You are here: BP HOME > Vasubandhu: Abhidharmakośabhāṣya > fulltext
Vasubandhu: Abhidharmakośabhāṣya

Choose languages

Choose images, etc.

Choose languages
Choose display
  • Enable images
  • Enable footnotes
    • Show all footnotes
    • Minimize footnotes
Search-help
Choose specific texts..
    Click to Expand/Collapse Option Complete text
Click to Expand/Collapse OptionTitle
Click to Expand/Collapse OptionPreface
Click to Expand/Collapse OptionChapter I: Dhātunirdeśa
Click to Expand/Collapse OptionChapter II: Indriyanirdeśa
Click to Expand/Collapse OptionChapter III: Lokanirdeśa
Click to Expand/Collapse OptionChapter IV: Karmanirdeśa
Click to Expand/Collapse OptionChapter V: Anuśayanirdeśa
Click to Expand/Collapse OptionChapter VI: Mārgapudgalanirdeśa
Click to Expand/Collapse OptionChapter VII: Jñānanirdeśa
Click to Expand/Collapse OptionChapter VIII: Samāpattinirdeśa
Click to Expand/Collapse OptionChapter IX: Conclusions
kāmopapattayas tisraḥ kāmadevāḥ samānuṣāḥ | 
偈曰。於欲生有三。欲界天及(26)人。 
頌曰(20)欲生三人天 樂生三九處 
 
kathaṃ kṛtvā |  santi sattvāḥ pratyupasthitakāmāḥ pratyupasthiteṣu kāmeṣv aiśvaryaṃ vaśe vartayanti |  tadyathā manuṣyās tadekatyāś ca devāḥ | te punaś catvāro devanikāyāḥ |  santi sattvā nirmitakāmā nirmāya kāmānaiśvarya vaśe vartayanti |  tadyathā devā nirmāṇaratayaḥ |  santi sattvāḥ paranirmitakāmāḥ paranirmiteṣu kāmeṣv aiśvarya vaśe varttayanti |  tadyathā devāḥ paranirmitavaśavarttinaḥ |  tā etā yathot pannaparibhogitvāt yathecchātmanirmitaparibhogitvādyathecchātmapara nirmitaparibhogitvāc ca tisraḥ kāmopapattaya ityucyante |  rūpadhātau tu 
釋曰。云何三有諸衆生。  自然至得欲塵。(27)於自然得欲塵中。作増上自在。  如諸人及諸(28)餘天。諸餘天者。謂前四部天。  有諸衆生化(29)作欲塵。於化作塵中作増上自在。  謂化樂天。  (218a1)有諸衆生他化作欲塵。於他化作欲塵中作(2)増上自在。  謂他化自在天。  此生由能受用。(3)如自然生塵故。由能受用如意自所化作塵(4)故。由能受用如他化作塵故。約此欲塵故。欲(5)界生有三。  於色界中。 
(21)論曰。欲生三者。  有諸有情樂受現前諸妙欲(22)境。彼於如是現欲境中自在而轉。  謂全人(23)趣及下四天。  有諸有情樂受自化諸妙欲境。(24)彼於自化妙欲境中自在而轉。  謂唯第五樂(25)變化天。  有諸有情樂受他化諸妙欲境。彼(26)於他化妙欲境中自在而轉。  謂第六他化自(27)在天。  依受如生現前欲境故。依受如樂(28)自化欲境故。依受如樂他化欲境故。於欲(29)界中分別欲生差別三種。   
                 
sukhopapattayastriso navatridhyānabhūmayaḥ || 3.71 || 
偈曰。樂生亦有三。於(6)三定九地。 
See the full verse quoted previously 
 
