You are here: BP HOME > TLB > Mahāvyutpatti with sGra sbyor bam po gñis pa > fulltext
Mahāvyutpatti with sGra sbyor bam po gñis pa

Choose languages

Choose images, etc.

Choose languages
Choose display
  • Enable images
  • Enable footnotes
    • Show all footnotes
    • Minimize footnotes
DiacriticaDiacritica-helpSearch-help
ā ī ū
ñ
ś ź
š č ǰ γ    
Note on the transliteration:
The transliteration system of the BP/TLB is based on the Unicode/UTF-8 system. However, there may be difficulties with some of the letters – particularly on PC/Windows-based systems, but not so much on the Mac. We have chosen the most accepted older and traditional systems of transliteration against, e.g, Wylie for Tibetan, since with Unicode it is possible, in Sanskrit and Tibetan, etc., to represent one sound with one letter in almost all the cases (excepting Sanskrit and Tibetan aspirated letters, and Tibetan tsa, tsha, dza). We thus do not use the Wylie system which widely employs two letters for one sound (ng, ny, sh, zh etc.).
 
Important:
We ask you in particular to note the use of the ’ apostrophe and not the ' representing the avagrāha in Sanskrit, and most important the ’a-chuṅ in Tibetan. On the Mac the ’ is Alt-M.
 
If you cannot find the letters on your key-board, you may click on the link "Diacritica" to access it for your search.
Choose specific texts..
    Click to Expand/Collapse Option Complete text
Click to Expand/Collapse OptionTitle
Click to Expand/Collapse OptionPreface
Click to Expand/Collapse Option§1-20
Click to Expand/Collapse Option§21-40
Click to Expand/Collapse Option§41-60
Click to Expand/Collapse Option§61-80
Click to Expand/Collapse Option§81-100
Click to Expand/Collapse Option§101-120
Click to Expand/Collapse Option§121-140
Click to Expand/Collapse Option§141-160
Click to Expand/Collapse Option§161-180
Click to Expand/Collapse Option§181-200
Click to Expand/Collapse Option§201-220
Click to Expand/Collapse Option§221-240
Click to Expand/Collapse Option§241-260
Click to Expand/Collapse Option§261-280
Click to Expand/Collapse Option§281-283
Click to Expand/Collapse OptionColophon
 
gar thabs kyi rnams graṅs la 
舞蹈 
 
 
 
śṛṅgāraḥ 
stegs pa’am sgeg pa’am ’dzim pa 
舉; 執; 搖 
 
 
 
vīraḥ 
dpa’ bo 
勇猛; 勇 
 
 
 
bībhatsaḥ 
mi sdug pa 
醜 
 
 
 
raudraḥ 
drag śul can 
勇猛 
 
 
 
hāsyam 
bźad gad 
笑 
 
 
 
bhayānakaḥ 
’jigs su ruṅ ba 
暴惡 
 
 
 
kāruṇyam (karuṇā) 
sñiṅ rje ba 
慈悲 
 
 
 
abdhūtaḥ (arbhutaḥ) 
rṅam pa 
敖相 
 
 
 
śāntam 
źi ba 
柔善 
 
 
 
tāṇḍavaḥ 
gar 
舞 
 
 
 
brāhmaṇavihārakarmāṇi 
bram ze’i gtsug lag daṅ las kyi miṅ la 
婆羅門經與行等名 
 
 
 
ṛgvedaḥ 
ṅes brjod kyi rig byed 
作明實說; 明實說 
 
 
 
yajurvedaḥ 
mchod sbyin gyi rig byed 
作明供施; 祭祀智論 
 
 
 
sāmavedaḥ 
sñan tshig gi rig byed 
作明美言; 禮儀美言智論 
 
 
 
atharvavedaḥ (atharvaṇavedaḥ) 
srid sruṅs gi rig byed 
作明護有; 異能護方智論 
 
 
 
nighaṇṭuḥ (nigaṇṭuḥ) 
sgra ṅes par brjod pa 
美音相合; 聲音相合 
 
 
 
kaiṭabhaḥ 
śes gsal 
明知; 知明 
 
 
 
āyurvedaḥ 
tshe’i rig byed 
作明對; 方命智論 
 
 
 
vāstuvidyā (vastuvidyā) 
khyim brtag pa’i dpyad 
相宅地 
 
 
 
aṅgamaṇividyā (adgāmaṇividyā) 
śa mtshan gyi dpyad 
相面色; 觀相氣色 
 
 
 
piplvadhyāya (śilpādhyāyaḥ pilpā) 
sme ba’i dpyad 
相痣 
 
 
 
vāyasavidyā 
khwa skad śes pa 
識鴉音 
 
 
 
śakuṇavidyā 
la ñe’am ltas kyi rig pa 
數學 
 
 
 
jyotirvidyā 
skar ma’i rig pa 
識星宿 
 
 
 
samudralakṣaṇam 
rgya mtsho’i mtshan gyi dpyad 
相海 
 
 
 
aśvamedhayajñaḥ (aśvayedhayajñaḥ) 
rta gtsaṅ gi mchod sbyin 
相供施; 馬祠; 淨馬供施 
 
 
 
puruṣamedhayajñaḥ 
mi gtsaṅ ba’i mchod sbyin 
米藏供施; 人祠; 淨人施供 
 
 
 
yajñam 
mchod sbyin byas 
已作供施; 祭祠 
 
 
 
iṣṭiḥ 
mchod sbyin byas 
已作供施; 祭祠 
 
 
 
 
bram ze’i las rnam pa drug gi miṅ la 
婆羅門六種行為 
 
 
 
yajanam 
mchod sbyin 
供施 
 
 
 
yājanam 
mchod sbyin byed du ’jug pa 
入供施 
 
 
 
adhyahanam 
tshig ’don pa 
念誦 
 
 
 
adhyāpanam (adhyāyanam, adhyāyinam, aghyanam) 
tshig ’don du ’jug pa 
出言; 令念誦 
 
 
 
dānam 
sbyin pa 
布施 
 
 
 
pratigrahaḥ 
len pa 
取 
 
 
 
 
skad go mthun gyi miṅ la 
雜語 
 
 
 
anekam 
du ma 
多; 頻 
 
 
 
vargaḥ (vargam) 
sde’am tshan nam tshogs 
多; 頻 
 
 
 
nicayaḥ 
maṅ po’am phal po che’am phuṅ po 
部; 聚會 
 
 
 
sainyam 
sde’am dmag 
多廣; 多; 多或蓋; 蓋; 或堆; 堆 
 
 
 
senā 
sde’am dmag 
部; 軍 
 
 
 
pūgaḥ (yūgaḥ) 
maṅ po 
多 
 
 
 
gaṇaḥ 
tshogs 
聚 
 
 
 
saṃghaḥ 
dge ’dun nam maṅ po’am tshogs 
多; 聚; 廣聚僧; 和合僧; 僧伽 
 
 
 
vṛndaḥ 
tshogs sam khyu’am ’dus pa 
聚群; 群眾; 聚 
 
 
 
bhūyiṣṭhaḥ 
maṅ du’am phal mo che 
多; 頻 
 
 
 
saṃkhyām api 
graṅs su yaṅ 
數; 類則 
 
 
 
kalām api 
char yaṅ 
現; 分則 
 
 
 
gaṇanām api 
bgraṅ bar yaṅ 
數則 
 
 
 
upamām api 
dper yaṅ 
比喻; 喻則 
 
 
 
upaniṣadam api 
rgyur yaṅ 
因; 作因則 
 
 
 
nopaiti 
mi chog gam mi phod dam ñe bar mi ’gro 
不敢; 不近行; 近行 
 
 
 
na kṣamate 
mi bzod 
不忍 
 
 
 
lakṣyam (lakṣa) 
’ben 
寂靜; 箭把子 
 
 
 
sainikakathā (senikakathā, senākathā) 
dmag gi gtam 
軍語; 軍論 
 
 
 
kāṇḍam ūrdhvamukhaṃ kṣiptam 
mda’ gnam rgyaṅ du ’phaṅs pa’am mda’ rtse mo gyen du bstan te ’phaṅs pa 
箭望射遠; 箭向上射; 箭頭示實而射 
 
 
 
svargopagaḥ 
mtho ris su ’gro ba 
生於人天 
 
 
 
gacchati 
’gro 
行; 去 
 
 
 
āgacchati 
’oṅ 
來 
 
 
 
āgamanirgamau 
’oṅ ba daṅ ’gro ba 
來去; 來與去 
 
 
 
pratikramati 
phyir ldog 
回還; 還 
 
 
 
abhikramati (atikramati) 
mṅon du ’oṅ ṅam ’oṅ 
現來; 來 
 
 
 
apratyudāvartanīyaḥ 
phyir bzlog tu mi ruṅ ba 
中迴遮; 不能迴遮者 
 
 
 
apakramitavyam 
nur ba’am phyir dgyed par bya ba 
退作喜; 退散; 退 
 
 
 
saṃnikṛṣṭaḥ 
ñe ba 
近 
 
 
 
viprakṛṣṭaḥ 
rgyaṅ riṅ ba’am bskal ba 
遠; 卻 
 
 
 
saṃcarati 
rgyu 
行; 跑 
 
 
 
upasarpati (upasaryati) 
ñe bar ’gro ba 
近行 
 
 
 
anuyātrikāḥ (anuprātrakaḥ) 
phyi bźin ’braṅ ba 
隨回; 隨後 
 
 
 
pratyudāvṛttaḥ 
phyir log pa 
回還; 回 
 
 
 
pārāyaṇam 
pha rol tu ’gro ba 
往彼 
 
 
 
bhrāmayanti (bhramayanti) 
’phyan pa’am ’khyam pa 
跳走; 迷; 悠悠 
 
 
 
āsannībhūtaḥ 
ñe bar gyur ram bsten 
近; 倚 
 
 
 
apratinirvartī (apratirvāti) 
mi ldog pa 
不還退; 不退 
 
 
 
uparataḥ 
źig pa’am med par gyur ba 
壞; 不現 
 
 
 
nātidūram 
ha caṅ yaṅ mi riṅ 
十方不遠; 不甚遠 
 
 
 
nātyāsannam 
ha caṅ yaṅ mi ñe 
十方不近; 不甚近 
 
 
 
paribhramati (paribhramate) 
kun tu ’khyam pa 
普遊行 
 
 
 
pratyāgamanam 
phyir ’oṅ ba 
回來 
 
 
 
anvāhiṇḍya (anvāhiṇḍu, andhahiṇḍya) 
bskor nas sam byul nas 
圍繞; 圍繞而出 
 
 
 
prayāṇam 
’gro ba’am ’jug pa 
行; 入 
 
 
 
anveti 
rjes su ’gro ba 
隨入 
 
 
 
saṃkocaḥ 
bskum pa’am źum pa 
踡; 怯 
 
 
 
prasāraḥ 
brkyaṅ ba 
展 
 
 
 
utkṣepaḥ 
’degs pa 
舉 
 
 
 
prakṣepaḥ 
’jog pa 
安 
 
 
 
prasthaḥ 
gad kha 
崖 
 
 
 
prapātaḥ 
gyaṅs 
嶮峻 
 
 
 
gartaḥ 
khuṅ ṅam doṅ 
井; 津 
 
 
 
parikhā 
’obs 
溝 
 
 
 
mārgajinaḥ (margajinaḥ) 
lam rgyal ba 
勝道 
 
 
 
mārgadeśikaḥ, mārgadarśikaḥ 
lam ston pa 
引導 
 
 
 
mārgajīvī 
lam gyis ’tsho ba 
道養者; 以道養者 
 
 
 
mārgadūṣī (margaduṣti, margadsusī) 
lam sun par byed pa 
能窮道 
 
 
 
srota āpattipratipannaḥ 
rgyun du źugs pa’i lam la ’jug pa 
入預流向 
 
 
 
srota āpannaḥ 
rgyun du źugs pa 
預流 
 
 
 
sakṛdāgāmipratipannaḥ (sakṛdāgamīpratipannaḥ) 
lan cig phyir ’oṅ ba la ’jug pa 
入不還; 一來向; 入一還 
 
 
 
sakṛdāgāmī 
lan cig phyir ’oṅ ba 
一還 
 
 
 
anāgāmipratipannakaḥ 
phyir mi ’oṅ ba la ’jug pa 
入不還; 不還向 
 
 
 
anāgāmī 
phyir mi ’oṅ ba 
不回來; 不還 
 
 
 
arhattvapratipannaḥ (arhatpratipannaḥ, arhantvapratipannaḥ) 
dgra bcom pa la ’jug pa 
入壞冤; 阿羅漢向 
 
 
 
arhan 
dgra bcom pa 
壞冤; 應 
 
 
 
āryasaṃghaḥ 
’phags pa’i dge ’dun 
聖僧; 聖眾 
 
 
 
āryagaṇam 
’phags pa’i tshogs 
聖會 
 
 
 
sūtradharaḥ (sūtradhāraḥ) 
mdo ’dzin pa 
持經 
 
 
 
vinayadharaḥ 
’dul ba ’dzin pa 
持律 
 
 
 
mātṛkadharaḥ 
ma mo ’dzin pa 
持陰母; 持論 
 
 
 
mādhyamikaḥ 
dbu ma ba 
中人; 中道者 
 
 
 
vijñānavādī 
rnam par śes pa tsam du smra ba 
言唯識者; 識論者 
 
 
 
vāhyārthavādī (vādyārthavādī) 
phyi rol gyi don yod par smra ba 
說外事; 外境論者; 言外事有者 
 
