṅ zad mi śes pa’o ||
de ltar de la yaṅ dag pa ma yin par ’dzin pa rnam pa gsum rnam par spaṅs pas stoṅ pa ñid yoṅs su bstan pa yin te | skur pa (5) ’debs pa yaṅ dag pa ma yin par ’dzin pa rnam par spaṅs pa daṅ | tha dad pa yaṅ dag pa ma yin par ’dzin pa rnam par spaṅs pa daṅ | ’gyur ba yaṅ dag pa ma yin par ’dzin pa rnam par spaṅs pa’o || gaṅ dag rab źi gñis min zad mi śes || źes ’don pa de yaṅ de rab tu źi ba yod (6) pa ñid du brjod pa yin te | med pa ni źi bar mi ’gyur ro || med pa des kyaṅ ji ltar źi bar ’gyur te | des ni ñon moṅs pa rnams rab tu źi bar byed de | ’di ni de’i spyi’i mtshan ñid do || spyi’i mtshan ñid ma yin pa ni de’i rnam par byaṅ ba’i mtshan ñid ni rnam par grol ba ñid do || de yaṅ rnam pa (7) gñis su rig par bya ste | de gaṅ las ji ltar rnam par grol ba’o ||
de gaṅ las ji ltar rnam par grol źe na | ’gro las rnam par grol źes gsuṅs pa ste | des ’gro ba daṅ ldan pa’i ñon moṅs pa daṅ | las daṅ skye ba’i kun nas ñon moṅs pa rnams las rnam par grol bar ston to || ji ltar (125a1) rnam par grol źe na | mñam brñes mya ṅan ’das źes gsuṅs pa ste | ’khor ba daṅ mya ṅan las ’das pa mñam pa ñid du ’dzin pas ñan thos ltar gcig tu ’khor ba la rgyab kyis phyogs pa ma yin no || ci ye śes de’i rgyun gyi thog mas zag pa zad par byas (2) pa źig gam | ’on te bar daṅ tha mas zag pa zad par byas śe na | de ni de ltar zag pa zad par byed pa ma yin par rig par bya’o || ’o na ji lta bu źe na | mar me’i ’od ’phro bas ras tshig pa tha ma daṅ bar mas ma yin pa bźin no ||
mtha’ smos pas ni thog ma yaṅ smos par ’gyur (3) te | sṅon gyi mtha’ yin pa’i phyir ro || ci de gźan las sgra ji lta ba bźin du dmigs su ruṅ ṅam | smras pa ma yin no ||
’o na ji lta bu źe na | tshig gis brjod du med ces bya ba ste | brjod du med pa’i phyir ro || ci de ’jig rten pa’i śes pa bźin du ’jug pa la brten pa źig gam | (4) smras pa ma yin no ||
’o na ji lta bu źe na | dus gsum rnams las grol źes bya ba ste | gnas gyur pa rtag pa la gnas pa’i phyir te | ji ltar rkyen mi rtag pa la brten pas rnam par śes pa yaṅ mi rtag pa ñid do źes mdo sde gźan dag las rnam par gźag pa lta bu ni ma yin no ||
(5) ci de ñan thos daṅ raṅ saṅs rgyas kyi ye śes ltar sgrib pa daṅ bcas pa’i rnam par grol bas rnam par grol ba źig gam | smras pa ma yin no ||
’o na ji lta bu źe na | nam mkha’ mñam źes bya ba ste | śes bya’i sgrib pa thams cad med pa’i phyir ro ||
ji ltar dmigs pa yoṅs su śes pa daṅ | (6) ji ltar ñon moṅs pa rnams spoṅ ba daṅ | dmigs pa ci ’dra ba la dmigs pa daṅ | gnas ci ’dra ba la gnas pa daṅ | rnam par grol ba ci ’dra bas rnam par grol ba de thams cad yoṅs su bstan pa yin no ||
’di la raṅ bźin gyis stoṅ pa ñid ni yan lag go || stoṅ pa ñid rnam pa gsum (7) ni ñe ba’i yan lag go || rnam par grol ba ñid ni yan lag go || rnam par grol ba rnam pa lṅa ni ñe ba’i yan lag go || 
śāntaṃ praśāntaṃ sugatapraveditaṃ sarvair udāhārapadaiḥ sudurvacam |
bhūmiś ca caryāpi ca tasya tādṛśī vaktuṃ suduḥkhaḥ kuta eva śrotum || 26 || 
(22) 諸眾祐所行, 寂然甚淡泊; (23) 一切之行業, 徑路難逮解。 (24) 此等行如地, 志性亦若斯; (25) 甚難可講說, 何能分別了。 
bde gśegs spyod yul źi źiṅ ñe bar źi || smra ba’i lam rnams kun gyis brjod par dka’ ||
de dag sa daṅ spyod pa de ’dra bas || smra bar dka’ na bstan par ga (3) la nus || 
3) Calm, tranquillized, known (only) by Sugata, very difficult to be described by all the ways of utterance. The stage and the course of conduct are like this, very difficult to speak, how much less to hear. 
