You are here: BP HOME > TLB > Mahāvyutpatti with sGra sbyor bam po gñis pa > fulltext
Mahāvyutpatti with sGra sbyor bam po gñis pa

Choose languages

Choose images, etc.

Choose languages
Choose display
  • Enable images
  • Enable footnotes
    • Show all footnotes
    • Minimize footnotes
DiacriticaDiacritica-helpSearch-help
ā ī ū
ñ
ś ź
š č ǰ γ    
Note on the transliteration:
The transliteration system of the BP/TLB is based on the Unicode/UTF-8 system. However, there may be difficulties with some of the letters – particularly on PC/Windows-based systems, but not so much on the Mac. We have chosen the most accepted older and traditional systems of transliteration against, e.g, Wylie for Tibetan, since with Unicode it is possible, in Sanskrit and Tibetan, etc., to represent one sound with one letter in almost all the cases (excepting Sanskrit and Tibetan aspirated letters, and Tibetan tsa, tsha, dza). We thus do not use the Wylie system which widely employs two letters for one sound (ng, ny, sh, zh etc.).
 
Important:
We ask you in particular to note the use of the ’ apostrophe and not the ' representing the avagrāha in Sanskrit, and most important the ’a-chuṅ in Tibetan. On the Mac the ’ is Alt-M.
 
If you cannot find the letters on your key-board, you may click on the link "Diacritica" to access it for your search.
Choose specific texts..
    Click to Expand/Collapse Option Complete text
Click to Expand/Collapse OptionTitle
Click to Expand/Collapse OptionPreface
Click to Expand/Collapse Option§1-20
Click to Expand/Collapse Option§21-40
Click to Expand/Collapse Option§41-60
Click to Expand/Collapse Option§61-80
Click to Expand/Collapse Option§81-100
Click to Expand/Collapse Option§101-120
Click to Expand/Collapse Option§121-140
Click to Expand/Collapse Option§141-160
Click to Expand/Collapse Option§161-180
Click to Expand/Collapse Option§181-200
Click to Expand/Collapse Option§201-220
Click to Expand/Collapse Option§221-240
Click to Expand/Collapse Option§241-260
Click to Expand/Collapse Option§261-280
Click to Expand/Collapse Option§281-283
Click to Expand/Collapse OptionColophon
catvāri mahābhūtāni; rūpaskandhanāmāni 
gzugs kyi phuṅ po so sor phye ba’i miṅ la 
色蘊分別名目 
 
 
 
pṛthivīdhātuḥ 
sa’i khams 
地大; 地界 
 
 
 
abdhātuḥ 
chu’i khams 
水大; 水界 
 
 
 
tejodhātuḥ 
me’i khams 
火大; 火界 
 
 
 
vāyudhātuḥ 
rluṅ gi khams 
風大; 風界 
 
 
 
khakkhaṭatvam, kakkhaṭatvam 
sra ba ñid 
硬; 堅性 
 
 
 
dravatvam 
gśer ba ñid 
濕; 濕性 
 
 
 
uṣṇatvam 
tsha ba ñid 
熱; 煖性 
 
 
 
laghusamudīraṇatvam 
yaṅ źiṅ gyo ba ñid 
輕搖; 輕等動性 
 
 
 
upādāyarūpam 
rgyur byas pa’i gzugs 
作根色; 所造色 
 
 
 
bhautikarūpam 
’byuṅ ba las gyur pa’i gzugs 
出現色; 大種所成色; 出行色 
 
 
 
jānanam 
bskyed pa 
增長; 生; 始發 
 
 
 
niśrayaḥ 
rten pa 
依倚; 依 
 
 
 
sthānam 
gnas pa 
住; 立 
 
 
 
upastambhaḥ 
rton pa (ston pa) 
指示; 持 
 
 
 
upabṛṃhaṇam (upavṛhaṇam) 
’phel bar byed pa 
作增長; 養 
 
 
 
cakṣurindriyam 
mig gi dbaṅ po 
眼根 
 
 
 
śrotrendriyam 
rna ba’i dbaṅ po 
耳根 
 
 
 
ghrāṇendriyam 
sna’i dbaṅ po 
鼻根 
 
 
 
jihvendriyam 
lce’i dbaṅ po 
舌根 
 
 
 
kāyendriyam 
lus kyi dbaṅ po 
身根 
 
 
 
rūpaprasādaḥ 
gzugs daṅ ba 
色喜; 淨色; 色亮 
 
 
 
rūpam 
gzugs 
色 
 
 
 
śabdaḥ 
sgra 
聲 
 
 
 
gandhaḥ 
dri 
香 
 
 
 
rasaḥ 
ro 
味 
 
 
 
spraṣṭavyam 
reg bya 
觸 
 
 
 
varṇarūpam 
kha dog gi gzugs 
顏色形; 顯色 
 
 
 
nīlam 
sṅon po 
青 
 
 
 
pītam 
ser po 
黃 
 
 
 
lohitam 
dmar po 
紅; 赤 
 
 
 
avadātam 
dkar po 
白 
 
 
 
abhram 
sprin 
雲 
 
 
 
dhūmaḥ 
du ba 
煙 
 
 
 
rajaḥ 
rdul 
塵 
 
 
 
mahikā 
khug rna 
霧 
 
 
 
chāyā 
grib ma 
影 
 
 
 
ātapaḥ 
ñi ma 
日 
 
 
 
ālokaḥ 
snaṅ ba 
明 
 
 
 
andhakāraḥ 
mun pa 
暗 
 
 
 
saṃsthānarūpam 
dbyibs kyi gzugs 
形色 
 
 
 
dīrgham 
riṅ po 
長 
 
 
 
hrasvam 
thuṅ ṅu 
短 
 
 
 
vṛttam 
lham pa 
方 
 
 
 
parimaṇḍalam 
zlum po 
圓 
 
 
 
śātam 
phyal le ba’am mñam pa 
粗; 齊正; 平 
 
 
 
viśātam 
phyal le ba ma yin pa’am mi mñam pa 
細; 不齊; 不平; 不正; 不正 
 
 
 
unnatam 
mthon po 
高 
 
 
 
avanatam 
dma’ ba 
下 
 
 
 
caturasram 
gru bźi 
四方 
 
 
 
vijñaptiḥ 
rnam par rig byed 
相貌 
vijñāpti źes bya ba lus daṅ dag gi spyod pa’i tshul gyis dge ba daṅ mi dge ba daṅ luṅ du ma bstan pa sñiṅ la ci sems pa gźan la go bar byed pas na rnam bar rig byed ces bya | 
 
 
sanidarśanam 
bstan du yod pa 
有指處; 有見 
 
 
 
asanidarśanam 
bstan du med pa 
無指處; 無見 
 
 
 
sapratighaḥ 
thogs pa daṅ bcas pa 
具礙; 有對 
 
 
 
apratighaḥ 
thogs pa med pa 
無礙; 無對 
 
 
 
anupāttamahābhūtahetukaḥ sattvākhyo ’sattvākhyo manojñāmanojñāś ca 
ma zin pa’i ’byuṅ ba chen po’i rgyu las byuṅ ba sems can du ston pa daṅ sems can du mi ston pa yid du ’oṅ ba daṅ yid du mi ’oṅ ba 
無執四大因中所出有出情現與無有情現如意不如意; 無執受大種因有情名非有情名可意及非可意 
 