 
 
sautrāntikaḥ 
mdo sde ba 
經部者 
 
 
 
vaibhāṣikaḥ 
bye brag tu smra ba 
分說者; 毘婆娑師 
 
 
 
nikāyāntarīyāḥ 
sde pa gźan dag 
餘說部; 餘部 
 
 
 
vaiyākaraṇaḥ 
brda sprod pa 
表白; 聲論者; 通釋 
 
 
 
balam 
stobs 
力 
 
 
 
sthāma (sthāya) 
ma ’dom na mthu ’dom na stobs 
勢; 力 
 
 
 
anubhāvaḥ 
mthu 
順; 勢 
 
 
 
prabhāvaḥ 
mthu stobs 
威; 威力 
 
 
 
śaktiḥ 
nus pa’am mthu 
威; 威力 
 
 
 
kṛpā 
sñiṅ rje’am sñiṅ brtse ba 
慈悲; 悲; 慈 
 
 
 
dayā 
brtse ba 
慈 
 
 
 
anukampām upādāya 
thugs brtse ba’i slad du’am sñiṅ brtse ba’i phyir 
慈; 慈悲故; 慈憫; 哀憫故; 哀憫故 
 
 
 
garbhaḥ 
sñiṅ po’am mṅal 
心; 胎 
 
 
 
sāraḥ 
sñiṅ po’am sra ba 
心堅; 堅 
 
 
 
maṇḍaḥ 
sñiṅ po (sñiṅ) 
心; 妙; 相合; 醍醐 
 
 
 
pravaṇaḥ 
gźol ba 
降伏; 傾仰; 趣向 
 
 
 
nimnaḥ 
bab 
降下; 隨順; 趣 
 
 
 
prāgbhāraḥ (prāmbhāraḥ) 
bab 
降下; 臨入; 下降; 尊敬 
 
 
 
samavasaraṇam 
yaṅ dag par gźol ba’am yaṅ dag par ’du ba 
真實降伏; 真實相聚 
 
 
 
yojyaḥ (yojyā) 
sbyar ba 
相合 
 
 
 
citrayogaḥ 
sbyor ba sna tshogs 
諸雜相合 
 
 
 
vyavacchedaḥ 
dbye ba’am gcad pa 
分; 斷 
 
 
 
vyavasthāpayati 
rnam par ’jog pa 
安置; 安置 
 
 
 
bhidyamānaḥ (vidyamānaḥ, bhdeyamānaḥ) 
tha dad du dbye 
各分開; 有 
 
 
 
prabhāvitam 
rab tu gźag pa’am phye ba 
極放; 所顯; 極開 
 
 
 
bhedaḥ 
dbye ba’am tha dad pa’am rnam pa 
各各相; 開; 破 
 
 
 
vicinoti 
rnam par ’byed 
諸分開; 甚分別; 甚分開 
 
 
 
vibhajanam 
rnam par dbye ba 
諸分開; 最分開 
 
 
 
vyavasthāpanam 
rnam par gźag pa 
眾安放; 安放 
 
 
 
nikṣipati 
’god pa’am ’jog pa’am ’doms 
安; 緊密; 放 
 
 
 
vistṛṇvanti (vistuṇvanti) 
mched par byed pa’am ’grems pa 
擺; 分擺; 布 
 
 
 
pratyāstṛtam 
rab tu btiṅ ba 
極襯 
 
 
 
chādayām āsa 
khebs pa’am gyogs pa’am sku gyol ba 
蓋; 請沐浴; 遮 
 
 
 
pihitam (vihīta.vihita) 
bkab pa’am gyogs pa’am ’chab pa 
蓋; 斷; 遮 
 
 
 
praticchādayati 
gyoṅs pa’am sbed pa’am ’chab pa 
遮理; 遮匿; 藏 
 
 
 
chidyate (chidyati) 
gcod do 
斷絕 
 
 
 
bhidyate 
gcog go 
燒; 劈 
 
 
 
dahyate 
sreg go tshig go 
燒著; 燒 
 
 
 
hanyate 
rdeg go ’tshog go gsod do 
打; 殺 
 
 
 
pacyate 
’tshed do 
煮 
 
 
 
rodhaḥ 
bdas pa’am btsal pa’am dgag pa 
按; 逐; 斷; 坦滅; 尋; 尋 
 
 
 
bandhaḥ 
bciṅ ba 
栓 
 
 
 
[a]saṃsṛṣṭaḥ 
’dres pa 
相合 
 
 
 
[b]miśrībhūtah (miśrāṣṭa, miśrīṣṭaḥ) 
’dres par gyur pa 
和成 
 
 
 
saṃbhedaḥ 
’dres pa’am dbye ba 
雜; 分 
 
 
 
asaṃbhedaḥ 
ma ’dres pa’am dbyer med pa 
不雜; 不分 
 
 
 
uddhānanam 
rgod byed 
作笑; 令野 
 
 
 
samuddhānanam 
yoṅs su rgod byed 
皆笑; 永令笑 
 
 
 
vikṣipanti (vikṣipati) 
rnam par gyeṅ byed pa’am rnam par ’thor bar byed pa 
作散; 作亂 
 
 
 
vikṣiptacittaḥ 
sems gyeṅ ba’am sems ’khrugs pa 
心懈; 心亂 
 
 
 
durdharṣaḥ 
thub par dka’ ba 
難敵 
 
 
 
akampyacittaḥ 
sems mi gyos ba 
心無遮 
 
 
 
aṅgapratyaṅgāni chindeyur anavamardanīyaḥ 
yan lag daṅ ñid lag rnams gtubs kyaṅ mi choms pa’am mi brtul pa’am mi rdzi ba 
切去指節亦不敗; 寧斷支節不可屈伏; 不勦 ; 不在意不化 ; 不踐 
 
 
 
jihmīkṛtaḥ 
spa skoṅs pa’am spa bkod pa’am zil gyis non pa’am zil gyis mnan pa 
威勢; 威鎮 
 
 
 
asaṃhāryaḥ 
mi ’phrog pa (mi phrogs pa) 
不奪 
 
 
 
na kṣubhyate 
’khrug par mi ’gyur 
不亂 
 
 
 
kavacitaḥ 
ya lad bgos 
穿甲; 穿戎衣 
 
 
 
varmitaḥ 
go cha bgos pa 
穿甲 
 
 
 
[a] avivāryam 
mi zlogs pa 
不回遮 
 
 
 
cāpodarī (cāpodanī) 
rked pa gźu’i chaṅ bzuṅ ltar phra ba 
腰細如弓把 
 
 
 
cārudarśanā (darśanaḥ) 
blta na mdzes pa 
可愛 
 
 
 
navanalinapattrasuviśuddhanayanā 
pad ma gźon nu’i ’dab ma ltar spyan śin tu rnam par dag pa 
眼目清潔如蓮華瓣蕊; 眼清淨如新生蓮華瓣 
 
 
 
bimboṣṭhi 
mchu bim ba ltar dmar ba 
唇紅如相思果 
 
 
 
māyākṛtam iva bimbam 
gzugs sgyu ’phrul du byas pa bźin 
像如神力變現 
 
 
 
bhrājate 
mdzes pa’am ta lor ta ler gyur pa 
俊; 華 
 
 
 
ākṛtiḥ 
byad gzugs sam byad bźin 
形相; 模樣 
 
 
 
ālekhyacitriteva darśanīyaḥ 
bu don du bris pa bźin du blta na sdug pa 
好看如同描畫 
 
 
 
bandhuram 
legs par mdzes pa 
妙; 美 
 
 
 
prāsādikaḥ 
mdzes pa 
俊; 顏容殊妙 
 
 
 
abhirūpaḥ 
gzugs bzaṅ ba 
色麗; 形色端嚴 
 
 
 
darśanīyaḥ 
lta na sdug pa 
堪看; 眾所樂見 
 
 
 
paramayā śubhavarṇapuṣkalatayā samanvāgataḥ (paramayā śunavarṇapuṣkalatayā samanvāgataḥ) 
kha dog bzaṅ po rgyas pa mchog daṅ ldan pa 
具極美妙色 
 
 
 
mahābhāgaḥ 
dbaṅ thaṅ che ba’am skal ba’am dpal che ba 
具柄權; 功德大; 福大 
 
 
 
bhavyam (bhṛtyam) 
skal pa can daṅ spu la ’bab pa 
有分; 可使 
 
 
 
yogyam 
spu la ’bab pa daṅ ruṅ ba 
正可使; 相應 
 
 
 
dṛṣṭiviṣah 
mig gdug pa (mi sdug pa) 
美口目; 見毒; 眼毒 
 
 
 
āśīviṣaḥ 
so gdug pa’am sbrul gdug pa 
齒毒; 蛇毒 
 
 
 
śvāsaviṣaḥ 
dbugs gdug pa 
氣毒 
 
 
 
uccagghanam (uccharagamanam, uccharaghanam) 
’phya ba 
笑 
 
 
 
ullāpanam 
stiṅ ba (rñiṅ pa) 
小看 
 
 
 
kalahayati (kalihayati) 
’thab pa 
爭 
 
 
 
kalikalahavigrahavivādāḥ 
’thab pa daṅ ’thab mo daṅ rtsod pa daṅ ’gyed pa 
爭; 穢惡鬥諍競; 鬥 
 
 
 
doṣam utpādayati 
źe sdaṅ bskyed dam skyon ’dog pa 
起瞋; 生過; 尋過 
 
 
 
cittam āghātayati 
sems kyis kun nas mnar ba 
心最憂愁 
 
 
 
pratinisrakṣyati (pratinisrakṣati) 
’dor bar ’gyur ba 
將來棄 
 
 
 
abhyākhyānam 
skur ba ’debs pa 
輕賤人; 讒誣 
 
 
 
ālekhyaḥ (ālekhyo, alekho) 
’gyod pa daṅ yid la gcags pa’i rnam graṅs 
悔過; 後悔 
 
 
 
vilekhyaḥ 
’gyod pa daṅ yid la gcags pa’i rnam graṅs 
悔過; 後悔 
 
 
 
vipratisāraḥ 
’gyod pa daṅ yid la gcags pa’i rnam graṅs 
悔過; 後悔 
 
 
 
kaukṛtyam 
’gyod pa daṅ yid la gcags pa’i rnam graṅs 
悔過; 後悔 
 
 
 
śaikṣābhir nikūjitam 
slob ma ldoṅs śes smra ba (slob pas ldoṅs śes smras pa) 
說學成立; 說加學如昏 
 
 
 
prativāṇi (prativāni) 
mi ’phrod pa 
不投; 反對 
 
 
 
pratikūlatā 
mi mthun pa 
不順 
 
 
 
hanyāt 
sod cig 
殺之 
 
 
 
badhnīyāt (bandhīyāt) 
chiṅs śig 
栓之 
 
 
 
pravāsayet (pravasayet) 
spyug śig 
擯; 逐之 
 
 
 
sadaṇḍaḥ 
chad ba pa 
罰; 執罰者 
 
 
 
anusaraṇam 
rjes su ’braṅ ba 
跟隨 
 
 
 
śamvaraḥ (samvaraḥ) 
bde ba’i mchog 
安勝; 擁護 
 
 
 
abhinirjitaḥ 
mṅon par rgyal 
現前勝; 勝; 現勝 
 
 
 
dhūmāyati 
du ba ’thul 
煙騰 
 
 
 
ādīptaḥ 
’bar 
焰 
 
 
 
pradīptaḥ 
rab tu ’bar 
極焰 
 
 
 
saṃpradīptaḥ 
kun tu rab tu ’bar 
等極焰 
 
 
 
saṃprajvalitaḥ 
kun tu rab tu mched ciṅ ’bar 
燒遍焰; 等極熾然 
 
 
 
ekajvālībhūto dhyāyati 
me lce gcig tu gyur ciṅ sreg go 
燒成一塊 
 
 
 
maśīr api na prajñāyate(maśiramapi na prajñāyate) 
du ba yaṅ med 
無煙; 煙亦無 
 
 
 
chayikam api na prajñāyate 
thal ba yaṅ med 
無灰; 灰亦無 
 
 
 
giriḥ 
ri’am ri bo 
山; 岳 
 
 
 
śailaḥ 
brag gam ri 
峰; 山 
 
 
 
parvataḥ 
ri 
山 
 
 
 
prāgbharaḥ 
bya skyibs 
山澗; 山崖 
 
 
 
darī (dari) 
ri sul 
山邊; 山澗 
 
 
 
śvabhram (svabhram) 
ṅam grog gam g-yaṅs 
黑溝; 嶮峻 
 
 
 
kuśvabhram (kusvabhram) 
ṅam grog chuṅ ṅu 
惡友; 小溝 
 
 
 
mahāśvabhram (mahāsvabhram) 
nam grog chen po 
惡大友; 大深溝 
 
 
 
prapātaḥ 
g-yaṅs 
險峻 
 
 
 
deśaḥ 
yul 
境 
 
 
 
aṭavī 
’brog 
曠野 
 
 
 
kāntāram 
dgon pa 
寺 
 
 
 
pratyantaḥ 
mtha’ ’khob 
邊地 
 
 
 