triṣu dhyāneṣu yā nava bhūmayaḥ tāstisraḥ sukhopapattayaḥ |  te hi devā vivekajena samādhijena ca prītisukhena ca niṣprītikena ca sukhena sukhaṃ viharanto dīrghamadhvānaṃ tiṣṭhanti |  ata etā nirduḥkhadīrghasukhatvāt sukhā upapattayaḥ sukhopapattayaḥ |  dhyānāntarotpattau tu prītisukhābhāvātsukhopapattitvaṃ vicāryam | 
釋曰。於三定中有九地。是名三(7)種樂生。  何以故。是諸天由離生樂。由定生樂。(8)由離喜生樂。長時安樂住。  無苦長時樂故。故(9)名樂生。  於初定中間生無喜樂故。是樂生應(10)思。 
樂生三者。三靜慮(60c1)中於九處生受三種樂。  謂彼安住離生喜(2)樂定生喜樂離喜樂故。長時安住。  長時離(3)苦。長時受樂。故名樂生。  生靜慮中間都無(4)喜樂應思。何故亦號樂生天。 
       
yāny etāni devānāṃ dvāviṃśatisthānānyuktāni teṣām adharād uttaraṃ kiyadviprakṛṣṭam |  naitat sarvaṃ yojanaparisaṃkhyayā sukaraṃ parisaṃkhyātum | api tu 
是諸天二十二處。如前所説。從下向上相(11)去幾許。  是一切處不可皆以由旬數量其遠(12)近雖然。 
所説諸天二(5)十二處上下相去  其量云何。 
   
sthānāt sthānādadho yāvat tāvad ūrdhvaṃ tatastataḥ | 
偈曰。如此至彼量。向上例皆爾。 
頌曰(6)如彼去下量 去上數亦然 
 
jambūdvīpāt prabhṛti yaduttaraṃ sthānaṃ tasmād yāvad adho jambūdvīpas tāvat punas tasmādūrdhvaṃ sthānāntaram |  tadyathā caturthī pariṣaṇḍā caturṇāṃ mahārājānāṃ mūlasthānamitaś catvāriṃśadyojanasahasrāṇi |  tasmād yāvad adhojambūdvīpas tāvad ūrdhvaṃ tridaśānāṃ sthānam tasmād api yāvad adho jambūdvīpas tāvad ūrdhvaṃ yāmānāṃ sthānam |  tato ’pi yāvad adho jambūdvīpas tāvad ūrdhvaṃ tuṣitānāṃ sthānam iti |  evaṃ vistareṇa sarvamanukramya sudarśanebhyo yāvad adho jambūdvīpas tāvad ūrdhvaṃmakaniṣṭhānāṃ sthānam |  tasmād ūrdhvaṃ na punaḥ sthānamasti | ata eva jyeṣṭhabhūtvādakaniṣṭhā ucyante |  aghaniṣṭhā ity apare |  aghaṃ kila cittasthaṃ rūpaṃ tanmātraniṣṭheti | 
釋(13)曰。從剡浮洲等向上處。從此處向剡浮洲等。(14)如相去量。從此處向上相去量亦爾。  如第四(15)層。四大天王所住處四萬由旬。  從此如向剡(16)浮洲相去量。從此向三十三天亦爾。從三十(17)三天向剡浮洲相去量。從此向夜摩天亦爾。  (18)從夜摩天向剡浮洲相去量。從此向兜率多(19)天亦爾。  如此一切廣例皆爾。乃至從善見向(20)剡浮洲相去量。  從此向阿迦尼師吒亦爾。從(21)阿迦尼師吒向上無復餘處。由此義故。此處(22)勝於餘處無處勝於此處。  故名阿迦尼師吒。(23)有餘師説。  此處名阿伽尼師吒。色聚集住名(24)阿伽。此處究竟名尼師吒。復有餘師説。此處(25)名阿迦尼師吒。謂所行究竟。 
(7)論曰。一一中間踰繕那量。非易可數。但可(8)總擧彼去下量。去上例然。隨從何天去下(9)海量。彼上所至與去下同。  謂妙高山從第(10)四層級。去下大海四萬踰繕那。是四大王本(11)所住處。  從彼上去三十三天亦如彼天去(12)下海量。如三十三天去下大海上去夜摩(13)天其量亦爾。  如是乃至如善見天去下大(14)海踰繕那量  從彼上去色究竟天亦與彼(15)天去下海等。  從此向上無復所居。此處最(16)高名色究竟。  有餘師説。彼名礙究竟天。  彼(17)謂。礙名目積集色。至彼礙盡得究竟名。 
               
kiṃ punar adharasthānopapannā urdhvāni vimānāni gatvā paśyanti 
生下處衆生。(26)爲得往上地見上地宮殿不。 
於(18)下處生昇見上不。 
 
nordhvaṃ darśanam asty eṣām anyatrarddhiparāśrayāt || 3.72 || 
偈曰。下天無能(27)昇。離通慧依他。 
頌曰(19)離通力依他 下無昇見上 
 