 
 
upāttamahābhūtahetukaḥ sattvākhyo ’sattvākhyo manojñānmanojñāś ca 
zin pa’i ’byuṅ ba chen po’i rgyu las byuṅ ba sems can du ston pa daṅ sems can du mi ston pa yid du ’oṅ ba daṅ yid du mi ’oṅ ba 
有所執四大因出有情現與無有情現如意不如意; 有執受大種因有情名非有情名可意及非可意 
 
 
 
sugandhaḥ 
dri źim pa 
香味; 好香 
 
 
 
durgandhaḥ 
dri ṅa ba 
臭; 惡香 
 
 
 
samagandhaḥ 
dri mñam pa 
香均; 等香 
 
 
 
viṣamagandhaḥ 
dri mi mñam pa 
香不均; 不等香 
 
 
 
madhuraḥ 
mṅar ba 
甜; 甘 
 
 
 
āmlaḥ 
skyur ba 
酸; 醋 
 
 
 
lavaṇaḥ 
lan tshva 
鹹 
 
 
 
kaṭukaḥ 
tsha ba 
辣 
 
 
 
tiktaḥ 
kha ba 
苦 
 
 
 
kaṣāyaḥ 
bska ba 
澁 
 
 
 
ślakṣṇatvam 
’jam pa 
軟; 滑 
 
 
 
karkaśatvam 
rtsub pa 
粗; 澀 
 
 
 
gurutvam 
lci ba 
重 
 
 
 
laghutvam 
yaṅ ba 
輕 
 
 
 
śītam 
graṅ ba 
冷 
 
 
 
bubhūkṣā 
bkres pa 
飢 
 
 
 
jighatsā 
bkres pa 
餓; 饑 
 
 
 
pipāsā 
skom pa 
渴 
 
 
 
avijñaptiḥ 
rnam par rig byed ma yin pa 
不明覺相; 無表; 不覺相 
avijñāpti źes bya ba sdom pa daṅ | sdom pa ma yin pa daṅ | sdom pa (152b1)yaṅ ma yin | sdom pa ma yin pa yaṅ ma yin pa daṅ | ’di rnams rnam par rig byed bźin du gźan gyis śes śiṅ rtogs par mi ruṅ bas na rnam par rig byed ma yin pa źes bya | 
 
 
vedanāskandhanāmāni 
tshor ba’i phuṅ po so sor phye ba’i miṅ la 
各分析受蘊名 
 
 
 
sukhāḥ 
bde ba 
樂受; 樂 
 
 
 
duḥkhāḥ 
sdug bsṅal ba 
苦受; 苦 
 
 
 
aduḥkhāsukhāḥ 
bde ba yaṅ ma yin sdug bsṅal yaṅ ma yin 
非樂不苦受; 不苦不樂受; 不苦不樂 
 
 
 
saṃjñāskandhanāmāni 
’du śes kyi phuṅ po so sor phye ba’i miṅ la 
分析想蘊名目 
 
 
 
parīttā 
chuṅ ṅu 
小 
 
 
 
mahāṅgatā mahān bhūtā 
chen por ’gyur ba 
大 
 
 
 
apramaṇā 
tshad med pa 
無量 
 
 
 
caitasikadharmāḥ 
sems daṅ mtshuṅs par ldan pa’i ’du byed daṅ sems daṅ ldan pa ma yin pa’i ’du byed kyi miṅ la 
心有所想法名目; 心相應行心不相應行; 分別行蘊具想 ; 無具想總名目 
cittasaṃprayukta źes bya ba | sems daṅ sems las byuṅ ba ’dus pa gcig tu gtogs pa mig la sogs (2)pa’i dbaṅ po’i rten mtshuṅs pa daṅ | gzugs la sogs pa’i dmigs pa mtshuṅs pa daṅ | yul la śes śiṅ ’dzin pa’i tshul gyis rnam pa mtshuṅs pa daṅ | sems daṅ sṅa phyi mñam du ’byuṅ ste dus mtshuṅs pa rnams daṅ | sems daṅ sems las byuṅ ba’i dṅos po maṅ ñuṅ (3)mñaṃ par ’byuṅ ste rdzas mtshuṅs pa daṅ | mtshuṅs pa ’di lṅas sems daṅ mñaṃ par ldan pa’i phyir miṅ ste sems daṅ mtshuṅs par ldan pa źes bya | 
 
 
caitasikā dharmāḥ 
sems las byuṅ ba’i chos rnams 
心中所處諸法; 心所有法 
 
 
 
sparśaḥ 
reg pa 
觸 
 
 
 
saṃjñā 
’du śes 
想 
 
 
 
vedanā 
tshor ba 
受 
 
 
 
manasikāraḥ 
yid la byed pa 
作意 
 
 
 
cetanā 
sems pa 
思 
 
 
 
chandaḥ 
’dun pa 
勝解; 欲 
 
 
 
adhimokṣaḥ 
mos pa 
敬; 勝解 
 
 
 
smṛtiḥ 
dran pa 
念 
 
 
 
prajñā 
śes rab 
慧 
 
 
 
samādhiḥ 
tiṅ ṅe ’dzin 
精進; 等持 
samādhi źes pa samādhiyante anena źes bya ste | tiṅ ṅe ’dzin gyi (5)mthus sems daṅ sems las byuṅ ba’i rgyud dmigs pa gcig la sdud ciṅ mi g-yo bar tiṅ ṅe ’dzin ’jog pas na tiṅ ṅe ’dzin źes bya | 
 
 
śraddhā 
dad pa 
信 
 
 
 
hrīḥ 
ṅo tsha śes pa 
愧; 慚 
 
 
 
apatrāpyam 
khrel yod pa 
慚愧 
 
 
 
alobhaḥ kuśalamūlam 
ma chags pa’i dge ba’i rtsa ba 
無貪善根 
 
 
 
adveṣaḥ kuśalamūlam 
źe sdaṅ med pa’i dge ba’i rtsa ba 
無瞋善根 
 
 
 
amohaḥ kuśalamūlam 
gti mug med pa’i dge ba’i rtsa ba 
無痴善根 
 
 
 
vīryam 
brtson ’grus 
精進 
 
 
 
prasrabdhiḥ 
śin tu spyaṅs pa 
輕安 
 
 
 
apramādaḥ 
bag yod pa 
不放逸 
 
 
 
upekṣā 
btaṅ sñoms 
捨施; 捨 
 
 
 
ahiṃsā 
mi ’tshe ba 
不害 
 
 
 
rāgaḥ 
’dod chags 
貪; 貪怒慾 
 
 
 
pratighaḥ 
khoṅ khro ba 
忿怒; 瞋 
 
 
 
mānaḥ 
ṅa rgyal 
慢 
 
 
 
adhimānaḥ 
lhag pa’i ṅa rgyal 
增上慢; 過慢 
 
 
 
mānātimānaḥ 
ṅa rgyal las kyaṅ ṅa rgyal 
慢甚; 慢過慢 
 
 
 
asmimānaḥ 
ṅa’o sñam pa’i ṅa rgyal 
我慢 
 
 
 
abhimānaḥ 
mṅon pa’i ṅa rgyal 
現慢; 增上慢 
 
 
 