śikharam 
zom mam rtse mo 
山尖; 山頂 
 
 
 
sānuḥ 
zom mam rtse mo 
山尖; 山頂 
 
 
 
parvatakandaraḥ 
ri khrod 
山中 
 
 
 
droṇī (droṇi) 
luṅ ba 
溝 
 
 
 
himavān parvataḥ 
gaṅs sam ri kha ba can 
雪; 雪山 
 
 
 
durgaḥ 
rdzoṅ ṅam bgrod dka’ ba 
深處; 難行 
 
 
 
unnatam 
sgaṅ ṅam mtho ba 
山岡; 高 
 
 
 
nimnam 
gśoṅ ṅam dma’ ba 
山窊; 下 
 
 
 
sthalī (sthālī) 
dbye’am thaṅ 
分川; 川; 分 
 
 
 
maruḥ 
mya ṅam 
絕邊廣川 
 
 
 
śailaguhā 
brag phug 
石洞 
 
 
 
girigahvaraḥ 
ri khrod dam tshaṅ tshiṅ 
山中難行; 山中險森 
 
 
 
nitambaḥ 
ri źol 
山足 
 
 
 
upatyakā (uyanyakaḥ) 
ri rtsa 
山根 
 
 
 
karvaṭapradeśaḥ (karvaḍapradeśaḥ) 
ri brags sam ri ’or gyi phyogs 
山崖; 山面 
 
 
 
girikuñjaḥ 
sman ljoṅs 
藥林 
 
 
 
utkaṭo nāma droṇamukham 
śas che ba śes bya ba’am luṅ pa’i mda’ 
沙車溝; 有處翻河下; 多有 
 
 
 
pṛthivīrasaḥ 
sa’i bcud 
鹹地; 鹹地精 
 
 
 
pṛthivīparvaṭakaḥ (pṛthivīparvaprapaparya) 
sa źag 
地膏 
 
 
 
vanalatā 
myu gu’i tshal 
青苗林 
 
 
 
pṛthivīmaṇḍaḥ 
sa’i sñiṅ khu 
地之醍醐 
 
 
 
pṛthivīojaḥ 
sa gśin pa 
濕地 
 
 
 
kṣetram 
źiṅ 
田 
 
 
 
sukṣetram 
źiṅ bzaṅ po 
好田 
 
 
 
kukṣetram 
źiṅ ṅan pa 
惡田 
 
 
 
nadīmātṛkaḥ 
źiṅ chu ma 
水田 
 
 
 
anūpaḥ 
ser can (nam) gśer che ba 
糞田 
 
 
 
devamātṛkaḥ (devamātṛkā) 
gnam stod 
旱田 
 
 
 
adevamātṛkaḥ 
gnam stod ma yin pa 
晚田 
 
 
 
ūṣaraḥ 
tsha sgo can 
鹹; 鹹地 
 
 
 
jāṅgalaḥ (galā) 
dgon duṅ 
沙石山野所在 
 
 
 
pratikruṣṭaḥ (pratikruṣtā) 
tha cad (tha chad) 
曠野; 斷 
 
 
 
pāpabhūmiḥ 
sdig pa can gyi sa 
罪業地 
 
 
 
pāṣāṇam 
rdo ba 
石 
 
 
 
śarkaraḥ (śarkarā) 
gseg ma 
砂 
 
 
 
kathallaḥ 
gyo mo 
瓦 
 
 
 
loṣṭaḥ 
boṅ ba 
磚 
 
 
 
śilātalam 
rdo leb 
匾石 
 
 
 
upalam 
pha boṅ ṅam rdo ba 
大石 
 
 
 
medinī 
sa 
土; 地 
 
 
 
pāṣī 
lud 
糞 
 
 
 
akṛṣṭoptā taṇḍulaphalaśālīḥ (akṛṣṭoptā taṇḍulaphalaśālam) 
ma smos ma btab pa’i ’bras sa lu’i ’bru 
不耕自然苗; 非耕種香稻自生 
 
 
 
suvṛṣṭiḥ 
char ’bab mkhas pa 
善禱雨者; 好雨 
 
 
 
durvṛṣṭiḥ 
char ’bab mi mkhas pa 
不善禱雨者; 不好雨 
 
 
 
maryādāṃ vyavasthāpayanti 
źiṅ gi skabs su mu thug bris khrims kyi skabs su ni bka’ khrims bca’ 
田界峰堆; 此田家事; 公官事; 發落決斷; 翻制度; 翻以升斗量; 翻以升斗量 
 
 
 
sāmudrikanāvaḥ 
rgya mtsho’i gru bo che 
大海舡 
 
 
 
samagraḥ 
tshogs pa’am mthun ba 
聚; 順 
 
 
 
vyagraḥ 
mi mthun pa’am rad rod du gyur pa’am phan du gyur ba’am tho brel ba 
不包; 不順; 破; 破亂; 破亂 
 
 
 
valkalaḥ, valkalam 
śiṅ śun 
樹皮 
 
 
 
vivāhaḥ 
bag ma len pa 
娶婦 
 
 
 
āvāhaḥ 
bag ma gtoṅ ba 
嫁 
 
 
 
yautakaṃ (yotakam) 
khud pa’am rdzoṅs 
放; 遣 
 
 
 
atithiḥ 
mgron 
賓客 
 
 
 
śivārutam (śivarutam) 
lce spyaṅ mo’i sgra 
母狼聲 
 
 
 
mātaṅgaḥ 
gdol pa daṅ glaṅ po 
牛擺頭; 牛; 屠家 
 
 
 
sāsnā 
lkog śal 
嗉; 牛胡 
 
 
 
kakudam 
nog 
駝峰 
 
 
 
khuram 
rmig pa 
蹄 
 
 
 
śṛṅgaḥ 
rwa 
角 
 
 
 
viṣāṇam 
rwa 
角 
 
 
 
laṅgūlam 
mjug ma 
尾 
 
 
 
panthā (panthani) 
lam 
道路; 跋 
 
 
 
adhvā (adhvan) 
lam 
道路; 跋 
 
 
 
paddhatiḥ 
lam 
道路; 跋 
 
 
 
vartanī 
lam 
道路; 跋 
 
 
 
anugaṃtavyam 
rjes su ’gro bar byas ba’am rjes su rtogs par byas ba 
知行路事; 隨行; 曉事; 隨事; 隨事 
 
 
 
protkhātam (protavātam, protkhatam) 
śin tu byuṅ ba’am bton pa 
甚出; 現 
 
 
 
virolitaḥ 
dkrugs pa’am bsrubs pa 
亂; 混; 攪 
 
 
 
antardhānaṃ gataḥ 
mi snaṅ bar gyur ba 
不現 
 
 
 
vartate 
’gyur ba’am ’jug pa’am loṅ ba 
成; 取; 入 
 
 
 
viśuddhapāpaḥ 
sdig pa rnam par sbyaṅs pa 
淨諸業 
 
 
 
vidhūtapāpaḥ 
sdig pa rnam par sbyaṅs pa 
淨諸業 
 
 
 
saṃkāryam (saṃkaryam) 
’dres pa’am ’chol ba 
亂; 散; 雜 
 
 
 
maraṇāṃśikam (maraṇaṃsikam, maraṇīśikam) 
’chi ba’i char gtogs pa 
臨死 
 
 
 
upapattyaṃśikam (upapattyaśikam) 
skye ba’i char gtogs pa 
臨生 
 
 
 
dhanurāropaṇam 
gźu bduṅ ba 
上弓 
 
 
 
iṣukṣepaḥ 
mda’ ’phaṅ ba 
射箭 
 
 
 
utthāpanam 
sloṅ ba’am ldaṅ bar byed pa 
起立; 立; 起 
 
 
 
cauraḥ 
chom rkun 
賊盜 
 
 
 
paripanthaṃ tiṣṭhati 
lam gcod (chod) ciṅ ’dug pa 
截路 
 
 
 
steye saṃkhyātaḥ 
rku bar bgraṅ ba 
屬於盜 
 
 
 
hataḥ 
rdeg pa’am bsnum pa’am btab pa 
打; 棰; 刺 
 
 
 
pīḍayati 
’tshir ba’am gnod par byed pa 
擠; 害 
 
 
 
kudaṇḍaḥ 
mi rigs pa’i chad pa’am ltoṅ 
不當責罰; 不當之責罰 
 
 
 
upālambhābhiprāyaḥ 
klan ka tshol ba’i bsam pa 
尋彼事; 難詰心; 尋事 
 
 
 
avatāraprekṣiṇaḥ 
glags lta ba 
生事; 圖彼 
 
 
 
nigrahītavyaḥ 
chad pas gcad pa’am tshar gcad pa skabs daṅ sbyar 
處治; 隨景; 責斷 
 
 
 
samabhidrutaḥ (samābhidrutaḥ) 
kun tu gnod par gyur pa’am kun tu gtses pa 
普傷; 遍害 
 
 
 
viheṭhanā 
’tshe ba’am mtho ’tsham pa 
害; 尋縫; 賊 
 
 
 
saṃdhicchedakaḥ 
khyims ’bugs pa 
穿鑿房屋; 立家事 
 
 
 
granthimocakaḥ 
mdud pa ’grol ba’am bciṅs pa’am khrol ba 
垂散; 解結; 解栓; 解縛; 散合 ; 打開 ; 解屹 
 
 
 
nirlopāpahārakaḥ (nirlopāhārakaḥ, nirlopaharakaḥ) 
rim gyis ’phrog pa’am rku ba 
方便偷; 偷; 全搶 
 
 
 
paripanthakaḥ 
lam ’gog pa’am bar chad byed pa 
斷絕道路 
 
 
 
haraṇam 
’phrog pa 
奪 
 
 
 
nirlopaṃ harati (nirlopaharati) 
ril gyis sam rliṅs kyis sam ma lus par ’phrog pa 
盡劫去; 盡劫去; 全然一蓋 
 
 
 
dviṣṭaḥ 
sdaṅ ba’am ’gras pa 
瞋恨 
 
 
 
vidveṣaḥ (vidviṣṭaḥ) 
rnam par sdaṅ ba 
眾瞋; 最瞋 
 
 
 
svargakāmādīnām nāmāni 
mtho ris daṅ ’dod pa la sogs pa’i miṅ la 
上種與欲心名目; 天與欲等名 
 
 
 
divi 
lha yul 
天趣; 佛國 
 
 
 
svargaḥ 
mtho ris 
上種; 天 
 
 
 
sugatiḥ 
bde ’gro 
樂行; 善趣 
 
 
 
sadgatiḥ (saṃgati) 
bzaṅ ’gro 
善生; 好行; 正趣 
 
 
 
devalokaḥ 
lha’i ’jig rten 
天界; 佛界; 天世 
 
 
 
bhuvi 
sa’i steṅ 
地上 
 
 
 
mānuṣyalokaḥ (manuṣyalokaḥ) 
mi’i ’jig rten 
人世 
 
 
 
abhyudayaḥ 
mṅon par mtho ba 
現高 
mṅon par mtho ba daṅ ṅes par legs pa la sogs pa’i miṅ la |
abhyudaya źes bya ba lha daṅ mi la sogs pa’i go ’phaṅ mthon po daṅ | dbaṅ thaṅ thob pa’i miṅ ste mṅon par (4)mtho ba źes bya | 
 
 
pañcakāmaguṇāḥ 
’dod pa’i yon tan lṅa 
五欲樂 
 
 
 
badhakāḥ kāmāḥ 
’dod pa rnams ni gsod pa 
諸欲殺身者也 
 
 
 
ādīptāḥ kāmāḥ 
’dod pa rnams kun tu ’bar ba 
諸欲知焰 
 
 
 
dhik kāmāḥ 
’dod pa ṅan pa 
惡欲 
 
 
 
kāmālayaḥ 
’dod pa la źen pa 
窮欲; 淫欲 
 
 
 
kāmaniyantrī (kāmaniyantiḥ) 
dod pa la ’chums pa 
多貪 
 
 
 
durgandhāḥ kāmāḥ 
’dod pa ni dri ṅa ba 
欲者惡氣 
 
 
 
pūtikaḥ kāmāḥ 
’dod pa ni rul ba lta bu 
欲者如爛 
 
 
 
agnijvālopamaḥ (agnijvalopamāḥ) 
me ’bar ba lta bu 
如火焰 
 
 
 
sarpaśīrṣopamaḥ 
sbrul gyi mgo lta bu 
如蛇頭 
 
 
 
śūlopamāḥ 
gsal śin lta bu 
如插杆 
 
 
 
asidhāropamaḥ 
ral gri so lta bu 
如劍刃 
 
 
 
tantrajālajātaḥ / tantrajālajātāḥ 
thags ’khrugs pa lta bu 
如爭鬥; 如亂髮 
tantrakulajata źes bya ba nor daṅ khyim daṅ bu daṅ chuṅ ma la sogs pa la chags pas sems phan tshun du g-yeṅ ba’i phyir thag ’khrug pa lta bu źes bya | 
 
 
guḍāguñjikabhūtāḥ 
dru gu ’dziṅs pa lta bu 
如亂塊難分; 如亂絲 
guḍaguñjikabhūta źes bya ba sred pa daṅ ldan (2)pa’i rtog pa maṅ du byed pas dgrol dka’ ba’i phyir dru gu ’dziṅs pa lta bu źes bya | 
 
 
muñjabalbajajātāḥ 
rtsa mun dza daṅ bal ba dza lta bur gyur ba 
如們叉草與波羅波草; 如鉤藤剌蘿 
muñjabalbajajāta źes bya ba nor daṅ khyim la sogs pa yoṅs su ’dzin pa la chags pas sdug bsṅal maṅ po’i gnas su gyur pa’i phyir rtsa ’di gñis daṅ ’dra bar rno źiṅ rtsub pas na rtsva muñja daṅ bal rdza lta (3)bur gyur pa źes bya | 
 