偈言:
(13)[定滅佛所行, 言說不能及,
(14) 地行亦如是, 難說復難聞。]
(15)此偈云何?彼智已顯方便壞涅槃,復示性(16)淨涅槃,偈言[定滅]故。定者,成同相涅槃,自(17)性寂滅故。滅者,成不同相方便壞涅槃,示現(18)智緣滅故。此智是誰證?偈言[佛所行]故。誰(19)說、誰聽?無說、無聽,偈言[言說不能及]故。言(20)說者,以音言導,謂名句字身。何故不但說(21)無言?示現依言求解故。彼智既如是,地(22)行復何相?偈言[地行亦如是,難說復難聞]。地(23)者,境界。觀行者,智眷屬。智眷屬者,謂同行。同(24)行者,謂檀等諸波羅蜜。 
de’i ’og tu |
źi źiṅ rab źi bde bar gśegs pas mkhyen || smra ba’i lam rnams kun gyis brjod par dka’ ||
sa daṅ spyod pa rnams kyaṅ de ’dra ste || smra bar dka’ na
(125b1) mñan par ga la nus ||
źes gsuṅs pa de ji ltar sbyar źe na |

ye śes de’i bral ba’i yoṅs su mya ṅan las ’das pa ni bstan zin la | raṅ bźin gyis yoṅs su mya ṅan las ’das pa ni ma bstan te | de bas na de yaṅ bstan pa’i phyir | źi źiṅ rab źi źes bya ba gsuṅs so || (2) de la źi ba ni spyi’i mtshan ñid du ldan pas raṅ bźin gyis yoṅs su mya ṅan las ’das pa ñid do || rab źi ba ni spyi’i mtshan ñid ma yin pa daṅ ldan pas ’bral ba’i yoṅs su mya ṅan las ’das pa ste | so sor brtags pas źi ba ni rab tu źi ba źes bya ba’i phyir ro || rnam pa de lta bu’i ye (3) śes de sus mṅon sum du yaṅ dag par thugs su chud ce na | bde bar gśegs pas mkhyen źes gsuṅs pa’o || sus bśad sus mñan źe na | smras pa sus kyaṅ ma yin no ||
ci’i phyir źe na | ’di ltar de ni | smra ba’i lam rnams kun gyis brjod par dka’ || źes bya ba’o | | (4) smra ba’i lam ni tshig gi lam ste | miṅ daṅ | tshig daṅ | yi ge’i tshogs rnams so ||
ci’i phyir brjod du med pa źes mi bya źe na | de yaṅ brjod pa’i bya ba med pa ma yin par bstan pa’i phyir ro ||
gal te ye śes ni brjod par dka’ na | sa daṅ spyod pa ci ’dra źe na | sa daṅ spyod pa rnams (5) kyaṅ de ’dra ste || smra bar dka’ na mñan par ga la nus || źes gsuṅs pa ste | de la sa ni yul te dmigs pa’o || spyod pa ni ’khor yin te | sbyin pa’i pha rol tu phyin pa la sogs pa chos gaṅ rnams daṅ lhan cig rgyu ba’o || 
tac cintayā cittapathaiś ca varjitaṃ jñānābhinirhāramunīndraveditam |
na skandhadhātvāyatanaprabhāvitaṃ na cittagamyaṃ na manovicintitam || 27 | 
(26) 以去棄心意, 永無心句迹; (27) 諸眾祐所行, 智慧消言食。 (28) 亦復無所行, 無陰眾衰入; (29) 聖達依慧業, 其心無想念。 
de ni bsam yas sems lam rnam par spaṅs || ye śes mṅon bsgrubs rgyal ba’i spyod yul te ||
phuṅ po skye mched khams kyis bskyed pa min || sems kyis mi (4) śes yid kyis rnam ma brtags || 
4) It is free from the thinking and the way of mind, known (only) by the king of muni who produces knowledge, not manifested (prabhavita) by aggregates, physical elements and senses, not unrlerstandable by mind, nor considered by thought. 