ūnamānaḥ 
cuṅ zad sñam pa’i ṅa rgyal 
卑劣慢; 卑慢 
 
 
 
mithyāmānaḥ 
log pa’i ṅa rgyal 
邪慢 
 
 
 
avidyā 
ma rig pa 
無明 
 
 
 
dṛṣṭiḥ 
lta ba 
見 
 
 
 
satkāyadṛṣṛḥ 
’jigs tshogs la lta ba 
聚見; 有身見; 身見 
 
 
 
antagrāhadṛṣṭiḥ 
mthar ’dzin pa’i lta ba 
邊執見; 持盡見 
 
 
 
mithyādṛṣṭiḥ 
log par lta ba 
邪見 
 
 
 
dṛṣṭiparāmarśaḥ 
lta ba mchog tu ’dzin pa 
持勝見; 見取見; 見取 
 
 
 
śīlavrataparamarśaḥ 
tshul khrims daṅ brtul źugs mchog tu ’dzin pa 
極持勝勇入; 戒禁取; 戒取 
 
 
 
vicikitsā 
the tshom 
疑 
 
 
 
krodhaḥ 
khro ba 
忿 
 
 
 
upanāhaḥ 
’khon du ’dzin pa 
恨惱; 恨 
 
 
 
mrakṣaḥ 
’chab pa 
覆 
 
 
 
pradāsaḥ 
’tshig pa 
諂; 惱 
 
 
 
īrṣyā 
phrag dog 
嫉 
 
 
 
mātsaryam 
ser sna 
慳 
 
 
 
māyā 
sgyu 
諂 
 
 
 
śāthyam 
gyo 
誑 
 
 
 
madaḥ 
rgyags pa 
傲; 憍 
 
 
 
vihiṃsā 
rnam par ’tshe ba 
侵害; 害 
 
 
 
āhrīkyam 
ṅo tsha med pa 
無慚 
 
 
 
anapatrāpyam 
khrel med pa 
無愧 
 
 
 
āśraddhyam 
ma dad pa 
不信 
 
 
 
kausīdyam 
le lo 
懈怠 
 
 
 
pramādaḥ 
bag med pa 
放逸 
 
 
 
muṣitasmṛtitā 
brjed ṅas pa 
失念 
 
 
 
vikṣepaḥ 
gyeṅ ba 
心亂; 散亂 
 
 
 
asamprajanyam 
śes bźin ma yin pa 
不知主; 不正知 
 
 
 
auddhatyam 
rgod pa 
掉舉 
 
 
 
kaukṛtyam 
’gyod pa 
悔; 惡作 
 
 
 
styānam 
rmugs pa 
昏沈 
 
 
 
middham 
gñid 
睡眠 
 
 
 
vitarkaḥ 
rtog pa 
尋 
 
 
 
vicāraḥ 
dpyod pa 
伺 
 
 
 
prāptiḥ 
’thob pa 
得 
 
 
 
aprāptiḥ 
’thob pa med pa 
無得; 非得; 入無得 
 
 
 
asaṃjñisamāpattiḥ 
’du śes med pa’i sñoms par ’jug pa 
無想定; 無想 
 
 
 
nirodhasamāpattiḥ 
’gog pa’i sñoms par ’jug pa 
入欲滅想; 滅盡定 
 
 
 
āsaṃjñikam 
’du śes med pa 
無想; 無想報 
 
 
 
jīvitendriyam 
srog gi dbaṅ po 
命根 
 
 
 
nikāyasabhāgaḥ 
ris mthun pa 
眾類; 眾同分; 同分 
 
 
 
jātiḥ 
skye ba 
生 
 
 
 
jarā 
rga ba 
老 
 
 
 
sthitiḥ 
gnas pa 
住 
 
 
 
anityatā 
mi rtag pa 
無常 
 
 
 
nāmakāyaḥ 
miṅ gi tshogs 
名身 
 
 
 
vyañjanakāyaḥ 
yi ge’i tshogs 
字會; 文身 
 
 
 
padakāyaḥ 
tshig gi tshogs 
詞會; 句身 
 
 
 
evaṃbhāgīyāḥ 
de lta bu’i cha daṅ mthun pa 
如是同分; 如是等類; 眾同分 
 
 
 
pravṛttiḥ 
’jug pa 
轉; 流轉; 入 
 
 
 
pratiniyamaḥ 
so sor ṅes pa 
各異定; 定異 
 
 
 
yogaḥ 
’byor ’brel 
相應 
 
 
 
jāvaḥ 
mgyogs pa 
速疾; 勢速 
 
 
 
anukramaḥ 
go rim 
分次第; 次第 
 
 
 
kālaḥ 
dus 
時 
 
 
 
deśaḥ 
yul 
境; 方 
 
 
 
saṃkhyā 
graṅs 
數 
 
 
 
bhedaḥ 
tha dad pa’am bye brag 
異生性 
 
 
 
sāmagrī 
’du ’phrod dam tshogs pa 
遇會; 和合 
 
 
 
prabandhaḥ 
rgyun 
流; 相續 
 
 
 
anyathātvam 
gźan du ’gyur ba 
不和合; 異性 
 
 
 
prabandhoparamaḥ 
rgyun chad pa 
間斷 
 
 
 
vyañjanam 
gsal byed 
明; 令明 
 
 
 
akṣaram 
yi ge 
字 
 
 
 
varṇaḥ 
brjod pa 
誦 
 
 
 
vijñānanamāni 
rnam par śes pa’i miṅ la 
諸識名目 
 
 
 
ālayavijñānam 
kun gźi’i rnam par śes pa 
諸源識; 阿賴耶識; 藏識 
 
 
 
ādānavijñānam 
len pa’i rnam par śes pa 
取識; 阿陀那識; 相續識; 執持識 
 
 
 
kliṣṭamanaḥ 
ñon moṅs pa can gyi yid 
煩惱意; 染汙識; 具煩惱意 
 
 
 
akliṣṭamanaḥ 
ñon moṅs can ma yin pa’i yid 
不具惱意; 無染汙識 
 
 
 
cakṣurvijñānam 
mig gi rnam par śes pa 
眼識 
 
 
 
śrotravijñānam 
rna ba’i rnam par śes pa 
耳識 
 
 
 
ghrāṇavijñānam 
sna’i rnam par śes pa 
鼻識 
 
 
 
jihvāvijñānam 
lce’i rnam par śes pa 
舌識 
 
 
 
kāyavijñānam 
lus kyi rnam par śes pa 
身識 
 
 
 
manovijñānam 
yid gyi rnam par śes pa 
意識 
 
 
 
dvādaśāyatanāni 
skye mched bcu gñis kyi miṅ la 
十二入; 十二處 
 
 
 
cakṣurāyatanam 
mig gi skye mched 
眼入; 眼處 
 
 
 
rūpāyatanam 
gzugs kyi skye mched 
色入; 色處 
 
 
 
śrotrāyatanam 
rna ba’i skye mched 
耳入; 耳處 
 
 
 
śabdāyatanam 
sgra’i skye mched 
聲入; 聲處 
 
 
 
ghrāṇāyatanam 
sna’i skye mched 
鼻入; 鼻處 
 
 
 
gandhāyatanam 
dri’i skye mched 
香入; 香處 
 
 
 
jihvāyatanam 
lce’i skye mched 
舌入; 舌處; 如入 
 
 
 
rasāyatanam 
ro’i skye mched 
味入; 味處 
 
 
 
kāyāyatanam 
lus kyi skye mched 
身入; 身處 
 
 
 
spraṣṭavyāyatanam 
reg bya’i skye mched 
觸入; 觸處 
 
 
 
mana-āyatanam 
yid kyi skye mched 
意入; 意處 
 
 
 
dharmāyatanam 
chos kyi skye mched 
法入; 法處 
 
 
 
aṣṭādaśadhātavaḥ 
khams bcu brgyad kyi miṅ la 
十八界 
 
 
 
cakṣurdhātuḥ 
mig gi khams 
眼界 
 
 
 
rūpadhātuḥ 
gzugs kyi khams 
色界 
 
 
 
cakṣurvijñānadhātuḥ 
mig gi rnam par śes pa’i khams 
眼識界 
 
 
 