ṛddhyā vā trāyastriṃśā yāmān | gaccheyuḥ |  parāśrayeṇa vā yadvṛddhimatā nīyeran devena vā tatratyena |  evaṃ śeṣāḥ |  āgataṃ tūrdhvopapannaṃ paśyennatūrdhvadhātukaṃ nordhvabhūmikam |  yiathā spraṣṭavyaṃ na spṛśedaviṣayatvāt |  ata eva tenāsvena kāyenāgacchanti |  kiṃ tarhi nirmitenādharabhūmikena tadicchayā paśyedihatyamiveti nikāyāntarīyāḥ | 
釋曰。三十三天或由通慧(28)得往。夜摩天或由依他故得往。  謂有通慧人(29)所引接。或由上天所引接。  所餘諸天亦爾。  若(218b1)諸天生在上地來下界。下地得見上天。若往(2)上地則無所見。以非其境界故。  如不能覺上(3)地觸。於見色亦爾。  是故彼不由自身來。  雖然(4)由作下地化身故來下地故。下地隨意得見。(5)上地隨意得見下地。餘部説如此 
(20)論曰。三十三天由自通力能從本處昇夜(21)摩天。或復依他。  謂得通者及上天衆接往夜(22)摩。  所餘諸天昇上例爾。  若來若至下見上(23)天。然下眼不能覩上界上地。非其境界故。  (24)如不覺彼觸。  是故從上地來下地時非(25)自身來。  要作下地化。有餘部説。彼下地天隨(26)樂亦能見上地色。如生此界下見上天。 
             
athaiṣāṃ yāmādivimānānāṃ kiyat pramāṇam |  caturṇāṃ tāvad yāvat sumerumūrdhnaḥ ity eke |  dviguṇottaram ity apare | prathamaṃ tu dhyānaṃ yāvāṃś cāturdvīpakaḥ |  dvitīyaṃ yāvān sāhasraścūḍiko lokadhātuḥ |  tṛtīyaṃ yāvān dvisāhasraḥ |  caturthaṃ yāvāṃsrisāhasra ity eke |  prathamādīni sāhasrādiparimāṇāni |  caturthaṃ tvaparimāṇamity apare | 
(6)阿毘達磨倶舍釋論卷第八(7)(8)(9)(10)阿毘達磨倶舍釋論卷第九(11)  *婆藪盤豆造(12) 陳*天竺三藏眞諦譯 (13)  *中分別世間*品之四(14)復次夜摩等天宮其量云何。上  四天如須彌(15)婁山量。餘部説如此。  復有餘師説。向上倍倍(16)廣。復有餘師説。初定地量。同一四洲世界。  (17)第二定地量。同小千世界。  第三定地量。同二(18)千世界。  第四定地量。同三千世界。  復有餘師(19)説。初定等三地量同一千等世界。  第四定無(20)復量。 
(27)夜摩等天宮依處量有幾。  有餘師説。此上四(28)天依處量同妙高山頂。  有餘師説。上倍倍増。(29)有餘師言。初靜慮地宮殿依處等一四洲。  第(61a1)二靜慮等小千界。  第三靜慮等中千界。  第四(2)靜慮等大千界。  有餘師言。下三靜慮如次量(3)等小中大千。  第四靜慮量無邊際。 
               
atha ko ’yaṃ sāhasraścūḍiko lokadhātuḥ ko dvisāhasrastrisāhasro vā | 
復次何義名小千世界二千世界三千(21)世界。 
齊何量(4)説小中大千。 
 
caturdvīpakacandrārkamerukāmadivaukasām |
brahmalokasahasraṃ ca sāhasraścūḍiko mataḥ
|| 3.73 || 
偈曰。四洲及月日。須彌婁欲界。梵處(22)各一千。名小千世界。 
頌曰(5)四大洲日月 蘇迷盧欲天
(6)梵世各一千 名一小千界
(7)此小千千倍 説名一中千
(8)此千倍大千 皆同一成壞 
 