何故復難說難聞?(25)偈言:(26)[離念及心道, 智起佛境界,(27) 非陰界入說, 心意所不及。](28)此偈示現思慧及報生識智是則可說,此智(29)非彼境界,以不同故,偈言[智起佛境界]故。(133c1)如陰界入可說,此智不爾,離文字故,是故(2)不可說,偈言[非陰界入說]故。非耳識所知、(3)非意識思量,是故不可聞,偈言[心意所不(4)及]故。智者,是地。智起者,以何觀、以何同行(5)能起此智?云何可證而不可說而不可(6)聞? 
ci’i phyir de ltar de brjod par dka’ źiṅ mñan par dka’ źe (6) na |
phuṅ po skye mched khams kyis phyi ma yin || sems kyis mi śes yid kyis bsam ma yin ||
źes gsuṅs pa’o ||
ci ston źe na | sbyor ba las byuṅ ba bsams pa las byuṅ ba’i śes (7) pa daṅ | skyes nas thob pa’i rnam par śes pa ci ’dra bas bstan par nus pa de gñis kyi yul ni de ma yin te | de daṅ mi ’dra ba saṅs rgyas kyi mkhyen pas mṅon sum du yaṅ dag par thugs su chud pa’i phyir ro || de ni ji ltar phuṅ po daṅ | khams daṅ | skye mched rnam par gźag pas (126a1) bstan pa de ltar med de | yi ge med pa’i phyir ro || de bas na brjod par bya bar mi nus so || ’di ltar rna ba’i rnam par śes pas śes par bya ba ma yin la | yid kyi rnam par śes pas rnam par brtag par bya ba ma yin te | de bas na mñan par yaṅ mi nus so ||
de la (2) ye śes mṅon par bsgrub ces bya ba de ni sa’i ye śes su ston te | de’i mṅon par bsgrub pa ni dmigs pa gaṅ daṅ | grogs gaṅ dag gis de mṅon par bsgrub pa’o || 
yathāntarīkṣe śakuneḥ padaṃ budhair vaktuṃ na śakyaṃ na ca darśanopagam |
tathaiva sarvā jinaputra bhūmayo vaktuṃ na śakyāḥ kuta eva śrotum || 28 || 
(461a1) 猶如有飛鳥, 遊行在虛空; (2) 不可以言辭, 何況欲覩見。 (3) 安住自然慧, 如是行道住; (4) 其心所行念, 不可分別知。 
ji ltar bar snaṅ gnas kyi bya yi rjes || śin tu smra dka’ bstan par mi nus pa ||
de ltar bde gśegs sras kyi sa rnams kyaṅ || yid daṅ sems kyi (5) yul gyis śes mi nus || 
5) As the foot-step of a bird in the sky cannot be uttered nor seen (even) by intelligent ones, so all the stages of the son of the Conqueror cannot be uttered, how much less be heard. 