śrotadhātuḥ 
rna ba’i khams 
耳界 
 
 
 
śabdadhātuḥ 
sgra’i khams 
聲界 
 
 
 
śrotravijñānadhātuḥ 
rna ba’i rnam par śes pa’i khams 
耳識界 
 
 
 
ghrāṇadhātuḥ 
sna’i khams 
鼻界 
 
 
 
gandhadhātuḥ 
dri’i khams 
香界 
 
 
 
ghrāṇavijñānadhātuḥ 
sna’i rnam par śes pa’i khams 
鼻識界 
 
 
 
jihvādhātuḥ 
lce’i khams 
舌界 
 
 
 
rasadhātuḥ 
ro’i khams 
味界 
 
 
 
jihvāvijñānadhātuḥ 
lce’i rnam par śes pa’i khams 
舌識界 
 
 
 
kāyadhātuḥ 
lus kyi khams 
身界 
 
 
 
spraṣṭavyadhātuḥ 
reg bya’i khams 
觸界 
 
 
 
kāyavijñānadhātuḥ 
lus kyi rnam par śes pa’i khams 
身識界 
 
 
 
manodhātuḥ 
yid kyi khams 
意界 
 
 
 
dharmadhātuḥ 
chos kyi khams 
法界 
 
 
 
manovijñānadhātuḥ 
yid gyi rnam par śes pa’i khams 
意識界 
 
 
 
dvāviṃśatīndriyāṇi 
dbaṅ po ñi śu rtsa gñis kyi miṅ la 
二十二根 
 
 
 
cakṣurindriyam 
mig gi dbaṅ po 
眼根 
 
 
 
śrotrendriyam 
rna ba’i dbaṅ po 
耳根 
 
 
 
ghrāṇendriyam 
sna’i dbaṅ po 
鼻根 
 
 
 
jihvendriyam 
lce’i dbaṅ po 
舌根 
 
 
 
kāyendriyam 
lus kyi dbaṅ po 
身根 
 
 
 
mana indriyam 
yid gyi dbaṅ po 
意根 
 
 
 
puruṣendriyam 
pho’i dbaṅ po 
陽根; 男根 
 
 
 
strīndriyam 
mo’i dbaṅ po 
陰根; 女根 
 
 
 
dukhendriyam 
sdug bsṅal gyi dbaṅ po 
苦根 
 
 
 
sukhendriyam 
bde ba’i dbaṅ po 
樂根 
 
 
 
saumanasyendriyam 
yid bde ba’i dbaṅ po 
意樂根; 喜根 
 
 
 
daurmanasyendriyam 
yid mi bde ba’i dbaṅ po 
意不樂根; 憂根 
 
 
 
upekṣendriyam 
btaṅ sñoms kyi dbaṅ po 
施根; 捨根 
 
 
 
śraddhendriyam 
dad pa’i dbaṅ po 
信根 
 
 
 
vīryendriyam 
brtson ’grus kyi dbaṅ po 
精進根 
 
 
 
smṛtīndriyam 
dran pa’i dbaṅ po 
念根 
 
 
 
samādhīndriyam 
tiṅ ṅe ’dzin gyi dbaṅ po 
定根 
 
 
 
prajñendriyam 
śes rab kyi dbaṅ po 
慧根 
 
 
 
anājñātam ājñāsyāmīndriyam 
mi śes pa kun śes par byed pa’i dbaṅ po 
不解遍知根; 未知當知根; 未解欲知根 
mi śes pa kun śes par byed pa la sogs pa dbaṅ po gsum la |
anājñātam ājñāsyamīndriyan źes bya ba (5)mi śes pa kun śes par byed pa’i dbaṅ po yin te | mthoṅ ba’i lam gyi yid daṅ | bde ba daṅ | yid bde ba daṅ | btaṅ sñoms daṅ | dad pa daṅ | brtson ’grus daṅ | dran pa daṅ | tiṅ ṅe ’dzin daṅ | śes rab kyi dbaṅ po rnams sṅon ’phags pa’i bden pa ma mthoṅ ba mthoṅ bar byed pa kun śes (6)pa’i dbaṅ po mthoṅ ba la dbaṅ byed pas na mi śes pa kun śes par byed pa’i dbaṅ po źes bya | 
 
 
ājñendriyam 
kun śes pa’i dbaṅ po 
遍知根; 已知根; 知根 
ājñendriyan źes bya ba kun śes pa’i dbaṅ po yin te | sgom pa’i lam la kun śes par bya ba’i yul gźan med kyi | bag la ñal lhag ma spaṅ ba’i phyir sgom pa’i lam gyi yid la sogs pa’i dbaṅ (7)po dgus ’phags pa’i lam gyi bden pa de ñid kun śes pa yin te | kun śes pa daṅ ldan pa’i dbaṅ po thob pa la dbaṅ byed pas na kun śes pa’i dbaṅ po źes bya | 
 
 
ājñātāvīndriyam 
kun śes pa daṅ ldan pa’i dbaṅ po 
具遍知根; 具知根; 知已根 
ājñātavīndriyan źes bya ba kun śes pa daṅ ldan pa’i dbaṅ po yin te | mi slob pa’i lam la dgra bcom pa’i ’bras bu thob nas (150b1)śes par bya ba thams cad śes te | śes pa de daṅ ldan pas gaṅ gi sems kyi rgyud la yod pa’i yid la sogs pa’i dbaṅ po dgu tshe ’di la bde bar gnas pa daṅ mya ṅan ’das pa thob par byed pas na kun śes pa daṅ ldan pa’i dbaṅ po źes bya | 
 
 
jīvitendriyam 
srog gi dbaṅ po 
命根 
 
 
 
skandhadhātvāyatanendriyāntargatāni pādāntarāṇi 
phuṅ po daṅ khams daṅ skye mched daṅ dbaṅ po bśad pa’i naṅ nas ’byuṅ pa’i miṅ sna tshogs la 
蘊及界入根演說內現出集名目; 蘊界處根所攝餘名目 
āyatana źes bya ba | (7)āyan tanvantīti āyatanatvaṃ źes bya ste | mig daṅ gzugs la sogs pa’i skye mched kyi sgo nas rnam par śes pa skye źiṅ ’phel bas na skye mched ces bya |
dhātu źes bya ba dhātvartha gotrārtha źes bya ba ste khams daṅ rigs sam ’byuṅ khuṅs kun la yaṅ bya mod kyi sṅon grags pa bźin du khams źes (153a1)btags | 
 
 
avadhāraṇam 
ṅes par ’dzin pa’am dbye ba 
持真; 分開 
 
 
 
āśrayabhūtarūpaṇyam 
rten du gyur ba gzugs su yod pa’i phyir ram gźig tu ruṅ ba’i phyir 
有可倚色故; 可墮壞故 
 
 
 
suvarṇaḥ 
kha dog bzaṅ po 
妙色 
 
 
 
durvarṇaḥ 
kha dog ṅan ba’am mdog mi sdug pa 
惡色 
 
 
 
pāṇḍaram 
skya bo 
淡白 
 
 
 