 
ājavaṃjavasamāpannaḥ 
’oṅ ba daṅ ’gro bar gyur ba 
有往來者 
ajavañjavisaṃpanna źes bya ba | ajavañ ni ’oṅ ba | javi ni ’gro ba | saṃpanna ni gyur pa’am źugs pa yin te | ’gro ba lṅa kun du ’khor źiṅ rgyu ba la bya bas na ’oṅ ba daṅ ’gro bar gyur pa źes btags | 
 
 
 
skabs nas tshig gi phrad du ’byuṅ ba‘i miṅ la 
品詞 
 
 
 
karaṇam 
skabs 
時間 
 
 
 
evaṃrūpam 
de lta bu 
如是; 如彼 
 
 
 
ataḥ, etasmāt kāraṇāt 
des na (de’i phyir) 
比喻; 是故 
 
 
 
atra 
’dir 
此處 
 
 
 
tatra 
de la 
彼處 
 
 
 
iha 
’di la 
如彼; 此上 
 
 
 
asmin 
’dir 
至此 
 
 
 
tathā 
de bźin 
如 
 
 
 
yathā 
ji lta ba’am ji ltar ram ji nas sam ’di ltar 
如何; 隨他; 云何; 如此; 如此 
 
 
 
vā 
’am ruṅ 
中麼; 然 
 
 
 
ca 
daṅ ṅam yaṅ 
那等麼; 又; 與 
 
 
 
eva 
ñid 
誰; 本 
 
 
 
yasmāt 
gaṅ gi phyir ram ’di ltar 
那等; 如此; 為何 
 
 
 
kiṃ tarhi 
de lta mod kyi 
雖則; 那彼 
 
 
 
tat 
de 
是誰; 彼 
 
 
 
yat 
gaṅ yin pa’am gaṅ 
怎麼; 何物; 是何 
 
 
 
kim 
ci’am gaṅ 
何; 誰 
 
 
 
nanu 
’am ste dri ba’i tshig 
遮麼; 麼; 乎; 耶; 耶 
 
 
 
kiṃ ca 
de ltar 
如何; 如此 
 
 
 
anyac ca 
gźan yaṅ 
別此; 還有 
 
 
 
api tu (api nu) 
yaṅ ṅam mod kyi 
是他每; 誰; 又 
 
 
 
kim tu 
’on kyaṅ ṅam mon kyi 
是; 雖然; 不是 
 
 
 
tad yathā 
’di lta ste’am dper na 
這等; 比喻; 如此 
 
 
 
atha (yadnatā) 
de nas sam ji ste ci ste 
復次 
 
 
 
ime 
’di dag 
怎麼; 這等 
 
 
 
amī 
’di rnams 
這; 這些 
 
 
 
evam 
’di skad dam ’di ltar ram de bźin 
這等; 如是; 依這等 
 
 
 
bhūyo ’pi 
yaṅ ṅam gźan yaṅ 
又麼; 復次; 他麼 
 
 
 
bhūyaḥ 
yaṅ ṅam phyir źiṅ 
又麼; 爾; 又 
 
 
 
tadā 
de’i tshe 
彼時 
 
 
 
kadā tu 
nam źig 
幾時 
 
 
 
kadā 
gaṅ gi tshe 
幾時 
 
 
 
katham 
ji ltar 
如何 
 
 
 
yadā tadā 
gaṅ gi tshe de’i tshe 
何時 
 
 
 
evaṃ hi 
de ltar na 
如此; 如此時 
 
 
 
tato ’pi 
de bas kyaṅ 
雖然 
 
 
 
tathā hi 
’di ltar 
如何; 如是 
 
 
 
evam eva 
de bźin du 
如是 
 
 
 
sa cet 
gal te 
若是 
 
 
 
yadi 
gal te 
設便; 設使 
 
 
 
peyālam 
de bźin du sbyar ba’am goṅ ma bźin du sbyar ba 
或如是作; 乃至廣說; 如前所作 
 
 
 
pūrvavat 
goṅ ma bźin nam sṅa ma bźin 
如上所言; 如前; 如上 
 
 
 
utāho 
yaṅ na 
又 
 
 
 
atha vā 
de nas ni 
復次 
 
 
 
āho svit (eho svit) 
’on te’am de ste 
雖然; 果是 
 
 
 
nāma 
gyur du zin kyaṅ ṅam chug kyaṅ 
雖已成; 雖是 
 
 
 
vata 
kye ma’am kye hud dam ma la’am ji yaṅ ruṅ 
嗟嘆; 怎能; 嘆息; 怎麼能; 怎麼能 
 
 
 
aho (ahosvit) 
e ma’am a la la 
奇哉; 哈哈; 希有 
 
 
 
hā 
kyi hud dam kye ma 
嘆嗟; 嗚呼 
 
 
 
dhruvam 
lags so’am los te’am ṅes par 
是麼 
 
 
 
avaśyam 
ṅes par ram gor ma chag pa’am sñam pa 
說甚麼真實; 必定真實 
 
 
 
nūnam (nūni) 
ṅes par ram gor ma chag pa’am sñam pa 
真實無疑 
 
 
 
api 
kyaṅ ṅam yaṅ 
然而; 又 
 
 
 
saha, sa (sahasā, sahāsa) 
lhan cig gam bcas sam 
同; 俱 
 
 
 
sākam 
lhan cig gam thabs gcig 
獨; 共; 同 
 
 
 
sārdham (sādham) 
lhan cig gam thabs gcig 
共; 俱; 同 
 
 
 
hanta 
on taṅ ṅam ’o na 
一同麼; 然則 
 
 
 
anyatra 
gźan du’am ma gtogs pa 
如是他處; 於外 
 
 
 
tathāpi 
de ltar mod kyi 
或是; 雖然 
 
 
 
yad idam 
’di lta ste’am gaṅ ’di 
如此有; 既此; 如此 
 
 
 
atha vā 
yaṅ na 
或者 
 
 
 
atha ca 
’on kyaṅ ṅam de ltar yaṅ de lta la 
這等寧是麼; 雖是這等 
 
 
 
kila 
lo rgyus (lo grags ce’o) 
根由 
 
 
 
sthāpayitvā 
ma gtogs pa’am gźag ste 
雖是那麼; 具住; 分外 
 
 
 
hitvā 
bor te’am ma gtogs pa 
丟下; 此外 
 
 
 
kiṃcātaḥ (kiṃcit) 
de las ci ’gyur źes pa ’o na cir ’gyur 
那每樣後成是麼 
 
 
 
yeṣāṃ kṛtaśaḥ (yeṣāṃ kṛta) 
gaṅ dag gi phyir 
或是; 為誰們 
 
 
 
tatra 
de la 
有; 此中且; 如此 
 
 
 
tāvat 
re źig gam de srid 
暫且; 乃至 
 
 
 
yāvat 
ji srid 
乃至 
 
 
 
api ca 
gźan yaṅ źes pa’am ’on kyaṅ 
誰真; 雖則; 復次 
 
 
 
kācit 
gaṅ yaṅ 
是那個; 雖那個 
 
 
 
yathāpi nāma 
dper na źes sam ji ltar yaṅ 
比喻怎麼樣; 比喻或任他怎麼; 所以者何 
 
 
 
ke cit 
kha cig 
有的; 或曰 
 
 
 
ye ke cit 
gaṅ su dag 
誰; 任他誰; 真 
 
 
 
yaḥ kaścit 
gaṅ la la 
是那個; 誰人 
 
 
 
kva cana 
gaṅ na 
是誰; 何處 
 
 
 
ke cana 
gaṅ dag 
誰見; 何處 
 
 
 
ayam 
’di 
此處 
 
 
 
idam 
’di 
此處 
 
 
 
iyam 
’di 
此處 
 
 
 
kasya 
su’i 
誰; 誰的 
 
 
 
kena cit 
gaṅ gis kyaṅ 
是誰; 以孰 
 
 
 
kena.., yena 
gaṅ gis sam gaṅ gi phyir 
為想那個; 為那個; 以那個 
 
 
 
tayā 
des 
以彼 
 
 
 
anena 
’dis 
彼; 以彼 
 
 
 
anayā 
’dis 
此 
 
 
 
kati 
du 
多少 
 
 
 
yeṣām 
gaṅ rnams kyi 
那幾個的; 孰們的 
 
 
 
teṣām 
de rnams kyi 
彼幾個的; 他們的; 孰們的 
 
 
 
yasya 
gaṅ gi’am gaṅ la 
彼幾個的; 孰之; 他們的; 於誰 
 
 
 
tasya 
de’i ’am de la 
是誰; 他們的; 孰之; 他; 於誰 
 
 
 
asya 
’di’am ’di la 
此處; 此; 他們的; 於此; 他 
 
 
 
kasya cit 
gaṅ la la’i 
此; 孰者之; 於此 
 
 
 
kva cit 
la lar 
有一時; 處 
 
 
 
kutra 
gaṅ du 
何處; 誰 
 
 
 
kutaḥ 
gaṅ la las sam ga la źig 
為誰的; 哪裏; 從何 
 
 
 
kathaṃ cit 
ji ltar yaṅ 
如何; 雖然; 雖他 
 
 
 
kadā cit 
kadā cit 
 
 
 
 
 
mkhar daṅ gnas daṅ gos la sogs pa’i lam sraṅ gi miṅ la 
城住居等 
 
 
 
koṭṭaḥ 
mkhar 
城; 大城 
 
 
 
durgaḥ 
rdzoṅ 
寨 
 
 
 
pūrvajinādhyuṣitam 
sṅon gyi rgyal ba bźugs pa 
昔主位所; 昔諸佛住所 
 
 
 
vaijayantaḥ prāsādaḥ 
rnam par rgyal ba’i khaṅ ba 
最勝宮; 殊勝殿 
 
 
 
devasabhā 
lha’i mdun ma’am lha’i ’dun sa 
天堂; 靈霄殿 
 
 
 
asurasabhā sudhanā 
lha ma yin gyi ’dun sa nor bzaṅ 
賢財即非天聚地; 阿修羅殿 
 
 
 
lipiśālā 
yi ge slob pa’i gra khaṅ 
學房 
 
 
 
kūṭāhāram 
khaṅ pa brtsegs pa 
棲房; 重閣 
 
 
 
āvasathaḥ (avasathaḥ) 
’dug gnas 
居住; 住處 
 
 
 
grāmaḥ 
groṅ 
小城; 邑 
 
 
 
grāmopavicāraḥ 
groṅ gi ñe ’khor 
村舍; 城郭 
 
 
 
nagaram 
groṅ khyer 
小邑; 城 
 
 
 
nigamaḥ 
groṅ rdal 
城; 城池 
 
 
 
janapadaḥ (janapadam) 
ljoṅs sam yul gyi skye bo’i gnas 
寨; 鄉; 莊 
 
 
 
rāṣṭram 
yul ’khor 
境界 
 
 
 
rājadhānī (rājādhānī, rājadhaniṛājādhani) 
rgyal po’i pho braṅ ’khor 
王宮周圍 
 
 
 
puram 
groṅ khyer ram pho braṅ ṅam khyer 
城邑; 宮室 
 
 
 
prāsādaḥ 
khaṅ pa’am khaṅ bzaṅ 
房; 美屋 
 
 
 
veśma (veśman) 
khaṅ pa 
房 
 
 
 
gṛham 
khyim 
家 
 
 
 
āgāram 
khyim 
家 
 
 
 
geham 
khyim 
家 
 
 
 
bhavanam 
gnas sam khaṅ pa 
住埸; 房子; 住處 
 
 
 
gharam 
khaṅ khyim 
家宅 
 
 
 
layanam 
gnas khaṅ 
房住; 住房 
 
 
 
harmyam 
pu śu’am bsil khaṅ ṅam yaṅ thog 
乳口; 棲家; 樓家; 涼房; 檻; 檻 
 
 
 
harmyaṃ_śikharam 
pu śu’i steṅ 
乳口上; 躲口上; 樓房頂 
 
 
 
aṭṭaḥ 
yaṅ thog 
樓房 
 
 
 
aṭṭālaḥ (aṣṭhalaḥ, aṣṭālaḥ) 
dgra khaṅ ṅam ba gam 
敵館; 廊簷 
 
 
 
ovidhyanakhā 
mda’ yab bam ba gam 
箭窗; 房之平頂邊 
 
 
 
niryūhaḥ 
ba gam mam sgo khaṅ 
門房; 蜈蜙 
 
 
 
vātāyanam 
skar khuṅ 
窗孔 
 
 
 
gavākṣam 
khol ma’am skar khuṅ dra ba can 
明窗孔 
 
 
 
toraṇam 
rta babs 
牌樓 
 
 
 
koḍhakaḥ (khoḍakaḥ, khoṭakaḥ) 
lcog gam śiṅ thags 
漏木; 尖; 頂 
 
 
 
parikhā 
’obs 
溝 
 
 
 
pattanam 
tshoṅ rdal lam tshoṅ ’dus 
買賣市 
 
 
 
haṭṭaḥ 
tsho ’dus 
市 
 
 
 
mālyāpaṇaḥ 
me tog phreṅ ba’i tshoṅ khaṅ 
花鬘舖 
 
 
 
paṇyāpaṇaḥ 
zoṅ dgram pa’i tshoṅ khaṅ 
攤物件舖 
 
 
 
gṛhavāsaḥ 
khyim gyi gnas pa 
住家 
 
 
 
maṇḍalamāḍaḥ (maṇḍalamatā) 
’khor gyi khyams 
周廊 
 
 
 
kośaḥ 
mdzod dam śubs sam sbubs 
庫; 窖; 鞘 
 
 
 
koṣṭhāgāram 
baṅ ba 
庫 
 
 
 
bhittiḥ 
rtsig pa 
牆 
 
 
 
prākāraḥ (krākāra) 
ra ba 
園 
 
 
 
pratiprākāraḥ (pratiprākaraḥ) 
phyi ra 
外園 
 
 
 
kharagṛham 
gur 
帳房 
 
 
 
paṭakuṭī 
sbra 
毛帳 
 
 
 
yavanikā 
yol ba 
頂幔 
 
 
 
tṛṇakuṭī (triṣakuṭī) 
spyil po’am rtsa khaṅ 
草園房; 草房; 草亭 
 
 
 
kāyamānam (kāyamāṇam) 
sab ma (sab mo) 
竹簾 
 
 
 
raṅgaśālā 
ltad mo’i sa 
看會所; 看戲所 
 
 
 
māḍāḥ (māṭā) 
rṅa khaṅ (sṅa khaṅ) 
誰早; 鼓樓; 鼓司; 鐘鼓房 
 
 
 
vāṭadattikā (vātadattikā) 
sab mos bskor ba’am rib mas bskor ba 
荊芭圍繞; 編牆荊巴圍 
 
 
 
vātāgravedikā (vāṭāgrapetikā) 
sgo khaṅ steṅ gi bsil khaṅ 
門樓上氣窗; 門樓上涼所 
 
 
 
daṇḍacchadanam 
yol khaṅ 
廚房 
 
 
 
phalakacchadanam 
spaṅ leb khaṅ 
門樓板窗; 門樓板房 
 
 
 
bhūmiguhā (bhūmigrahā) 
sa phug 
土窖 
 
 
 