今復以喻證成此義。偈言:(7)[如空中鳥跡, 難說不可見;(8) 十地義如是, 不可得說聞。](9)此偈示何義?如鳥行空中,跡處不可說,(10)相亦不可見。何以故?虛空處鳥跡相不可(11)分別故,非無虛空行跡。如是鳥跡住處、名(12)句字身住處,菩薩地證智所攝,不可得說(13)不可得聞。何以故?非如聲性故,非無地(14)智。名句字身,此中深故,示義大踊悅。何故我(15)復說此?汝等不應如聲取義。隨聲取義(16)有五種過:一、不正信;二、退勇猛;三、誑他;四、謗(17)佛;五、輕法。大眾自知無此五過。已說深義, 
da ni mṅon par rdzogs par saṅs rgyas kyaṅ de ji ltar brjod pa daṅ | mñan par mi nus pa dpes ston te |
ji ltar (3) bar snaṅ gnas kyi bya yi rjes || mkhas pas brjod mi nus la mi mthoṅ ba ||
de ltar bde gśegs sras kyi sa rnams kyaṅ || brjod mi nus na mñan par ga la nus ||

źes bya ba’o ||
ci ston źa na | dper na nam mkha’i yul ni bya’i rkaṅ pa ltar yoṅs su bcad du med pa’i raṅ (4) bźin yin pas nam mkha’ la bya ’gro ba’i rkaṅ pa’i rjes brjod pa daṅ | mthoṅ bar mi nus mod kyi | ’on kyaṅ de la mi ’jog pa ma yin pa de bźin du bya’i rkaṅ pa lta bu’i miṅ daṅ | tshig daṅ | yi ge’i tshogs rnams kyi gnas su gyur pa byaṅ chub sems dpa’i sa rtogs pa’i ye śes (5) kyis bsdus pa rnams kyaṅ sgra ji bźin gyi ṅo bo ñid ma yin pas brjod pa daṅ mñan par mi nus mod kyi | ’on kyaṅ de dag la de mi ’jog pa ma yin te | de ltar re źig zab pas don gyi che ba bstan to || ci’i phyir bstan źe na | ṅas bśad kyi khyod kyis sgra ji lta ba bźin du don du gzuṅ bar mi bya’o (6) źes bstan pa’i phyir ro || sgra ji bźin du don bzuṅ na ni ñes dmigs rnam pa lṅa yod de | mos pa’i gnas ma yin pa ñid kyi ñes pa daṅ | rtsol ba ma ñams par ’gyur ba’i ñes pa daṅ | gźan la slu ba’i ñes pa daṅ | ston pa la skur pa ’debs pa’i ñes pa daṅ | chos spoṅ bar byed (7) pa’i ñes pa’o || de ltar bdag cag la ñes dmigs lṅa med par śes nas | don gyi zab pa bstan pas ’khor rnams rgya cher dad par ’gyur ro || 
pradeśamātraṃ tu tato ’bhidhāsye maitrīkṛpābhyāṃ praṇidhānataś ca |
yathānupūrvaṃ na ca cittagocaraṃ jñānena tāḥ pūrayatāṃ yathāśayam || 29 || 
(5) 何所有入處, 殊勝慧土地; (6) 愍傷常慈哀, 志願普備悉。 (7) 漸以具眾行, 心亦無想念; (8) 猶如心本性, 智慧以明了。 
’on kyaṅ byams daṅ sñiṅ rje’i smon lam gyis || de las phyogs tsam rim pa’i tshul bźin du ||
bśad par bya ste sems kyi spyod yul min || ye śes tshul (6) gyis rdzogs par bya ba’o || 
6) But from now I will mention successively only the introductory part through (my) benevolence, compassion and vow. The stages are not within the range of mind. Accomplish the stages with knowledge according to (your) intention (mental disposition). 
(18)[復顯說大令生正信,次說五偈:
(19)[我但說一分, 慈悲及願力,
(20) 漸次非心境, 智滿如淨心。] 
da ni bstan pa’i che ba ñid kyis dad par mdzad par bźed nas tshigs su bcad pa lṅa gsuṅs te |
’on kyaṅ byams daṅ sñiṅ rje smon lam gyis || (126b1) de las phyogs tsam rim pa’i tshul bźin du ||
bśad bya sems kyi spyod yul rnams kyis min || bsam pa ji bźin ye śes de rdzogs byed ||
 
etādṛśo gocara durdṛśo ’sya vaktuṃ na śakyaḥ sa hi svāśayasthaḥ |
kiṃ tu pravakṣyāmi jinānubhāvataḥ śṛṇvantu sarve sahitāḥ sagauravāḥ || 30 || (Dbh 8) 
(9) 如斯行之業, 微妙甚難解; (10) 自己志性無, 不可卒達知。 (11) 何況能宣布, 安住之所念; (12) 一切共恭敬, 明聽玄妙教。 
de ’dra’i spyod yul phra źiṅ blta dka’ ba || raṅ rig yin pas brjod par ma nus kyaṅ ||
’on kyaṅ bde bar gśegs pa’i mthus brjod kyi || thams cad mthun (7) par nan tan gyis te ñon || 
7) Such range is difficult to see. He is indeed not able to proclaim the stages who relies on his own intention. But I will announce them by the compassionate might of the Conqueror. Listen, all showing complete accord and respect. 