śyāmam 
sṅo bsaṅs 
月白; 青黑 
 
 
 
śabalam 
sre bo’am stag ri’am khra ba’am ’dres pa 
青白; 虎斑; 雜花 
 
 
 
piṅgalam 
ser skya 
黃白色 
 
 
 
catuḥpārśvam 
ṅos bźi 
四面 
 
 
 
ābhogaḥ 
sgrim pa’am ’jug pa’am bzo ba 
勉力; 作; 入 
 
 
 
abhilāṣaḥ 
’dod pa 
欲; 願 
 
 
 
saṃstutam 
’dris pa 
欲; 願 
 
 
 
asampramoṣaḥ 
mi brjed pa 
欲; 願 
 
 
 
vihitam 
byas pa’am bskyed pa 
欲; 願 
 
 
 
abhisampratyayaḥ (abhisamayaḥ) 
mṅon par yid ches pa 
現托心; 深信解 
 
 
 
lajjā 
’dzem pa’am ṅo tsha ba 
當戒; 恥 
 
 
 
sampratipattiḥ 
yaṅ dag par rtogs pa 
真實解悟 
 
 
 
utsāhaḥ 
spro ba 
放出; 喜歡 
 
 
 
praśaṭhatā 
rnal du bab bam ’dug pa 
降諸相 
 
 
 
dauṣṭulyam 
gnas ṅan len 
行惡; 麤重; 取惡趣 
dauṣṭhulya źes bya ba du ni smad pa’am ṅan pa | ṣṭhā gatinivṛttau źes bya ste gnas pa la bya | la ni ādāna ste len ba’am ’dzin pa’o || (4)gcig tu na duṣṭu ni ñes pa ’am skyon gyi miṅ la ni goṅ du bśad pa daṅ ’dra ste | spyir na ltuṅ ba daṅ sgrib pa’i miṅ ste gnas ṅan len du btags | 
 
 
karmaṇyatā 
las su ruṅ ba 
中用; 堪任性 
 
 
 
āghātaḥ 
kun nas mnar sems 
常起害心; 嫌恨; 普害心 
 
 
 
śreyaḥ 
legs pa’am dge ba’am che ba 
妙; 大; 善 
 
 
 
bahvantaraviśiṣṭaḥ 
khyad ches ’phags pa 
殊勝 
 
 
 
apakāraḥ 
gnod pa byed pa 
作害 
 
 
 
vairānubandhaḥ 
mdud par ’dzin pa 
記結; 怨讎相續 
 
 
 
caṇḍavacodāsitā 
tshig brlaṅ pos źer ’debs pa 
動言; 毒言罵 
 
 
 
vyāroṣaḥ 
khoṅ nas ’khrug pa 
內動氣; 憤懣 
 
 
 
āgrahaḥ 
kun tu ’dzin pa 
普記; 執拗 
 
 
 
vañcanā 
slu ba 
哄誘 
 
 
 
paryādānam 
yoṅs su gtugs pa’am ’phyos pa 
窮極; 永盡; 困; 傲逸 
 
 
 
viheṭhanā 
mtho ’tsham pa 
怯; 損腦; 尊疵 
 
 
 
vipratisāraḥ 
yid la gcags pa 
入心; 追; 長想 
 
 
 
manojalpaḥ 
yid la brjod pa’am rtogs pa 
意解; 意言; 念 ; 慮 
 
 
 
mahābhūmikaḥ 
sa chen po pa 
大處地者; 大地 
 
 
 
sahajaḥ 
lhan cig skyes ba 
共生; 俱生 
 
 
 
parikalpitam 
kun tu brtags pa 
普察; 分別 
 
 
 
ātmamohaḥ 
bdag tu rmoṅs pa 
自慢; 我癡; 自蒙 
 
 
 
ātmadṛṣṭiḥ 
bdag tu lta ba 
自貪; 我見; 自貪見 
 
 
 
ātmamānaḥ 
bdag tu ṅa rgyal 
自慢; 我慢 
 
 
 
ātmasnehaḥ 
bdag la chags pa 
自貪; 我愛 
 
 
 
saṃtānānuvṛttiḥ 
rgyun chags par ’jug pa 
常貪; 相續隨轉 
 
 
 
ekajātīyavijñānam 
rnam par śes pa rigs gcig pa 
識一種; 一類識 
 
 
 
sabhāgaḥ 
bsten pa daṅ bcas pa 
全倚; 同分 
 
 
 
tatsabhāgaḥ 
de’i bsten pa daṅ bcas pa 
依若; 彼同分; 具其所倚 
 
 
 
nirvit (nirvitaḥ) 
yid ’byuṅ ba 
心中出; 厭 
 
 
 
kāṃkṣā 
som ñi’am nem nur 
二心; 惑; 疑 
 
 
 
vimatiḥ 
yid gñis 
猶疑; 疑; 二意 
 
 
 
anunayaḥ 
rjes su chags pa 
隨貪 
 
 
 
kāmarāgaḥ 
’dod pa la ’dod chags pa 
貪欲; 欲貪 
 
 
 
bhavarāgaḥ 
srid pa’i ’dod chags pa 
有貪 
 
 
 
saṃyojanam 
kun tu sbyor ba 
和合; 結 
 
 
 
bandhanam 
’chiṅ ba 
縛 
 
 
 
anuśayaḥ 
bag la ñal ba daṅ phra rgyas 
眠臥不放逸; 隨眠; 陰眠 ; 不現 
anuśaya źes bya ba chos mṅon pa’i gźuṅ daṅ sbyar na ’phags pa’i ye śes ma thob kyi bar du sems can gyi sems kyi rgyud la khyab par gnas (5)kyaṅ brtag dka’ ste phra ba daṅ | dmigs pa daṅ mtshuṅs par ldan pas ñon moṅs pa ’phel źiṅ rgyas par byed pa daṅ | rgya mtsho’i bya gnam la ’phur ba’i grib ma la chu srin sñeg pa’i miṅ ste phra rgyas źes bya | mdo sde pa ltar na ñon moṅs pa mṅon du ma byuṅ ste | bag chags kyi tshul (6)du ñal ba ni anuśaya ste bag la ñal źes bya | ñon moṅs pa mṅon du byuṅ ste laṅs pa’i miṅ ni parivyutthāna źes bya ste | kun nas laṅs pa źes ’byuṅ bas chos mṅon pa’i skabs su ni phra rgyas źes gdags | mdo sde ba’i skabs su bag la ñal źes gdags | 
 
 
paryutthānam 
kun nas ldaṅ ba 
起立; 普起立 
 
 
 
upakleśaḥ 
ñe ba’i ñon moṅs pa 
近惱; 隨煩惱 
 
 
 
paryupasthānam, paryavasthānam 
kun nas dkris pa 
諸牽引; 纏 
 
 
 
paryavanaddham 
yoṅ su dkris pa 
皆牽引; 所覆; 甚牽引 
 
 
 
āśravaḥ 
zag pa 
漏 
 
 
 
oghaḥ 
chu bo 
河; 暴流 
 
 
 
yogaḥ 
sbyor ba 
相合; 軛 
 
 
 
upādānam 
ñe bar len pa 
近取; 取 
 
 
 
granthaḥ 
mdud pa 
打結; 繫 
 
 
 
nivaraṇam (nivāraṇam, naṃvararṇam) 
sgrib pa 
蔽; 蓋 
 
 
 
kāmapratisaṃyuktam 
’dod pa daṅ ldan pa 
具欲; 欲所繫 
 
 
 
rūpapratisaṃyuktam 
gzugs daṅ ldan pa 
具色; 色所繫 
 
 
 