śailaguhā 
brag phug 
石洞 
 
 
 
giriguhā 
ri phug 
山澗; 山草; 山洞 
 
 
 
parṇakuṭikā 
lo ma’i spyil bu 
葉房; 葉棚 
 
 
 
kṛtacaṅkramaṇaḥ (kṛtacaṅkramaṇam) 
’chag sar byas pa 
坐處; 遊處 
 
 
 
kutūhalaśālā (kutuhala) 
rtog khaṅ 
頂房 
 
 
 
sabhāmaṇḍapaḥ 
’dun khaṅ 
前房; 客舍 
 
 
 
āsthānamaṇḍapaḥ 
gdan la gśegs pa 
入座; 應接室; 昇 
 
 
 
maṇḍapaḥ 
mdun khaṅ ṅam bkad sa 
聚所; 日量馬房; 廷堂; 延堂 
 
 
 
saṃgītiprāsādaḥ 
bgro ba’i khaṅ pa’am glu dbyaṅs kyi khaṅ pa 
歌唱房; 戲房; 客房 
 
 
 
nilayaḥ 
gnas sam tshaṅ 
住房; 臥房 
 
 
 
upasthānaśālā 
rim gro’i gnas 
保祐去處; 經堂 
 
 
 
dvāram 
sgo 
門 
 
 
 
dvārakapāṭam 
sgo glegs 
門房; 門板 
 
 
 
kapāṭapuṭam (kapāṭam puṭam) 
sgo ’phar 
門框木 
 
 
 
dvāraśākhī 
sgo skyes 
門框 
 
 
 
avaṣaṅgaḥ 
ya phubs 
廓 
 
 
 
nyāsaḥ (nyasaḥ) 
them pa 
門限 
 
 
 
sthūṇā 
ka ba’am gzu ba 
梁; 撐; 柱 
 
 
 
stambhaḥ 
ka ba 
柱 
 
 
 
kumbhakaḥ 
ka rten 
柱石 
 
 
 
kṛkāṭakam (kṛkaṭakam) 
ka źu 
斗拱 
 
 
 
śīrṣakam 
bre phul 
斗拱 
 
 
 
gosārakaḥ 
gduṅ 
梁 
 
 
 
dharaṇī 
phyam 
簷 
 
 
 
kūṭaḥ 
phyam gyi spyi rten 
邊椽 
 
 
 
gopānasī 
phyam rgur po (phyam sgu bo) 
重簷 
 
 
 
argaḍaḥ 
gtan pa 
台基 
 
 
 
indrakīlaḥ 
’khor gtan nam sgo’i them pa 
台座門限 
 
 
 
vedikājālam 
lan kan gyi dra ba 
欄杆網; 欄楯網 
 
 
 
stambhakaḥ 
lan kan gyi ka ba 
欄杆柱 
 
 
 
saṃkramaṇakāni 
bsti khaṅ 
臥房 
 
 
 
vedikā 
lan kan nam kha khyer ram stegs bu 
欄杆; 邊框; 台; 欄楯 
 
 
 
sūcakaḥ 
gzuṅs gzer 
釘子 
 
 
 
śaṅkuḥ 
gzer bu’am phur bu 
釘; 橛 
 
 
 
ārambaṇakam 
gdaṅ bu 
台階子 
 
 
 
sūcikā 
śar ba 
抹 
 
 
 
adhiṣṭhānam 
lan kan gyi rten ma 
欄杆台座 
 
 
 
sopānam 
them skas 
梯子 
 
 
 
vitardiḥ 
stegs bu 
台座 
 
 
 
ārāmaḥ 
kun dga’ ra ba 
共喜園; 花普喜園 
 
 
 
vāṭī (vāḍī) 
ldum ra 
草園; 菜園 
 
 
 
śākavāṭikā (sākhāvāṭikā, śākhāvāṭikā) 
ra ba 
草園; 菜園 
 
 
 
phalārāmaḥ 
bza’ śiṅ ra ba 
果園 
 
 
 
susiktam 
chag chag legs par btab pa 
好灑水者; 善灑; 好生灑掃者 
 
 
 
suśodhitam 
phyag dar legs par byas pa 
好生掃; 善淨; 好生打掃佛塵 
 
 
 
suśobhitam 
legs par ram śin tu mdzes par byas pa 
次第皆美; 善嚴; 莊嚴次第皆美 
 
 
 
caturṣu koṇeṣu 
grwa bźir 
四隅 
 
 
 
simhāsanaṃ prajñāptam 
seṅ ge’i khri bźams pa 
擺獅座 
 
 
 
ardhayojanaparisāmantakaḥ 
khor khor yug tu dpag tshad phyed pa 
周圍半由旬 
 
 
 
yojanam uccam 
’phaṅ du dpag tshad 
高一由旬 
 
 
 
samapāṇitalajātaḥ 
lag mthil ltar mñam pa 
平如手掌 
 
 
 
ratnamayaḥ saṃsthito ’bhūt 
gźi rin po cher gyur to 
地台成寶 
 
 
 
calatthāḥ (saṃcalatthāḥ) 
bres 
槽; 圈 
 
 
 
śālāpiṇḍaḥ (lālāpiṇḍaḥ) 
bres kyi rgyu 
圈料 
 
 
 
hastiśālā 
glaṅ po che’i bres 
象房 
 
 
 
aśvaśālā 
rta’i bres 
馬圈 
 
 
 
kharaśālā 
boṅ bres 
驢圈 
 
 
 
gośālā 
glaṅ bres 
牛圈 
 
 
 
ajaśālā 
ra lug gi bres 
羊圈 
 
 
 
udyānam 
skyed mo’i tshal 
歡喜園; 苑 
 
 
 
antarāpaṇaḥ (antarāpaṇam, antarāpanam) 
groṅ bar 
村 
 
 
 
vīthī (vīthi) 
sraṅ ṅam khyams 
街與廊看景; 街; 廊 
 
 
 
rathyā 
lam po che 
大道 
 
 
 
vatsaśālā 
be’u ra ba 
犢圈 
 
 
 
panthā (panthām) 
lam 
道; 路 
 
 
 
catvaraḥ 
bźi mdo 
十字路 
 
 
 
śṛṅāṭakam 
sum mdo 
三岔路 
 
 
 
āspadam 
gnas sam rten 
住靠處; 靠處; 住處 
 
 
 
niśrayaḥ 
gnas sam rten 
住靠處; 靠處; 住處 
 
 
 
niketaḥ 
gnas 
住 
 
 
 
graiṣmikāvāsaḥ 
dpyid sa 
春間地 
 
 
 
vārṣikāvāsaḥ 
dbyar sa 
夏間地 
 
 
 
śaratkāvāsaḥ 
ston sa 
秋間地 
 
 
 
haimantikāvāsaḥ 
dgun sa 
冬間地 
 
 
 
 
śiṅ rta daṅ thoṅ gśol gyi yan lag tu gtogs pa’i miṅ la 
器具 
 
 
 
rathaḥ 
śiṅ rta 
車 
 
 
 
śakaṭaḥ 
śiṅ rta 
車 
 
 
 
akṣaḥ 
srog śiṅ 
車軸 
 
 
 
cakram 
phaṅ lo 
軸; 輪 
 
 
 
nābhiḥ 
lte ba 
臍; 轂 
 
 
 
araḥ 
rtsibs 
輻條 
 
 
 
nemiḥ 
mu khyud 
車輻條; 車輻輞 
 
 
 
īṣā (īśā) 
śiṅ rta’i mda’ 
箭車; 軸; 車沿 
 
 
 
raśmiḥ 
srab skyogs sam sna thag 
扯絡繩; 絡繩; 扯 
 
 
 
yugaḥ 
gña’ śiṅ 
車輗; 軛 
 
 
 
halaḥ 
gśol lam źiṅ dor ram smon pa dor 
耕; 犁 
 
 
 
haladaṇḍaḥ 
gśol mda’ 
鏵; 犁把 
 
 
 
halavaṃśaḥ 
gśol mda’ 
鏵; 犁把 
 
 
 
sphālaḥ 
thoṅ lcags 
犁鐵; 犁鏵 
 
 
 
lāṅgalaṃ 
gśol 
鏵; 犁 
 
 
 
kṛṣati 
rmo’am rmed 
耕; 播 
 
 
 
 
’bru sna tshogs kyi miṅ la 
穀物 
 
 
 
rājamāṣaḥ 
mon sran dkar ru 
白豆 
 
 
 
mudgaḥ 
mon sran sde’u 
綠豆 
 
 
 
masūraḥ 
sran chuṅ 
小豆 
 
 
 
māṣaḥ 
mon sran gre’u 
豆顆 
 
 
 
mukuṣṭaḥ 
mon sran nag gu 
黑豆 
 
 
 
kulatthaḥ (kulāvaḥ) 
rgya sran 
黍豆 
 
 
 
vartuliḥ 
sran ma 
豆 
 
 
 
caṇaḥ, caṇakaḥ 
mon sran tsa ra 
大豆 
 
 
 
tilaḥ 
ti la 
芝麻 
 
 
 
śāliḥ 
sā lu 
粳米; 自然苗; 稻 
 
 
 
aṇuphalaḥ (anukalaḥ) 
tsi tsi (tsi tse) 
菜子; 青穀 
 
 
 
sarṣapaḥ 
yuṅs kar 
白芥子 
 
 
 
yavaḥ 
nas 
青顆; 麥 
 
 
 
godhūmaḥ 
gro 
麥子 
 
 
 
priyaṅguḥ 
khre 
穀 
 
 
 
kaṅguḥ 
gźan na aṅga źes pa ’dug pa brtag 
稷 
 
 
 
taṇḍulaḥ 
’bras thug po che 
水稻; 粳米 
 
 
 
rājikā 
ske tse ’bru 
芥子 
 
 
 
atasī 
zar ma 
胡麻 
 
 
 
eraṇḍaḥ 
e ran da 
伊蘭; 伊蘭樹 
 
 
 
śyāmākam 
tsi tshe rgod dam khre rgod 
野芝麻; 野穀 
 
 
 
vallaḥ 
kha sran chuṅ ṅu 
小豆 
 
 
 
kāraṇḍavaḥ 
sre da 
莠 
 
 
 
kodravaḥ 
tsi tshe 
菜; 麻子 
 
 
 
 
dus ston gyi miṅ la 
筵 
 
 
 
mahāmahaḥ 
dus ston chen po 
大筵 
 
 
 
jātimahaḥ 
btsas ston 
生子筵 
 
 
 
jaṭāmahaḥ 
ral bu ’breg pa’i dus ston 
剃頭筵 
 
 
 
cuḍāmahaḥ 
gtsug phud kyi dus ston 
頂髻筵 
 
 
 
pañcavārṣikamahaḥ 
lo lṅa’i dus ston 
五年筵; 五歲筵 
 
 
 
ṣaḍvārṣikamahaḥ 
lo drug gi dus ston 
六年筵; 六孫筵 
 
 
 
kuṭimahaḥ (kuṭīmahaḥ) 
gtsug lag khaṅ gi dus ston 
經堂筵 
 
 
 
utsava 
dga’ ston 
喜筵; 慶賀 
 
 
 
parva 
dus ston nam dus tshigs 
七七筵; 節期; 過節 
 
 
 