(21) [是境界難見, 難說自心知,
(22) 我承佛力說, 咸共恭敬聽。] 
de yi spyod yul de ’dra ba blta dka’ ba || de ni raṅ sems gnas kyaṅ brjod mi nus ||
’on kyaṅ rgyal ba’i mthus ni rab brjod kyi || (2) thams cad ñon la mthun par gus bcas kyi ||
 
jñānapraveśaḥ sa hi tādṛśo ’sya vaktuṃ na kalpair api śakyate yat |
samāsatas tac chṛṇuta bravīmy ahaṃ dharmārthatattvaṃ nikhilaṃ yathāsthitam || 31 || 
(13) 以入正真慧, 如行道之住; (14) 若於億千劫, 不可盡究竟。 (15) 等俱咸悅豫, 普共且專聽; (16) 至誠妙真義, 無厭亦無異。 
ye śes sa daṅ spyod ’jug ci ’dra ba || bskal pa bye bar zad par mi nus te ||
yaṅ dag don dṅos gźan min gnas pa las || mdo tsam bśad kyi de dag (79a1) mñan par gyis || 
8) Indeed that entrance into knowledge is such that it cannot be declared even in world-ages. Listen! I will speak succinctly this whole truth of the meaning of doctrine as it stands. 
(23) [如是智入行, 億劫說不盡,
(24) 今如是略說, 如實滿足住。] 
’di yis ’jug bya ye śes de ’dra ba || de ni bskal par brjod par mi nus te ||
chos don yaṅ dag ma lus ji bźin gnas || mdo tsam bdag gis bśad kyi mñan par gyis ||
 
sagauravāḥ santaḥ sajjā bhavanto vakṣyāmy ahaṃ sādhu jinānubhāvataḥ |
udīrayiṣye varadharmaghoṣaṃ dṛṣṭāntayuktaṃ sahitaṃ samākṣaram || 32 || 
(17) 不以為憒亂, 猶如成大海; (18) 今當具敷演, 諸眾祐道行。 (19) 又當班宣說, 殊特之法音; (20) 牽引眾譬喻, 正真等文字。 
mthun źiṅ nan tan yod par sta gon gnas || bde gśegs byin gyis bdag gis bśad par bya ||
dpe ldan ’thad la yi ge mñam pa (2) yi || chos sgra dam pa bdag gis brjod par bya || 
9) Respectful and well prepared venerable ones! Bravo! I will speak (it) by the blessing of the Conqueror. I will utter the sound of the excellent doctrine, accompanied by illustrations, profitable and with weJl balanced syllables. 
(25) [一心恭敬待, 承佛力善說,
(26) 說上法妙音, 喻相應善字。] 
gus daṅ bcas pas sta gon gyis śig daṅ || rgyal (3) ba’i mthu yis bdag gis legs par bśad ||
dpe ldan ’thad pa yi ge mñam pa yis || chos kyi dam pa sgras ni bśad par bya ||
 
suduṣkaraṃ tad vacasāpi vaktuṃ yaś cāprameyaḥ sugatānubhāvaḥ |
mayi praviṣṭaḥ sa ca raśmimūrtir yasyānubhāvena mamāsti śaktiḥ || 33 || 
(21) 其所講分別, 甚難可解散; (22) 安住行業事, 如是不可量。 (23) 今已得逮入, 吾我之自然; (24) 咸樂如一渧, 且聽所宣言。」 
’di ni tshig gis brjod par śin tu dka’ || de ltar tshad med bde gśegs mthu dag las ||
chu thigs gcig ’dra bdag gi lus ’di (3) la || de riṅ źugs kyi bśad pa mñan par gyis || 
10) It is very difficult to say it with words. (Therefore) the immeasurable Blessing of Sugata has entered into me and has taken the shape of a ray, and by his blessing I have the ability (to preach). 