ārūpyapratisaṃyuktaḥ 
gzugs med pa daṅ ldan 
具無色; 無色所繫 
 
 
 
darśanaprahātavyaḥ 
mthoṅ bas spaṅ bar bya ba 
以見棄事; 見所斷 
 
 
 
bhāvanāprahātavyaḥ 
sgoms pas spaṅ bar bya ba 
以觀想棄事; 修所斷; 棄觀想事 
 
 
 
kāmāptaḥ 
’dod par bsdus pa 
集欲; 欲所得; 類欲 
 
 
 
kāmadhātuparyāpannaḥ 
’dod pa’i khams su gtogs pa 
欲界; 屬欲界 
 
 
 
kāmāvacaraḥ 
’dod pa na spyod pa 
欲行 
 
 
 
ūrdhvabhāgīyaḥ 
goṅ ma’i cha daṅ mthun pa 
依合前分; 順上分; 上分 ; 依前 
 
 
 
avarabhāgīyaḥ 
tha ma’i cha daṅ mthun pa 
依合後分; 順下分; 下分 ; 依後 
 
 
 
aṅgaṇam 
ñon moṅs pa’i miṅ ste ’dom na skor ba 
煩惱名; 惱; 繞 
 
 
 
saraṇam 
ñon moṅs pa daṅ bcas pa 
具煩惱; 有諍 
 
 
 
ahaṃkāraḥ 
ñar ’dzin pa’am ṅa rgyal 
持我; 我; 我持 ; 我慢 
 
 
 
mamakāraḥ 
bdag gir ’dzin pa 
執我; 我所; 於我執 
 
 
 
dīrghānuparivartī bhavati 
rin du rjes su ’braṅ ba 
長隨; 長時隨轉 
 
 
 
sadānubaddho bhavati 
rtag tu rjes su ’braṅ bar ’gyur 
常隨; 恒所轉 
 
 
 
pratisaṃdhiḥ 
ñid mtshams sbyor ba 
相和合; 結生; 投胎 
 
 
 
saṃsāraḥ 
’khor ba 
輪廻 
 
 
 
[a]saṃdhim badhnāti [b]saṃdhim avāpnoti 
mtshams sbyor ba’am ’brel bar byed pa 
隨和合 
 
 
 
samanubandhaḥ 
rjes su ’braṅ ba’am rjes su sñegs pa’am rjes su gñer ba 
或隨或趁或管 
 
 
 
cittānuparivartī 
sems kyi rjes su ’jug pa 
心隨順; 心隨轉 
 
 
 
anusahitaḥ 
rjes su ’brel ba 
相隨 
 
 
 
samagrasāmagrī 
’du ba tshogs pa 
聚會 
 
 
 
pratisaṃdadhāti (pratisaṃbadhati) 
ñiṅ mtshams sbyor ba’am ’brel bar byed pa 
投胎; 結生; 相連 
 
 
 
apratisaṃdhiḥ 
mtshams sbyor ba med pa 
不相合; 不投胎 
 
 
 
anuvartanam 
rjes su ’jug pa 
隨入; 隨轉 
 
 
 
[a]santānuvartī [b]santānavarttī 
rgyud la yod pa 
有接續; 於相續轉; 在於續 
 
 
 
ānucchavikaḥ 
’phrod pa’am ’byor ba 
相遇; 相合 
 
 
 
anusaṃdhiḥ 
’tshams sbyor ba 
相合 
 
 
 
sānucaraḥ 
’khor daṅ bcas pa 
并伴; 并隨行 
 
 
 
pravāhaḥ 
rgyun 
常 
 
 
 
anubandhaḥ 
rgyun chags pa 
續事根; 隨轉 
 
 
 
ajasram 
rgyun mi ’chad pa’i ’khor lo 
不斷轉運 
 
 
 
anugataḥ 
rjes su soṅ ba’am rjes su źugs pa’am rjes su mthan pa 
相隨; 隨去; 或隨順; 隨入; 隨入 
 
 
 
abhūtvā bhāvaḥ 
ma byuṅ ba las byuṅ ba 
不出現中出現; 出於未現 
 
 
 
yathāyogam 
ci rigs pa 
隨便; 隨應 
 
 
 
asaṃskṛtam 
’dus ma byas 
無為 
asaṃskṛta źes bya ba nam mkha’ la sogs pa rgyu daṅ rkyen las ma byuṅ ba’i miṅ ste ’dus ma byas źes bya | 
 
 
pratisaṃkhyānirodhaḥ 
so sor brtags pa’i ’gog pa 
各各觀察定; 擇滅 
pratisaṃkhyānirodha źes bya ba | śes rab kyis ’phags pa’i bden pa bźi so sor brtags nas ñon moṅs pa ’gags pa’i mya ṅan las ’das pa thob par ’gyur ba’i miṅ ste | so sor brtags pas ’gog pa (7)źes bya | 
 
 
apratisaṃkhyānirodhaḥ 
so sor brtags pa ma yin pa’i ’gog pa 
各各觀察非魔; 非擇滅; 非各各觀察定 
apratisaṃkhyanirodha źes bya ba rkyen ma tshaṅ bas ’gog gi brtags pas mi ’gog pa ste | dper na gzugs gcig la mig gi rnam par śes pa lhag par źen ciṅ dmigs pa’i skyes bu gzugs gźan la dmigs pa’i mig gi rnam par śes pa daṅ | rna ba’i rnam par śes pa la (159b1)sogs pa de daṅ dus gcig tu ’byuṅ ba’i yul dmigs su de ma thag pa’i rkyen med pas mi dmigs pa ’das zin pa la ni dmigs su mi ruṅ bas na sems daṅ sems las byuṅ ba ma ’oṅs pa rnams skye ba la gtan gyi gegs su gyur pa’i miṅ ste | so sor brtags pa ma yin pas ’gog pa (2)źes bya | 
 
 
saṃskṛtam 
’dus byas 
有為; 相聚 
saṃskṛta źes bya ba samvetya sambhuya hetupratyayai kṛta źes bya ba rgyu daṅ rkyen rnams tshogs śiṅ ’dus pas byas pa’i chos thams cad kyi miṅ yin te ’dus byas źes bya | 
 
 
sāsravaḥ 
zag pa daṅ bcas pa 
具漏; 有漏 
sāsrava źes bya ba sa(3)ha āsravena varttata źes bya ba ste | srid pa’i rtse mo man chad mtshams med pa’i sems can dmyal ba yan chad rma’i sgo drug nas ’dod chags la sogs pa’i ñon moṅs pa ’byuṅ ba’i miṅ ste zag pa daṅ bcas pa źes bya | 
 
 
anāsravaḥ 
zag pa med pa 
無漏 
anāsrava źes bya ba ’dus ma byas gsum daṅ lam gyi bden pa ñon moṅs pa med (4)pas na zag pa med pa źes bya | 
 
 
rāgāḥ 
chags pa daṅ ’dod pa’i rnam pa’i miṅ la 
貪欲; 貪欲名目; 貪欲類 
 
 
 
raktaḥ 
chags pa 
貪 
 
 
 
saktaḥ 
źen pa 
愛; 淫 
 
 
 