 
źo mar daṅ zas skom gyi miṅ la 
飲食 
 
 
 
ghṛtam 
mar 
酥油; 油 
 
 
 
sarpirmaṇḍaḥ 
mar gyi sñiṅ khu 
醍醐 
 
 
 
navanītam 
mar sar 
酥油 
 
 
 
kṣīram 
’o ma 
乳 
 
 
 
dadhi 
źo 
酪 
 
 
 
gholam 
da ra 
酪漿 
 
 
 
annam 
zas sam bza’ ba 
喫食; 食; 喫物 
 
 
 
pānam 
skom mam btuṅ ba 
渴飲 
 
 
 
kilāṭaḥ (kīlālam, kilāḍaḥ) 
chur ba 
汁 
 
 
 
pīyūṣam 
spri 
奶皮; 精乳; 初乳; 甘露 
 
 
 
dadhimaṇḍaḥ 
źo kha chu 
酪水 
 
 
 
ārdrakam 
sge’u gśer 
菜薑; 薑 
 
 
 
ikṣuḥ 
bu ram śiṅ (bur śiṅ) 
豆菜; 甘蔗 
 
 
 
guḍaḥ 
bu ram 
黑糖 
 
 
 
saktuḥ 
phye 
麵 
 
 
 
kaṇikaḥ 
bag phye 
白麵 
 
 
 
laḍḍukam 
la tu 
飯丸子 
 
 
 
maṇḍaḥ 
khur ba 
汁; 餅 
 
 
 
peyaḥ 
thug pa 
麵; 飯 
 
 
 
pejaḥ 
thug pa 
麵; 飯 
 
 
 
lavaṅgaḥ 
thug pa 
丁香 
 
 
 
vyañjanam 
tshod ma 
菜 
 
 
 
sūpaḥ 
sran tshod 
豆菜 
 
 
 
kṛsaraḥ (kṛśaraḥ) 
sbyar thug 
和合麵; 雜飯 
 
 
 
vesavāraḥ (veṣacāraḥ) 
spod 
諸辛 
 
 
 
parivyayaḥ 
spod 
諸辛 
 
 
 
lavaṇam 
lan tshwa 
鹹 
 
 
 
śuṇṭhī 
sga 
乾薑 
 
 
 
amlaḥ 
sgyur po 
酸 
 
 
 
cukram 
tshwa 
鹽 
 
 
 
śulukaḥ, sulukaḥ 
tshwa 
鹽 
 
 
 
dāḍimam 
se’u 
果子 
 
 
 
drākṣā 
rgun ’brum 
葡蔔 
 
 
 
pakvarasaḥ 
dron źo 
暖酪 
 
 
 
drākṣapānakam 
rgun chu 
葡蔔酒汁 
 
 
 
mṛdvīkā (mṛdvikā) 
rgun chaṅ 
葡蔔酒 
 
 
 
surā 
’bru’i chaṅ 
穀酒 
 
 
 
maireyam 
sbyar ba’i chaṅ 
調和酒 
 
 
 
śīdhuḥ (cakram) 
bu ram chaṅ 
甘蔗酒 
 
 
 
kāñjika (kāñcikā, lañjikā) 
rtsab mo 
黃酒 
 
 
 
kiṇvam (kiṇṭham, kiñcam, kiṇṇam) 
phabs 
麵 
 
 
 
snigdhaḥ 
snum pa 
油 
 
 
 
mākṣikam 
sbraṅ rtsi 
蜜 
 
 
 
madhu 
sbraṅ rtsi 
蜜 
 
 
 
bhrāmaram 
buṅ ba’i sbraṅ rtsi 
蜂蜜 
 
 
 
kṣaudraṃ madhu 
sbraṅ bu’i sbraṅ rtsi 
蜂蜜 
 
 
 
aneḍakam 
sbraṅ rtsi ma skol ba 
熬蜜; 生蜜 
 
 
 
āluḥ 
mon pa’i do ba 
木那地辛菜 
 
 
 
laśunaḥ (laśūnam) 
skog skya’am byi sku 
蒜 
 
 
 
latārkaḥ (latā+arka) 
me mo’am sgre’u 
蔥 
 
 
 
gṛñjanakam 
ke’u 
韭 
 
 
 
palāṇḍuḥ 
skun doṅ 
小根菜 
 
 
 
rājikā 
ske tshe 
芥子 
 
 
 
guggulaḥ 
yuṅ ma 
蔓菁 
 
 
 
vahuriḥ 
yos 
香; 炒米 
 
 
 
cānāḥ 
yos 
香; 炒米 
 
 
 
lājāḥ 
’bras yos 
香穀; 炒粳米 
 
 
 
kaṇā 
gzegs ma 
屑; 米齋 
 
 
 
tuṣaḥ 
phub ma 
麩子 
 
 
 
busaḥ 
sbun pa 
糠 
 
 
 
kiṃśāruḥ 
gra ma 
麥王兒; 麥芒 
 
 
 
śūkaḥ 
gra ma 
麥王兒; 麥芒 
 
 
 
mañjarī 
sñe ma’am dog pa 
穗 
 
 
 
apūpaḥ 
snum khur 
煠食 
 
 
 
kulmāṣaḥ (kulmāsaḥ) 
zan dron 
溫麵 
 
 
 
trapuṣam 
ga gon 
多羅二合布參; 胡瓜; 瓜類 
 
 
 
karkaṭikā 
rgyal mo ga gon 
伽力伽只伽; 胡瓜王 
 
 
 
ālābūḥ 
ku ba 
拭者; 葫蘆 
 
 
 
odanaḥ 
’bras zan 
大米飯; 飯 
 
 
 
bhaktam 
’bras zan 
大米飯; 餅 
 
 
 
tarpaṇam 
skyo ma 
和麵; 飯 
 
 
 
yavāgūḥ 
thug pa 
麵湯; 麋 
 
 
 
manthā 
phye ma’am ’dag gu 
麵子; 碎塊 
 
 
 
pāyasam 
’o thug 
酥粥 
 
 
 
pāñcamikam 
lṅa ston 
五分筵; 五筵 
 
 
 
aṣṭamikam 
brgyad ston 
八分筵; 八筵 
 
 
 
cāturdaśikam 
bcu bźi ston 
十四筵 
 
 
 
pāñcadaśikam 
ña ston 
望筵 
 
 
 
utsavaḥ (atasava) 
ston mo 
宴 
 
 
 
naityakam 
rtag re ’khor 
常周匝; 常例供食; 共會 
 
 
 
nimantraṇakam 
mgron du bos pa 
請客 
 
 
 
autpātikam (autpatikam) 
’phral la bos pa 
現請客 
 
 
 
utpiṇḍam 
sbags pa’am nos pa 
合; 拌 
 
 
 
ālopaḥ (alaupaḥ) 
kham 
摶 
 
 
 
bālamūlam 
la phug gsar pa’am gźon nu 
嫩蘿蔔 
 
 
 
mahāmūlam 
la phug nar son pa’am chen po 
大蘿蔔 
 
 
 
piṇḍāluḥ(piṇḍaluḥ) 
do ba’i rdog ma 
辛菜根 
 
 
 
maṇḍaḥ 
khur skya 
汁; 餅 
 
 
 
oṣadhināmāni 
bdud rtsi la sogs pa rtsi sman du gtogs pa’i miṅ la 
藥品 
 
 
 
oṣadhiḥ 
sman 
藥 
 
 
 
bhaiṣajyam 
rtsi 
味; 津 ; 丹 
 
 
 
amṛtam 
bdud rtsi 
甘露 
 
 
 
sudhā 
bdud rtsi 
甘露 
 
 
 
rasāyana 
bcud kyi len 
取味; 金丹 
rasāyana źes bya ba’i sgra (6)las draṅs na | rasa ni bcud dam ñiṅ khu lta bu la bya | ayana ni aya paya gatau las draṅs te thob pa’am len pa la bya ste | spyir na ’phrul gyi sman gyi miṅ ste | sman bzaṅ po’i mthu daṅ bcud kyis tshe lo graṅs maṅ por thub pa daṅ | gźon źiṅ nad med par ’gyur ba len ciṅ ’thob par byed pa yin te | sman (7)bcud kyis len źes bya | 
 
 
sūkṣmailā 
sug smel 
宿砂 
 
 
 
srotāñjanam 
lig bu mig 
長石; 理石 
 
 
 
gandhamāṃsī 
spaṅ spos 
甘松 
 
 
 
āmlavetasaḥ 
star bu 
酸果膏 
 
 
 
agastiharītakī 
a gas 
阿伽陀普; 阿伽陀; 去圓藥柯子; 普去; 圓藥 
 
 
 
gokṣurakaḥ 
gze ma 
陵角 
 
 
 
ayaskāntaḥ 
khab loṅ 
吸鐵石 
 
 
 
śailodakam 
gcoṅ źi’i chu 
寒水石汁 
 
 
 
tailam 
’bru mar 
油 
 
 
 
kaṭukatailam 
yuṅs mar 
芥子油 
 
 
 
tālīśaḥ 
bal bu 
達子香 
 
 
 
śarkarā 
li kha ra 
糖 
 
 
 
gorocanā 
’gi haṅ 
牛黃 
 
 
 
vaṃśarocanā 
smig rkaṅ 
竹笋 
 
 
 
tagaram 
rgya spos 
格香; 條香 
 
 
 
nāgaram 
le doṅ ra 
那伽蘭; 千薑 
 
 
 
śuṇṭhī 
bca’ sga 
薑 
 
 
 
pippalī 
pi pi liṅ 
蓽撥 
 
 
 
maricam 
na le śam 
胡椒 
 
 
 
vaheḍaḥ (mahedaḥ) 
ba ru ra 
川鍊 
 
 
 
vibhītakam 
ba ru ra 
川鍊 
 
 
 
hārītakī 
a ru ra 
柯子 
 
 
 
āmalakam 
skyu ru ra 
山查; 餘甘子 
 
 
 
ajājī 
go sñod 
小回香 
 
 
 
jīrakam, jīraṅkaḥ 
tha be 
只蘭伽 
 
 
 
yaṣṭīmadhu, yaṣṭimadhu 
śiṅ mṅar 
甘草 
 
 
 
kuṣṭham 
ru rta 
廣木香 
 
 
 
pohalam, popphalam 
gla gor źo śa 
木腰子 
 
 
 
pūgaphalam 
gla gor źo śa 
木腰子 
 
 
 
tvak, tvacaḥ 
śiṅ tshwa 
肉桂 
 
 
 
nāgaraṅgaḥ 
skyur rtsi 
梅; 橘子 
 
 
 
jambīram, jambhīram (jambīraḥ, jambhīraḥ) 
skyur rtsi chen po 
天梅子; 柑子 
 
 
 
badaraphalam 
rgya śug gi ’bru 
仁子柏; 棗核 
 
 
 
mātūluṅgam (mātuluṅgam) 
ba luṅ kha luṅ 
磨獨龍伽; 紫白冬青子 
 
 
 
jātiphalam 
spos kyi rgyal po’am lig śi ber 
香王; 肉寇 
 
 
 
vacā 
śu dag 
菖蒲 
 
 
 
lavaṅgam 
le śi 
丁香 
 
 
 
jaḍuvāra (jadupāra, jatuvāra) 
zur ba 
闍土和羅 
 
 
 
ciratiktā (ciratatiktam, cirātikam, ciratiktam) 
rtsa mkhris 
鵝食 
 
 
 
mustam, mustaḥ 
gla gaṅ 
附子; 香附子 
 
 
 
bhadramustah 
bras gaṅ 
蘇子 
 
 
 
viṣam 
mda’ dug 
箭毒 
 
 
 
nirviṣī (nirviśī) 
boṅ ṅa nag po 
川烏; 烏頭 
 
 
 
ativiṣam 
boṅ ṅa dkar po 
麥冬 
 
 
 
prativiṣam 
boṅ ṅa dmar po (hab śaṅ tse’u) 
川烏 
 
 
 
indrahastaḥ (indrahastā) 
dbaṅ po’i lag pa 
仙人掌 
 
 
 
valo moṭa (moḍa, moḍha) 
myaṅ rtsi sbras 
黃蓮 
 
 
 
śilājatuḥ 
brag źun 
五靈脂 
 
 
 
āragbadhaḥ (aragbadhaḥ) 
doṅ ka 
牙皂 
 
 
 
karṇikāraḥ 
doṅ ka 
牙皂 
 
 
 
rājavṛkṣaḥ 
doṅ ka 
牙皂 
 
 
 
puṣpakāsīsam 
nag tshur 
黑礬 
 
 
 
kāyuśam (kāpuśam, kayūsam) 
nag tshur 
黑礬 
 
 
 
rauhiṇī (rohiṇī) 
sbor bu tse śel 
麝香; 胡蓮 
 
 
 
kastūrikāṇḍam 
gla rtsi 
片腦; 麝 
 
 
 
mṛgamadaḥ 
gla rtsi 
片腦; 麝香; 麝 
 
 
 
karpūram 
ga bur 
水片; 樟腦 
 
 
 
sarpiḥ 
mar gsar 
新酥油; 熟酥 
 
 
 
madhu 
sbraṅ rtsi 
蜜 
 
 
 
phaṇitam 
bu ram gyi lbu ba 
糖霜 
 
 
 
khaṇḍam 
hwags 
糖 
 
 
 
gaṇḍabhaiṣajyam (daṇḍabhaiṣajyam) 
sdoṅ bu’i sman 
木種藥 
 
 
 
vastranāmāni 
gos kyi miṅ la 
衣服名目 
 
 
 
kholam (kholā) 
źwa 
冠 
 
 
 