(27) [是言說甚難, 無量佛神力,
(28) 光焰入我身, 是力我能說。]

(29)前言十地義如是,不可得說聞,今言我但(134a1)說一分,此言有何義?是地所攝有二種:一、(2)因分;二、果分。說者,謂解釋。一分者,是因分於(3)果分為一分故,言我但說一分。此說大,有(4)三種:一、因成就大;二、因漸成就大;三、教說修(5)成就大。何者因成就大?偈言[慈悲及願力](6)故。慈者、同與喜樂因果故。悲者、同拔憂苦(7)因果故。願者、發心期大菩提故。此慈悲願(8)長夜熏修、不同二乘故。何者因漸成就大?(9)偈言[漸次]故。漸者,說聞思慧等次第乃至能(10)生出世間智因故。何者教說修成就大?有(11)二種:一、滿足修;二、觀修。滿足修者,偈言[非(12)心境]故。非心境者,此句示現聞思慧等心(13)境界處唯是智因,能生出世間智,而此不能(14)滿彼出世間智地,偈言[智滿如淨心]故。如(15)淨心者,如出世間清淨心,能滿彼地智故。(16)觀修者,偈言:
(17)[是境界難見, 難說自心知,
(18) 我承佛力說, 咸共恭敬聽。]
(19)此偈顯何義?是境界難見,自心清淨可見,(20)此境界不可說。如是教說修成就已,於說(21)法中有二種過,不能得證:一、說者過;二、聽(22)者過。說者過,有二種:一、佛不隨喜說;二、不(23)平等說。聽者亦有二種過:一、見諍過,我法是、(24)彼法非,如是執著種種諸見;二、於說法者(25)不生恭敬。於中示現說者自身無過,我(26)非諸佛不隨喜說,偈言[我承佛力說咸聽]故。(27)次教聽者,防二種過。偈言[共恭敬聽]故。如(28)是次第如是許說,而眾未知廣說略說,不(29)可廣說唯許略說地義滿足。如第三偈說:
(134b1)[如是智入行, 億劫說不盡,
(2) 今如是略說, 如實滿足住。]
(3)智入者,此所說地法,眾生以智入。云何入?如(4)實滿足攝取入,如行修故。如行修滿足故,示(5)彼廣說義攝取故。住者,如來家決定住故,我(6)如是說。前言恭敬聽,不說云何恭敬,是故(7)示現。偈言:
(8)[一心恭敬待, 承佛力善說,
(9) 說上法妙音, 喻相應善字。]
(10)一心恭敬待者,有二種:一、身正恭敬待,如威(11)儀住,堪受說法故;二、心正恭敬待,如心決(12)定,堪能憶持故。此句勸誡二種恭敬待,所(13)謂身、心故。善說者,示己無諂、無有憍慢故。(14)承佛力者,示己無增上慢故。下半偈說上法(15)妙音喻相應善字,示現何事?以何事?云何(16)事?依止何事?示現何事者,所謂上法。以何(17)事者,謂妙音聲。云何事者,譬喻相應。依止何(18)事者,謂依止善字,我一切善說。又相應者,譬(19)喻共相應。善字者,有二種相:一、隨方言音,善(20)隨順故;二、字句圓滿,不增不減,與理相應故(21)言善字。前言承佛神力,未說云何力?第五(22)偈示現佛神力事。偈言:
(23)[是言說甚難, 無量佛神力,
(24) 光焰入我身, 是力我能說。]
(25)已說請分,自此以後正說初地。此說分中(26)說何等事?分別有三:一、住;二、釋名;三、安住。(27)住中有四種:依何身?為何義?以何因?有何(28)相?彼心生時即住初地,是名為住,於中諸(29)佛子善集善根故。如是等四十句說此住(134c1)事。初說依何身生如是心。 
de ni tshig gis śin tu brjod dka’ yaṅ || bde bar gśegs mthu dpag med gaṅ yin pa ||
’od zer lus can de ni bdag la źugs || (4) de yi mthus na bdag gis bśad par nus ||

źes bya ba’o ||

de la rgyal ba’i sras kyi sa thams cad brjod par mi nus so źes gsuṅs la | de las phyogs tsam bśad par bya źes bya ba ji ltar sbyar źe na | sas bsdus pa’i ye śes de ni rnam pa gñis te | rgyur gyur pa daṅ | ’bras (5) bur gyur pa’o || de bas na rgyur gyur pa bśad par bya ste | khoṅ du chud par bya’o źes ston to || de ni ’bras bur gyur pa’i phyogs gcig go || bstan pa de’i che ba ñid rnam pa gsum du ston te | rgyu phun sum tshogs pa’i che ba ñid daṅ | rgyu ñid phun sum tshogs pa’i che ba ñid daṅ | gdams (6) ṅag rab tu brjod pa phun sum tshogs pa’i che ba ñid do ||
de la byams daṅ sñiṅ rje smon lam gyis || źes bya ba ni rgyu phun sum tshogs pa’o || de la ’char ka’i mdo bźin du bde ba daṅ yid bde ba rgyu daṅ bcas pa sgrub pa’i bsam pa ni byams pa’o || sdug bsṅal daṅ yid mi bde ba rgyu daṅ bcas pa (7) bsal ba’i bsam pa ni sñiṅ rje’o ||