gṛddhaḥ 
’khren pa 
相合; 饕 
 
 
 
granthitaḥ 
mdud pa bor ba 
先結; 挽結 
 
 
 
mūrcchitaḥ 
brgyal ba 
沈昏 
 
 
 
adhyavasitaḥ 
lhag par chags pa 
具增上貪; 太貪 
 
 
 
adhyavasānam āpannaḥ 
lhag par chags par gyur pa 
轉增貪; 太至貪 
 
 
 
adhyavasānam 
lhag par źen pa 
加貪愛; 太淫 
 
 
 
vinibandhaḥ 
rnam par bciṅs pa 
諸繫縛; 彼繫縛 
 
 
 
parigredhaḥ 
yoṅs su źen pa 
眾貪愛; 荒淫 
 
 
 
saṃrāgaḥ 
kun tu ’dod chags pa 
遍貪 
 
 
 
lolupaḥ 
brkam pa 
酤貪 
 
 
 
ghasmaraḥ 
lto che ba’am za phod pa 
饞; 喂嘴 
 
 
 
lampaṭaḥ 
dad pa che ba’am lto che ba 
遍貪; 饞; 多欲 
 
 
 
lubdhaḥ 
brkam chags 
酤貪; 戀著 
 
 
 
saṃraktaḥ 
kun tu chags pa 
遍貪 
 
 
 
rañjanīyaḥ 
chags par ’gyur ba 
轉貪; 將來貪 
 
 
 
bhūyaskāmatā 
yaṅ ’dod pa’am phyir źiṅ ’dod pa’am maṅ du ’dod pa 
欲; 欲; 愛 
 
 
 
yādṛcchikaḥ 
’dod rgyal 
欲王; 任性行言 
 
 
 
icchantikaḥ 
’dod chen 
甚欲 
 
 
 
bhūyaśchandikaḥ 
phyir źiṅ sred pa’am phyir ’dun pa 
頻愛; 恒欲 
 
 
 
bhūyorucitaḥ 
phyir źiṅ dad che ba 
漸欲 
 
 
 
bhūyo ’bhiprāyaḥ 
phyir źiṅ sems pa’am maṅ du sems pa 
頻想; 想 
 
 
 
svādukāmatā 
myaṅ bar ’dod pa’am źim por ’dod pa 
嘗欲美; 欲美味; 愛嘗 
 
 
 
vicitrāhāratā 
zas ’dam pa 
思食; 擇食 
 
 
 
netaretareṇa saṃtuṣṭiḥ 
ṅan ṅon gyis chog mi śes pa 
輕易不知足 
 
 
 
nandīrāgaḥ 
dga’ ba’i ’dod chags 
喜中貪 
 
 
 
kāmacchandaḥ 
’dod pa la ’dun pa 
好欲; 欲和合 
 
 
 
abhiniveśaḥ 
mṅon par źen pa 
現貪欲; 現貪 
 
 
 
āsthā 
chags pa’am źen pa 
貪; 欲 
 
 
 
spṛhā 
chags pa’am źen pa 
欲; 愛 
 
 
 
rocate 
’dod pa’am sred pa’am dga’ ba 
欲; 喜; 望 
 
 
 
icchantikaḥ 
’dod chen po 
大欲 
 
 
 
yādṛcchikaḥ 
’dod rgyal 
欲王; 甚任性行言 
 
 
 
tīvreṇa cchandaka(cchandena) 
’dun pa drag po 
相緊; 最所願 
 
 
 
āhāre gṛddhir bhavati 
kha zas la brkam par ’gyur 
飲食慳吝 
 
 
 
gārdhā, gārdham 
źen pa 
愛 
 
 
 
trayaduḥkhatā 
sdug bsṅal gsum gyi miṅ la 
三苦 
 
 
 
duḥkhaduḥkhatā 
sdug bsṅal gyi sdug bsṅal 
苦苦 
 
 
 
saṃskāraduḥkhatā 
’du byed kyi sdug bsṅal 
行苦 
 
 
 
vipariṇāmaduḥkhatā 
’gyur ba’i sdug bsṅal 
壞苦 
 
 
 
punar aṣṭau duḥkhatāḥ 
sdug bsṅal brgyad kyi miṅ la 
八苦惱 
 
 
 
jātiduḥkham 
skye ba’i sdug bsṅal 
生苦 
 
 
 
jarāduḥkhaṃ 
rga ba’i sdug bsṅal 
老苦 
 
 
 
vyādhiduḥkham 
na ba’i sdug bsṅal 
病苦 
 
 
 
maraṇaduḥkham 
’chi ba’i sdug bsṅal 
死苦 
 
 
 
priyaviprayogaduḥkham 
sdug pa daṅ bral ba’i sdug bsṅal 
愛別離苦 
 
 
 
apriyasaṃprayogaduḥkham 
mi sdug ba daṅ phrad pa’i sdug bsṅal 
怨憎會苦 
 
 
 
yad apīcchayā paryeṣamāṇo na labhate tad api duḥkham 
gaṅ ’dod pa btsal gyis ma rñed pa de yaṅ sdug bsṅal 
求不得苦 
 
 
 
saṃkṣepeṇa pañcopadānaskandhaduḥkham 
mdor na ñe bar len pa’i phuṅ po lṅa sdug bsṅal 
五陰盛苦; 五取蘊苦 
 
 
 
dvādaśāṅga pratītyasamutpādaḥ 
rten ciṅ ’brel bar ’byuṅ ba’i yan lag bcu gñis kyi miṅ la 
十二因緣; 十二緣起 
rten ciṅ ’brel par ’byuṅ ba la
pratītyasamutpāda źes bya ba pratītya ni rten pa ’am rkyen du gyur pa la bya | saṃ ni saṃbandha stes ’brel pa la bya | utpad ni skye ba’i tshig ste phyi naṅ gi chos rnams raṅ dbaṅ du mi skye’o | rgyu daṅ rkyen tshogs pa las skya ste sde ma sṅa ma’i rgyu la brten (2)nas phyi ma phyi ma gźan gyis bar ma chod par ’byuṅ bas na rten ciṅ ’brel par ’byuṅ ba źes bya | 
 
 
avidyā 
ma rig pa 
無明 
 
 
 
saṃskāraḥ 
’du byed 
行 
 
 
 
vijñānam 
rnam par śes pa 
識 
 
 
 
nāmarūpam 
miṅ daṅ gzugs 
名色 
 
 
 
ṣaḍāyatanam 
skye mched drug 
六入 
 
 
 
spraśaḥ 
reg pa 
觸 
 
 
 
vedanā 
tshor ba 
受 
 
 
 
tṛṣṇā 
sred pa 
愛 
 
 
 
upādānam 
len pa 
取 
 
 
 
bhavaḥ 
srid pa 
有 
 
 
 
jātiḥ 
skye ba 
生 
 
 
 
jarāmaraṇam 
rga śi 
老死 
 
 
 
śokaḥ 
mya ṅan 
苦; 愁; 苦衰 
 
 
 
paridevaḥ 
smre sṅags ’don pa 
不安; 悲; 痛哭 
 
 
 
duḥkham 
sdug bsṅal ba 
苦惱; 苦 
 
 
 
daurmanasyam 
yid mi bde ba 
意不樂; 憂; 心不安 
 
 
 
upāyāsaḥ 
’khrug pa 
慅; 惱 
 
 
 