śiroveṣṭanam 
thod 
額; 巾 
 
 
 
celam 
ras gos 
布衣 
 
 
 
carmacolaḥ (carmacala) 
slog pa 
皮襖 
 
 
 
colaḥ 
ber ram ral gu 
袍 
 
 
 
vastram 
ras sam gos 
布; 衣 
 
 
 
ardhacolaḥ 
stod kor 
上身; 褂子 
 
 
 
lambanam 
śam bu 
褶子 
 
 
 
saṃthaṇā (sunthaṇā) 
dor ma 
褲子 
 
 
 
kaupīnam (kopīnam) 
pa char 
圍腰子 
 
 
 
kacchāṭikā 
ske rags 
帶 
 
 
 
baddhakakṣyaḥ 
bciṅs pa’am ’doms dkris bsdams pa 
繫腰; 緊纏 
 
 
 
calanikaḥ 
dor thuṅ 
短褌襠 
 
 
 
kacchāhāra (kacāhara, kacchohāra) 
ske rags pho gu can 
繫腰; 束帶 
 
 
 
kāyabandhanam 
ske rags (ska rags) 
繫腰; 帶 
 
 
 
upānaṭ (upānaḥ) 
lham 
靴 
 
 
 
pādukā 
mchil lham 
鞋 
 
 
 
śayanāsanam 
mal cha’am mal stan 
臥具 
 
 
 
kambalaḥ 
la ba’am snam bu 
褐子; 氆氌 
 
 
 
sthūlakambalaḥ 
kla ma 
大毛氆氌 
 
 
 
kocavaḥ 
la ba 
褐子 
 
 
 
namataḥ 
’phyiṅ pa 
氈 
 
 
 
kapāpikā (kaṣāyikā) 
’phyiṅ pa 
氆氌 
 
 
 
paṭaḥ 
snam bu 
褐子 
 
 
 
netram 
dar 
絹 
 
 
 
pṛṅgaḥ (briṅgaḥ) 
dar ri mo can 
綵絹 
 
 
 
paṭtaḥ 
dar yug 
絹疋 
 
 
 
citrapaṭaḥ 
za ’ug 
片金; 錦 
 
 
 
stavaraḥ 
za ’ug 
片金; 錦 
 
 
 
kacaḥ 
srin bal 
花綿; 綿; 生綿 
 
 
 
vakkali 
bag le ba 
花綿; 綿花 
 
 
 
śāṭakam (śaṭakam) 
ras 
布 
 
 
 
paṭī 
be’u ras 
波啼布; 布片 
 
 
 
tūlapaṭikā 
be’u ras 
兜羅棉布; 綿布 
 
 
 
veṣṭakam 
seṅ ras 
葛布 
 
 
 
duṣyam 
ras bcos bu 
細布 
 
 
 
sūtram 
skud pa 
線 
 
 
 
vānam 
thag ran 
織得 
 
 
 
kācalindikam 
kā tsa lin da’i gos 
細錦衣; 迦遮鄰地 
 
 
 
avaśyāyapaṭṭah (apaśyāyapaṭaḥ) 
dar la 
絹羅; 羅 
 
 
 
paṭṭāṃśu 
dar la 
絹羅; 羅 
 
 
 
bhāṅgakam 
gso ras 
麻衣 
 
 
 
kalpaduṣyam 
dpag bsam śiṅ las byuṅ pa’i gos 
如意樹生衣 
 
 
 
tuṇḍicelam 
bźag gos (gźag gos) 
美服 
 
 
 
atulyāni vāsaṃsi 
gźal du med pa’i gos 
無量衣 
 
 
 
pariṣkāranāmāni 
’tshog chas daṅ yo byad kyi miṅ la 
器皿什物名目 
 
 
 
pariṣkāraḥ 
yo byad 
器皿 
 
 
 
upakaraṇam 
yo byad (’tshog chas) 
器皿 
 
 
 
sukhopadhānam 
bde ba’i yo byad dam bde bar sbyar ba 
如意什物; 順合 
 
 
 
musalaḥ 
gtun 
碓 
 
 
 
karaṇḍakaḥ 
za ma tog 
器; 篋 
 
 
 
samudgaḥ 
za ma tog 
器篋 
 
 
 
glānapratyayabhaiṣajyam 
na ba’i gos sman 
醫藥 
 
 
 
sphāritram (savaritrām) 
gru skya 
白船; 船槳 
 
 
 
śaśavāguraḥ 
boṅ rgya 
篙 
 
 
 
ratnapeṭakam 
rin po che’i sgrom 
寶匣 
 
 
 
khaṭvā 
khre 
床 
 
 
 
pīṭhikā 
khri’u 
椅子 
 
 
 
lekhanī 
smyig gu 
筆 
 
 
 
kalamaḥ (kalāmaḥ) 
smyig gu 
筆 
 
 
 
sūtram 
thig skud 
界線 
 
 
 
kīlakam 
phur bu 
橛子 
 
 
 
ṭaṅgaṇakṣāraḥ 
tsha la 
硼砂 
 
 
 
śalākā 
thur ma 
匙子; 箸 
 
 
 
tālakam 
sgo lcags 
鎖 
 
 
 
pratitālakam 
lde mig 
鑰匙 
 
 
 
niśreṇiḥ 
skas 
梯子 
 
 
 
ādarśaḥ 
me loṅ 
鏡子 
 
 
 
ārā 
smyuṅ ṅam gsor 
鎚剉; 鑽; 鎚 
 
 
 
ṭaṅkaḥ 
gzoṅ 
鑿子 
 
 
 
cañcaḥ 
gab tse 
木盒子; 盒子 
 
 
 
piṭharī 
phru snod 
小鍋 
 
 
 
pañjarā 
gzeb 
簍 
 
 
 
raṅganāmāni 
tshon rtsi’i miṅ la 
顏色名目 
 
 
 
raṅgaḥ 
tshon rtsi 
顏料 
 
 
 
lākṣā 
rgya skyegs 
胭脂 
 
 
 
mañjiṣṭhā 
btsod 
茜草 
 
 
 
pattaṅgaḥ 
rma śiṅ 
赤檀 
 
 
 
kusumbhaḥ 
le rgan rtsi 
赭色 
 
 
 
nīlī 
rams 
靛 
 
 
 
rājapaṭṭam 
mthiṅ śiṅ 
青 
 
 
 
haridrā 
yuṅ ba 
姜黃 
 
 
 
haritālam 
bab la 
雌黃 
 
 
 
manaḥśilā 
ldoṅ ros 
雄黃 
 
 
 
tutthakam 
spaṅ ma 
銅綠 
 
 
 
sindūram 
li khri 
黃丹 
 
 
 
hiṅgulam, hiṅguluḥ 
mtshal 
銀朱 
 
 
 
raṅgastambhanam 
tshur 
礬 
 
 
 
gavyadṛḍhaḥ 
spyin 
膠 
 
 
 
suvarṇadravaḥ 
gser gyi ’ji ba 
泥金 
 
 
 
rasakarma 
gser chu 
水金 
 
 
 
pāradam 
dṅul chu 
水銀 
 
 
 
gairikā 
btsag 
紅土子 
 
 
 
makkolam 
sa dkar 
土粉 
 
 
 
maṣī 
snag tsha 
墨 
 
 
 
sarjarasaḥ 
sra rtsi 
漆 
 
 
 
kāyūṣam (kayuṣam) 
nag tshur 
黑礬 
 
 
 
kāśīśam (kāsīśam) 
nag tshur 
黑礬 
 
 
 
sudhā (sūdhā) 
rdo thal 
石灰 
 
 
 
kakkhaṭī (kakkhaṭa) 
ka ka ri 
劫只; 白墨 
 
 
 
kapitthaḥ 
ka pi ta 
劫彼陀; 迦毘陀 
 
 
 
maṇiratnanāmāni 
rin po che daṅ nor bu daṅ gser dṅul la sogs pa’i miṅ la 
寶石金銀等名 
 
 
 
vaiḍūryam 
bai ḍū rya 
琉璃; 毘琉璃 
 
 
 
indranīlam 
iṇ ḍra ñila 
鴉鶻青; 帝釋青; 因陀羅尼羅 ; 映音 
 
 
 
marakatam 
mar gad 
綠鴉鶻; 綠色寶; 摩羅伽陀 ; 子母綠 
 
 
 
padmarāgaḥ 
pad ma rāga 
紅鴉鶻; 映紅; 缽摩羅伽 
 
 
 
pravāḍaḥ 
byi ru (byu ru) 
珊瑚 
 
 
 
vidrumaḥ 
byi ru (byu ru) 
珊瑚 
 
 
 
karketanam (karkatnam) 
ke ke ru 
貓晴; 水精 
 
 
 
hīram (hīrakam) 
pha lam 
金剛 
 
 
 
vajram 
rdo rje 
金剛 
 
 
 
muktikā 
mu tig 
珍珠 
 
 
 
lohitamuktikā 
mu tig dmar po 
赤珠 
 
 
 
mutktāvalī 
mu tig gi phreṅ ba 
珠子數珠 
 
 
 
śilā 
man śel 
玻璃 
 
 
 
musālagalvaḥ 
spug 
琥珀 
 
 
 
aśmagarbham 
rdo’i sñiṅ pa 
碼瑙 
 
 
 
anarghamaṇiratnam 
nor bu rin po che rin thaṅ med pa 
無價珠寶 
 
 
 
hiraṇyam 
dbyig 
寶貝; 金 
 
 
 
śakrābhilagnaratnam (kalāmaḥ) 
rin po che brgya byin thogs pa 
帝釋持寶; 帝釋所執著寶 
 
 
 
śrīgarbharatnam 
rin po che dpal gyi sñiṅ po 
寶藏; 勝藏寶 
 
 
 
agnivarṇaratnam, agnibalaratnam 
rin po che me mdog 
寶花; 火色寶 
 
 
 
jyotiṣprabhāratnam 
nor bu skar ’od 
寶光; 星光寶 
 
 
 
jyotīrasamaṇiḥ 
nor bu skar mdog 
寶珠光; 星色寶 
 
 
 
mecakam 
gzi 
碼瑙; 華碼瑙 
 
 
 
mahānīlam 
rin po che mthon ka chen po 
大青寶; 大青珠 
 
 
 
anantavarṇaratnam 
rin po che kha dog mtha’ yas 
寶色無量; 色無量寶 
 
 
 
jāmbūnadaratnam (jambunadaratnam) 
rin po che ’dzam bu chu bo’i gser 
咎卜水金寶; 贍部奈陀寶; 寶咎卜河金 
 
 
 
mayūrāṅkī 
g-yu phal pa 
孔寶石 
 
 
 
puṣparāgaḥ 
dun las sam sbur loṅ 
赤琥珀 
 
 
 
kācakaḥ 
chiṅ bu’am do zan 
鍮石 
 
 
 
tṛṇakuñcakam 
sbur loṅ 
火; 琥珀 
 
 
 
sphaṭikam 
śel 
玉; 水精; 水晶 
 
 
 
jāmbūnadasuvarṇam 
dzam bu’i chu bo’i gser 
咎卜水金; 贍部奈陀寶; 咎卜河金 
 
 
 
suvarṇam 
gser 
金 
 
 
 
hemam 
gser 
金 
 
 
 
kanakam 
gser ram sa le sbram 
金塊; 沙金 
 
 
 
jātarūpam 
dṅul 
赤金 
 
 
 
rūpyam 
dṅul 
銀 
 
 
 
rajatam 
dṅul 
銀 
 
 
 
kuruvindaḥ (kurubhinda) 
kuru pin da’am źa ñe 
錫 
 
 
 
vairājaḥ 
rdo’i rgyal po ste gyu 
石王; 松兒 
 
 
 
lohaḥ 
lcags 
鐵 
 
 
 
tāmram 
zaṅs 
銅 
 
 
 
trapu 
tshon mo steṅ 
錫 
 
 
 
sīsam 
ro ñe 
鉛 
 
 
 
raityam 
ra gan 
黃銅 
 
 
 
kaṃsam (kāṃsa) 
’khar ba 
響銅 
 
 
 
ratnasaṃmatam 
rin po cher smos pa 
大寶; 珍寶類 
 
 
 
śaṅkhādināmāni 
duṅ la sogs pa’i miṅ la 
硨磲等名; 螺貝等名 
 
 
 
dakṣiṇāvartaśaṅkhaḥ (dakṣiṇāvartaśankhā) 
duṅ g-yas su ’khyil ba 
右旋海螺 
 
 
 
śaṅkhaḥ 
duṅ 
螺; 海螺 
 
 
 
śuktikā 
ña phyis 
海巴; 蛤蜊 
 
 
 
kapardikā 
mgron bu (’gron bu) 
海巴; 貝子 
 
 
 
voṇṭaḥ (vaiṇḍaḥ) 
srin khog 
虫殼 
 
 
 
abhrakam 
lhaṅ tsher 
精石 
 
 
 
khaṭikā 
thod le kor 
凍石 
 
 
 
pralepakaḥ (pralapakaḥ) 
thod le kor gyi phye ma 
凍石末 
 
 
 
sarvālaṃkāranāmāni 
rgyan gyi rnam pa’i miṅ la 
莊嚴名目 
 
 
 
alaṃkāraḥ 
rgyan 
莊嚴 
 
 
 