smon lam ni byaṅ chub chen por sems skyed pa’o || de gñis smos pas ni byams pa daṅ sñiṅ rje thun moṅ ma yin pa yun riṅ po nas bsgoms nas źes bya bar ston to ||
rim pa’i tshul bźin du źes bya ba ni rgyu ñid phun sum tshogs pa ste | bśad pa de thos (127a1) pa las byuṅ ba daṅ | bsams pa las byuṅ ba la sogs pa śes pa’i rim pa gaṅ gis ’jig rten las ’das pa’i ye śes kyi bar gyi rgyur ’gyur ba’o || gdams ṅag rab tu brjod pa phun sum tshogs pa ni rnam pa gñis te | yoṅs su rdzogs par byed pa rab tu (2) brjod pa daṅ | dmigs pa rab tu brjod pa’o ||
de la yoṅs su rdzogs par byed pa rab tu brjod pa ni gaṅ gi phyir | sems kyi spyod yul rnams kyis min || bsam pa ji bźin ye śes de rdzogs byed || ces gsuṅs pa’o ||
ci ston źe na | thos pa las byuṅ ba la sogs pa’i śes (3) pa | sems kyi spyod yul du gyur pa de dag ni ’jig rten las ’das pa’i ye śes kyi rgyu tsam du ’gyur gyi | de dag gis de dag yoṅs su rdzogs par byed pa ni ma yin te | ’di ltar bsam pa dag pa rtogs pa’i ye śes ’jig rten las ’das pa de dag de rdzogs par byed do źes ston to ||
de (4) la dmigs pa rab tu brjod pa ni gaṅ gi phyir | de yi spyod yul de ’dra mthoṅ dka’ ba || de ni raṅ sems gnas kyaṅ brjod mi nus || źes gsuṅs pa ste | ci ston par ’gyur źe na | de’i spyod yul de ’dra mthoṅ dka’ ba raṅ gi bsam pa dag pa la yod pa gaṅ yin pa de ni brjod par mi nus so || (5) źes ston to ||
de ltar bstan pa’i gdams ṅag rab tu brjod pa phun sum tshogs kyaṅ ñes pa gñis kyis rtogs par mi ’gyur te | ’chad pa po’i ñes pa daṅ | ñan pa po’i ñes pa’o ||
de la ’chad pa po’i ñes pa yaṅ rnam pa gñis te | saṅs rgyas kyis bka’ ma stsal par ’chad pa daṅ | (6) ñe mgon byed ba’o ||
ñan pa po’i ñes pa yaṅ rnam pa gñis te | ṅas ni rigs kyi khyod kyis ni mi rigs so źes mṅon par źen nas chos la du mar sems pa lta ba’i ñes pa daṅ | ’chad pa po la ma gus pa’i ñes pa’o ||
de la re źig ’chad pa po bdag gi ñes pa med par ston to ||
bdag ni (7) saṅs rgyas kyis bka’ ma stsal pa daṅ | ñe mgon byed ciṅ mi ’chad de | ’on kyaṅ rgyal ba’i mthu yis rab brjod kyi || źes gsuṅs pa’o ||
thams cad ñon la źes gsuṅs pa’i phyir ro ||
de’i ’og tu ñan pa po’i ñes pa rnam pa gñis yoṅs su spaṅs pa’i phyir | de dag ñid la mthun (127b1) par gus bcas kyi || źes bya bas ston te | go rims bźin no ||