ṣaḍ hetavaḥ 
rgyu drug gi miṅ la 
六因 
 
 
 
kāraṇahetuḥ 
byed pa’i rgyu 
相應因; 能作因 
 
 
 
sahabhūhetuḥ 
lhan cig ’byuṅ ba’i rgyu 
共生因; 共因; 俱有因 
 
 
 
vipākahetuḥ 
rnam par smin pa’i rgyu 
異熟因 
 
 
 
saṃprayuktahetuḥ 
mtshuṅs par ldan pa’i rgyu 
同類因; 皆因; 自種因 
 
 
 
sarvatragahetuḥ 
kun tu ’gro ba’i rgyu 
遍行因 
 
 
 
sabhāgahetuḥ (sambhāgahetuḥ) 
skal ba mñam pa’i rgyu 
緣; 同類因; 等因 ; 相應因 
 
 
 
catvāraḥ pratyayāḥ 
rkyen bźi’i miṅ la 
四緣 
 
 
 
hetupratyayaḥ 
rgyu’i rkyen 
因緣 
 
 
 
samanantarapratyayaḥ 
de ma thag ba’i rkyen 
初緣; 次第緣 
samanantarapratyaya źes bya ba sam samaś ca sa ubho sarūpatvena źes bya ste | rnam par śes pa sṅa ma rgyur gyur pa daṅ | phyi ma ’bras bur gyur pa gñis śes pa’i raṅ bźin du ’dra bas na mtshuṅs pa źes bya | anantara ni rgyu daṅ ’bras bu gñis gźan gyis bar du ma chod pa źes (5)bya | pratyaya ni rkyen yin te bar med par mtshuṅs pa’i rkyen źes ’chad pa yaṅ yin te | dṅos su na sems daṅ sems las byuṅ ba skad cig ma gźan gyis bar ma chod par sṅar byuṅ ba’i miṅ ste | sṅon chad de ma thag par btags pa yaṅ mi ’gal bas de ma thag pa’i rkyen źes bya | 
 
 
ālambanapratyayaḥ 
dmigs pa’i rkyen 
緣緣; 所緣緣 
 
 
 
adhipatipratyayaḥ 
bdag po’i rkyen 
主緣; 增上緣 
 
 
 
pañcaphalāni 
’bras bu lṅa’i miṅ la 
五果 
 
 
 
niṣyandaphalam 
rgyu mthun pa’i ’bras bu 
順因果; 等流果; 等流順因果 
 
 
 
adhipatiphalam 
bdag po’i ’bras bu 
主果; 增上果 
 
 
 
puruṣakāraphalam 
skyes bu byed pa’i ’bras bu 
士用果 
 
 
 
vipākaphalaṃ 
rnam par smin pa’i ’bras bu 
異熟果 
 
 
 
visaṃyogaphalam 
bral ba’i ’bras bu 
離繫果 
 
 
 
catvāro yonayaḥ 
skye gnas bźi’i miṅ la 
四生 
 
 
 
jārāyujāḥ 
mṅal nas skye ba 
胎生 
 
 
 
aṇḍajāḥ 
sgo ṅa las skye ba 
卵生 
 
 
 
samsvedajāḥ 
drod gśer las skye ba 
濕生 
 
 
 
upapādukāḥ (aupapādukāḥ) 
rdzus te skye ba 
化生 
 
 
 
catvāra āhārāḥ 
zas bźi’i miṅ la 
四食 
 
 
 
kavalīkārāhāraḥ (kavaḍiṃkāhāraḥ, kavatikāhraḥ) 
kham gyi zas 
段食; 摶食 
 
 
 
sparśāhāraḥ 
reg pa’i zas 
觸食; 願食 
 
 
 
manaḥsaṃcetanāhāraḥ 
yid la sems pa’i zas 
思食; 業食 
 
 
 
vijñānāhāraḥ 
rnam par śes pa’i zas 
識食 
 
 
 
navasattvāvāsāḥ 
sems can gi gnas dgu’i miṅ la 
三界九地; 有情九地 
 
 
 
nānātvakāyā nānātvasaṃjñinaḥ tadyathā manuṣyā ekatyāś ca devāḥ 
lus tha dad ciṅ ’du śes tha dad pa dag dper na mi rnams daṅ lha kha gcig go 
想各身各譬如諸人為一身; 身異想異如人一分天; 五趣雜居地 
 
 
 
nānātvakāyā ekatvasaṃjñinas tadyathā devā brahmakāyikāḥ prathamābhinirvṛttāḥ 
lus tha dad la ’du śes gcig pa dag dper na tshaṅs ris kyi lha dag daṅ por ’byuṅ ba’o 
想一身各譬如梵天初天生; 身異想一如梵眾天謂劫初起; 離生喜樂地 
 
 
 
ekatvakāyā nānātvasaṃjñinas tadyathā ābhāsvarāḥ 
lus gcig la ’du śes tha dad pa dag dper na ’dod gsal ba rnams so 
身一想各; 身一想異如極光淨天; 譬如諸光明天 ; 定生喜樂地 
 
 
 
ekatvakāyā ekatvasaṃjñinas tadyathā devāḥ śubhakṛtsnāḥ 
lus gcig la ’du śes gcig pa dag dper na dge rgyas kyi lha rnams so 
想一身一譬如諸廣善天; 身一想一如遍淨天; 離喜妙樂天 
 
 
 
ākāśānantyāyatanam 
nam mkha’ mtha’ yas skye mched 
空無邊處地; 空無邊處; 捨念清淨地 
 
 
 
vijñānānantyāyatanam 
rnam par śes mtha’ yas skye mched 
識無邊處地; 識無邊處 
 
 
 
ākiṃcanyāyatanam 
ci yaṅ med pa’i skye mched 
無所有處地; 無所有處 
 
 
 
naivasaṃjñānāsaṃjñāyatanam 
’du śes med ’du śes med min skye mched 
非非想處地; 非想非非想處 
 
 
 
asaṃjñisattvāḥ 
’du śes med pa’i sems can rnams 
無想有情; 想一切眾生 
 
 
 
aṣṭāvakṣaṇāḥ 
mi khom pa brgyad kyi miṅ la 
八難; 八無暇; 八不間 
 
 
 
narakāḥ 
sems can dmyal ba 
有情地獄; 地獄 
 
 
 
tiryañcaḥ 
dud ’gro 
生在畜生; 傍生; 畜生 
dud ’gro’i rgyud la | tiryañca źes bya ba | tiryak añcatīti tiryañca źes bya ste mi ltar ’greṅ ste ’gro ba ma yin pa phyugs kyi khams su gtogs pa dud de ’gro bas na dud ’gro źes bya | 
 
 
pretāḥ 
yi dwags 
餓鬼; 生在餓鬼 
 
 
 
dīrghāyuṣo devāḥ 
lha tshe riṅ po 
長壽天; 無想天; 生在壽天 
 
 
 
pratyantajanapadam 
mtha’ ’khob tu skye ba 
邊地下賤; 邊地; 北俱盧州 
 
 
 
indriyavaikalyam 
dbaṅ po ma tshaṅ ba 
盲聾瘖啞; 根缺; 六根不全 
 
 
 
mithyādarśanam 
log par lta ba 
世知辯聰; 邪見 
 
 
 
tathāgatānām anutpādaḥ 
de bźin gśegs pa rnams ma byuṅ ba 
生在佛前佛後 
 
 
 
Go to Wiki Documentation
Enhet: Det humanistiske fakultet   Utviklet av: IT-seksjonen ved HF
Login