ābharaṇam 
phyaṅ phrul lam spud pa’am ma ’dom na rgyan du gdags 
瓔絡裝飾; 瓔絡; 嚴 
 
 
 
vyūhaḥ 
bkod pa 
嚴; 莊嚴 
 
 
 
vibhūṣaṇam 
lhab lhub 
飄揚 
 
 
 
maṇḍanam 
brgyan po’am chab 
莊嚴 
 
 
 
hemaniṣkaḥ 
gser gyi rgyan 
金莊嚴 
 
 
 
maṇiḥ 
nor bu 
寶珠 
 
 
 
kaṭakam 
gdu bu rgyan can 
具嚴釧; 腕環 
 
 
 
valayam 
gdu bu 
釧; 腕環 
 
 
 
keyūram 
dpuṅ rgyan 
臂嚴; 瓔珞 
 
 
 
aṅgadaḥ 
dpuṅ rgyan 
臂嚴 
 
 
 
hāraḥ 
rgyan ’phreṅ ṅam do śal 
胸嚴 
 
 
 
ardhahāraḥ 
se mo do 
斜掛; 真珠瓔珞; 寶斜掛 
 
 
 
nūpuram 
rkaṅ gdub 
足嚴 
 
 
 
kuṇḍalam 
rna cha gdub skor 
耳鐶 
 
 
 
mukuṭam 
cod pan daṅ dbu rgyan zla ba 
頂嚴; 月冠; 頂髻 ; 頭冠 
 
 
 
kirīṭiḥ 
cod pan daṅ dbu rgyan rtse phran 
頂髻; 首嚴 
 
 
 
mauliḥ 
cod pan daṅ dbu rgyan rtse gsum 
頭冠首嚴三尖; 看景 
 
 
 
paṭaḥ 
dar thod 
頭器嚴絹; 帛巾 
 
 
 
harṣaḥ 
mgul gdub 
頭器嚴絹; 帛巾 
 
 
 
parihāṭakam (parihaṭakam) 
gdu bu 
頭器嚴絹; 帛巾 
 
 
 
tilakam 
thig le lta bu rgyan nam mdoṅs 
頂嚴; 孔雀翎; 寶嵌圈嚴 
 
 
 
karṇikam 
rna cha 
耳嚴 
 
 
 
candrakam 
rgyan zla gam 
嚴如弦月; 嚴如月點 
 
 
 
nakulakaḥ 
rgyan ne’u le can 
具莊嚴; 具鼠嚴 
 
 
 
mudrikā (mudrīkā) 
sor gdub 
戒指印 
 
 
 
aṅgulīyakam 
sor gdub 
戒指 
 
 
 
valakam (bālakam) 
sor gdub 
戒指 
 
 
 
parihārakam (pariharakam) 
gdub bu tham pa 
鐲子 
 
 
 
tālakam 
rgyan ta la ’dab 
多羅葉嚴 
 
 
 
pārśvasūtrakam 
se ral phreṅ 
陰陽鬘 
 
 
 
valitakaḥ 
lcam khris can 
岔輪鬘 
 
 
 
niṣkaḥ 
do śal 
胸鬘 
 
 
 
mekhalā 
gser gyi ’og dpag (gser gyi ’og bag) 
金光; 金帶 
 
 
 
raśanā 
gser gyi ’og dpag (gser gyi ’og bag) 
金光; 金帶 
 
 
 
kāñcī 
gser gyi ’og dpag (gser gyi ’og bag) 
金光; 金帶 
 
 
 
suvarṇasūtram 
gser skud 
金線 
 
 
 
goṇasikam(gonasītam) 
gser gyi mon lhas 
金線繩 
 
 
 
suvarṇadāma (suvarṇadāman) 
gser gyi phyuṅ po 
金繩 
 
 
 
hastābharaṇam 
lag rgyan 
手嚴 
 
 
 
pādābharaṇam 
rkaṅ rgyan 
足嚴 
 
 
 
mūrdhābharaṇam 
mgo’i rgyan 
頭嚴 
 
 
 
kaṇṭhābharaṇam 
mgul rgyan 
項嚴 
 
 
 
uraśchadaḥ (uracchadaḥ) 
gya do ba (gya doṅ) 
墜子 
 
 
 
citavistaraḥ 
tshoṅ tshoṅ gśibs pa 
頭髮網子 
 
 
 
traikuntakam 
rgyan rtse gsum pa 
三尖嚴 
 
 
 
śekharam 
me tog thod 
花額; 花冠 
 
 
 
avataṃsakam 
me tog rna rgyan phal mo che 
花嚴耳; 花耳嚴 
 
 
 
mukhaphullakam 
me tog rgyan 
花嚴 
 
 
 
mukhapuṣpakam 
me tog rgyan 
花嚴 
 
 
 
hastopagaḥ 
lag rgyan 
手嚴 
 
 
 
pādopagaḥ 
rkaṅ rgyan 
足嚴 
 
 
 
vyomakam 
mkha’ rten 
依空; 依杖 
 
 
 
ratnamayaviṣāṇam 
rin po che’i bya ru 
嵌寶珊瑚; 嵌寶鈕 
 
 
 
pratyuptam 
spras pa 
打扮著 
 
 
 
khacitam 
’phra bkod pa 
寶嵌; 粧飾 
 
 
 
arcitam 
spras pa 
寶嵌; 粧飾 
 
 
 
racitam 
spras pa’am sriṅs pa’am bkod pa 
扮; 嵌擺 
 
 
 
avasaktapaṭadāmakalāpaḥ 
dar gyi lda ldi maṅ po btags pa 
絹結飄帶 
 
 
 
puṣpābhikīrṇaḥ 
me tog mṅon par bkram pa’am chal par bkram pa 
鋪擺花相; 散花 
 
 
 
kalpavṛkṣaiḥ nānālaṃkārapuṣpaphalāvanatāgraviṭapair upaśobhitaḥ 
rgyan daṅ me tog daṅ ’bras bu sna tshogs kyi rtse mo’i lo ma dud par gyur pa’i dpag bsam gyi źiṅ dag gis mdzes par byas pa’am brgyan pa 
諸花果頂葉垂墜而成妙如意樹以莊嚴; 種種嚴具花果頂枝垂下如意樹所嚴飾 
 
 
 
āpīḍakajātam (abhitāpiḍīkajātam) 
phreṅ bar bkod pa bźin du gyur ba 
莊嚴如鬘 
 
 
 
aṣṭāpadanibaddhaḥ (nivarddhā, nivaṅga, nivandham) 
mig maṅs ris su bris pa 
如畫柑盤鬘 
 
 
 
paṅktiḥ (paktiḥ) 
phreṅ ṅam gras / phreṅ ba’am gral 
鬘; 布列 
 
 
 
samucchritam 
bsgreṅ ba’am btsugs pa 
立; 插 
 
 
 
prakīrṇam 
bkram pa 
擺列 
 
 
 
saṃstṛtam 
btiṅ ba (gtiṅ ba) 
鋪列 
 
 
 
suvibhaktam 
śin tu rnam par phye ba 
好生分開; 善調 
 
 
 
samantāt parikṣiptam 
kun nas sam yoṅs su bskor ba 
普遍; 周匝散亂; 周遍 
 
 
 
puṣpābhyavakīrṇam 
me tog bkram ba’am gtor ba 
擺花; 散花; 散 
 
 
 
vaijāyantī patākā 
ma ’dom na rnam par rgyal ba’i ba dan nam ba dan 
最勝旛 
 
 
 
 
go mtshon gyi miṅ la 
武器 
 
 
 
kavacam 
ya lad 
盔甲; 盔 
 
 
 
varmasaṃnāhaḥ 
go cha 
鎧 
 
 
 
valikāsamnāhaḥ (vālikasaṃnāhaḥ) 
tshem tshem 
璉環甲; 鎧甲 
 
 
 
paṭṭikāsaṃnāhaḥ 
khrab 
璉環甲; 鎧甲 
 
 
 
śīrṣakāḥ 
rmog gam ’tshem źu 
盔 
 
 
 
kaccati 
’thab 
遮袍 
 
 
 
prāsaḥ 
mduṅ ṅam thag mduṅ 
牌槍; 標鎗 
 
 
 
kuntaḥ 
mduṅ 
鎗 
 
 
 
kaṇapaḥ (kaṇayaḥ, kanayaḥ) 
rdo rje rtse gcig 
一骸叉; 一頭杵 
 
 
 
kṣurapraḥ 
ste’u ka ña rṅa ma 
鉞斧 
 
 
 
kheṭakaḥ 
phub zlum 
圓杵 
 
 
 
śūlam 
gsal śiṅ 
插杵 
 
 
 
triśūlam 
mduṅ rtse gsum pa 
三股叉 
 
 
 
paraśuḥ 
dgra sta 
大鉞 
 
 
 
tomaraḥ 
mda’ bo che 
大箭 
 
 
 
śaktiḥ 
mduṅ thuṅ 
短鎗 
 
 
 
khaḍgaḥ 
ral gri 
劍 
 
 
 
chūrikā 
chu gri 
水刀; 灣刀 
 
 
 
karavālaḥ 
ral gri dgu po 
九刃劍; 灣劍 
 
 
 
kaḍiṃtalaḥ 
ral gri dgu po 
九刃劍; 灣劍 
 
 
 
dhanuḥ 
gźu 
弓 
 
 
 
śaraḥ 
mda’ 
箭 
 
 
 
nārācaḥ 
lcags mda’ 
鐵箭 
 
 
 
ardhanārācaḥ 
mda’ phye lcags las byas pa 
鐵舌箭 
 
 
 
vatsadantakaḥ 
mde’u be’u so ’dra ba 
朴頭如犢齒; 箭頭如犢齒 
 
 
 
tilakocavakam 
mde’u zur bźi pa 
四錂箭頭 
 
 
 
bhallaḥ 
ste’u ka ma 
斧刃箭 
 
 
 
mudgalikā (mūrkhalikā) 
mde’u byi’u sñiṅ ma ’dra 
如燕心朴頭 
 
 
 
ḍaṃbhā (dābhāḥ) 
’phaṅ mduṅ 
標槍 
 
 
 
bhiṇḍipālaḥ 
mtshon rtse gcig pa 
一股器械 
 
 
 
āyudham 
mtshon cha’am lag cha’am mtshan 
器械; 兵器; 手器械 
 
 
 
praharaṇam 
mtshon cha’am lag cha’am mtshan 
器械; 兵器; 手器械 
 
 
 
śastram 
mtshon cha’am lag cha’am mtshon 
器械; 兵器; 手器械 
 
 
 
pūjāpariṣkārāḥ 
mchod pa’i yo byad kyi miṅ la 
供器名目; 供養嚴具 
 
 
 
chattram 
gdugs 
傘; 傘蓋 
 
 
 
dhvajaḥ 
rgyal mtshan 
幢 
 
 
 
patākā 
ba dan 
旛 
 
 
 
cūrṇaḥ 
phye ma 
香袋 
 
 
 
puṣpapuṭam 
me tog gi phur ma 
花堆 
 
 
 
gandhaḥ 
spos 
香 
 
 
 
vilepanam 
byug pa 
塗香 
 
 
 
upalepanam 
byug pa 
塗香 
 
 
 
mālyam 
phreṅ ba 
鬘 
 
 
 
dīpaḥ 
mar me 
燈 
 
 
 
vitānam 
bla re 
頂幔 
 
 
 
vitānavitatam (vitānavitanam) 
bla re bres pa 
帷幔; 掛頂幔 
 
 
 
samucchritacchattradhvajapatākā 
gdugs daṅ rgyal mtshan daṅ ba dan bsgreṅ ba 
立傘及旛; 立幢傘及旛 
 
 
 
kiṅkiṇījālamukharaḥ (kikaṇījālaṃ, mukhalā, mukharā) 
dril bu gyer ka’i dra ba khrol ba 
小鈴網圍繞 
 
 
 
hemadāma (hemadāman) 
gses gyi chun po’am phreṅ ba 
金帶; 金鬘 
 
 
 
muktādāma (muktādāman) 
mu tig gi chun po 
珍珠瓔珞 
 
 
 
maṇidāma (maṇidāman) 
nor bu’i chun po 
寶珠瓔珞 
 
 
 
hemajālam 
gser gyi dra ba 
金網 
 
 
 
paṭṭadāma (paṭṭadāman) 
dar gyi lṅa ldi 
絹結帶 
 
 
 
pralambitam 
rab tu spyaṅs pa 
最勝垂掛 
 
 
 
lambate 
’phyaṅ 
掛 
 
 
 
pralambate 
rab tu ’phyaṅ ba 
極垂掛 
 
 
 
abhipralambate 
mṅon par rab tu ’phyaṅ 
現前垂掛 
 
 
 
gandhamālyena mahīyate 
dri daṅ phreṅ bas mchod pa 
供香鬘; 以香鬘供 
 
 
 
abhyarhitam 
mṅon par mchod pa’am drin che ba’am btsun pa 
現前供養大恩尚師; 應現前供養大恩尚師或尊者 
 
 
 
dhūpanidhūpitam 
bdug spos kyis bdug pa 
香; 以香薰 
 
 
 
saṃpūjitam 
legs par mchod pa 
好供養; 好生供養 
 
 
 
pūjyapūjitam 
mchod par ’os pas mchod pa 
堪供養 
 
 
 
mahitam 
mchod par byas 
作供養 
 
 
 
abhiprakiranti sma 
mṅon par gtor 
現前及灑淨; 現前及灑散 
 
 
 
jīvitopakaraṇam 
’tsho ba’i yo byad 
所供養物 
 
 
 
glānapratyayabhaiṣajyam 
na ba’i gso sman 
醫病者; 治病物 
 
 
 
sukhopadhānam 
bde ba’i yo byad dam bde ba’i ’tsho chas sam bde bar sbyar 
樂用物; 作樂養; 作樂用物 
 
 
 
Go to Wiki Documentation
Enhet: Det humanistiske fakultet   Utviklet av: IT-seksjonen ved HF
Login