de ltar bśad do źes dam bcas na ci rgya cher ’chad dam | ’on kyaṅ mdor ’chad ce na | rgya cher ’chad mi nus la mdor ’chad de | ’on kyaṅ de’i don mtha’ dag ’chad do źes tshigs su bcad pa gsum pas dam bcas (2) te | ’di yi ’jug bya ye śes de ’dra ba || źes bya ba’o || de la ’jug par bya ba’i ye śes ni sa bstan pa ’dis ye śes la ’jug pa gaṅ yin pa’o || yaṅ dag ma lus źes bya ba smos pas ni rgya chen po de’i don ji lta ba daṅ ji sñed yoṅ pa bsdus par ston to || ji bźin gnas źes bya ba (3) ni de bźin gśegs pas rnam par gźag pa’i tshul gyis ji lta ba bźin du gnas pa’o ||
gus pa daṅ bcas par ñon cig ces bya ba de ni bśad zin no | ji ltar gus pa daṅ bcas par bya ba ma bśad pas de’i phyir de ston te | gus daṅ bcas par sta gon gyis śig daṅ || źes bya (4) ba’o || de la sta gon bya ba ni rnam pa gñis su rig par bya’o || lus kyis sta gon bya ba ni spyod lam gaṅ gis gnas te | ñan pa’i ’os su gyur pa yin no || sems kyis sta gon bya ba ni sems rnam par mi g-yeṅ ba gaṅ gis ’dzin pa’i ’os su ’gyur ba yin no || ’dis ni lus kyis sta (5) gon bya ba gus pa daṅ bcas par bya ba daṅ | sems kyis sta gon bya ba gus pa daṅ bcas pa daṅ | sta gon bya ba rnam pa gñis la ’dzud do || bdag gis legs par bśad ces bya ba ni bdag ñid mṅon pa’i ṅa rgyal med par ston to || rgyal ba’i mthus źes bya ba ni ṅa rgyal med pa ñid do | | (6) tshigs su bcad pa’i phyed ’og ma | dpe ldan ’thad la yi ge mñam pa yis || chos kyi dam pa sgras ni bśad par bya || źes bya bas ci ston źe na | gaṅ bśad pa ste | chos kyi dam pa daṅ | gaṅ gis śe na | sgra daṅ | ji lta bur źe na | dpe daṅ | gtan tshigs daṅ ldan pa daṅ | (7) gaṅ la brten źe na | yi ge rnams la ste | de thams cad legs par bśad par bya’o źes ston to || de la ’thad pa źes bya ba ni gtan tshigs daṅ ldan par rig par bya’o || yi ge mñam ni rnam pa gñis kyis te | su’i skad ci ’dra ba des yi ge mñam pa daṅ | tshig daṅ yi ge maṅ ñuṅ (128a1) med par ran pa ji sñed dag gis don go ba’o || rgyal ba’i mthus ni bstan zin na | mthu de ci ’dra ba ma bstan te | de’i phyir tshigs su bcad pa lṅa pas de ston te | de ni tshig gis śin tu brjod dka’ yaṅ || bde bar gśegs mthu dpag med gaṅ yin pa || ’od (2) zer lus can de ni bdag la źugs || de yi mthus na bdag gis bśad par nus ||źes bya ba’o ||
de nas sa bśad par rtsom ste | sa bśad pa ’di la ci źig bstan par bya źe na | gnas pa daṅ | ṅes pa’i tshig daṅ | rab tu gnas pa’o || de la gnas gaṅ yin pa daṅ | gaṅ (3) gi phyir daṅ | gźi gaṅ yin pa daṅ | ci ’dra ba’i sems skyes pas sa daṅ po la gnas par gyur pa de ni gnas pa yin no | || 
Go to Wiki Documentation
Enhet: Det humanistiske fakultet   Utviklet av: IT-seksjonen ved HF
Login