sahasrañjaṃbūdvīpānāṃ pūrvavidehānām aparagodānīyānām uttarakuruṇāṃ sahasraṃ sūryāṇāṃ candrāṇāṃ sumerūṇāṃ sahasraṃ cāturmahārājakāyikānāṃ devānāṃ yāvat paranirmitavaśavartināṃ sahasraṃ brahmalokānām ayam ucyate sāhasraścūḍiko lokadhātuḥ | 
釋曰。一千剡浮洲。乃(23)至一千北鳩婁。一千月日。一千須彌婁山。一(24)千四大王天。乃至一千他化自在天。一千梵(25)處。説此名小千世界。 
(9)論曰。千四大洲乃至梵世。如是總説爲一小(10)千。 
 
tatsahasraṃ dvisāhasro lokadhātus tu madhyamaḥ | 
偈曰。千倍此小千。名(26)二千中世界。 
See the full verse quoted previously 
 
teṣāṃ cūḍikānāṃ lokadhātūnāṃ sahasraṃ dvisāhasro madhyamo lokadhātuḥ | 
釋曰。更千倍小千世界。名二千(27)中世界。 
千倍小千名一中千界。 
 
tatsahasraṃ trisāhasraḥ 
偈曰。千倍三大千。 
See the full verse quoted previously 
 
teṣāṃ dvisāhasrāṇāṃ lokadhātūnāṃ sahasraṃ trisāhasramahāsāhasro lokadhātuḥ |  eṣa hi kṛtsnaḥ 
釋曰。更千倍二(28)千中世界。名三千大千世界。  如此一切。 
千中千界總名一(11)大千。   
   
samasaṃvartasaṃbhavaḥ || 3.74 || 
偈(29)曰。共同一壞成。 
See the full verse quoted previously 
 
samaṃ saṃvartate samaṃ vivartate | saṃbhavo hi vivartaḥ ityuttaratra vyākhyāsyate | 
釋曰。如此等世界同有小大(218c1)三災。此大千世界同壞同成。此義後當廣説。 
如是大千同成同壞。同成壞相後當廣(12)辯。 
 
kiṃ khalu yathā bhājanānāṃ pramāṇabheda evaṃ tadvāsinām api sattvānāṃ pramāṇabhedo ’sti |  astīty āha | tatra tāvat 
(2)如器世界量不同。於中住衆生身量亦有差(3)別。  不有。此中 
如外器量別。身量亦別耶。亦別。  云何。 
   
jāmbūdvīpāḥ pramāṇena catuḥsārdhatrihastakāḥ | 
偈曰。剡浮洲人量。四肘三肘(4)半。 
頌(13)曰(14)贍部洲人量 三肘半四肘
(15)東西北洲人 倍倍増如次
(16)欲天倶盧舍 四分一一増
(17)色天踰繕那 初四増半半
(18)此上増倍倍 唯無雲減三 
 
jambūdvīpakā manuṣyāḥ pramāṇārdhacaturhastakāḥ kecittu caturhastakāḥ 
釋曰。剡浮洲人從多身長三肘半。或有人(5)長四肘。 
(19)論曰。贍部洲人身多長三肘半。於中少分有(20)長四肘。 
 
dviguṇottaravṛddhyā tu pūrvagodottarāhvayāḥ || 3.75 || 
偈曰。後後倍倍増。東西北洲人。 
See the full verse quoted previously 
 
pūrvavidehakā godānīkā uttarakauravāś ca manuṣyā aṣṭaṣoḍaśadvātriṃśaddhastakā yathākramam | 
釋(6)曰。東毘提訶人身長八肘。西瞿陀尼人身長(7)十六肘。北鳩婁人身長三十二肘。 
東勝身人身長八肘。西牛貨人長十(21)六肘。北倶盧人三十二肘。 
 
pādavṛddhyā tanuryāvat sārdhakrośo divaukasām |
kāmināṃ
 
若天云何。(8)偈曰。身量四分増。乃至倶舍半欲界。 
See the full verse quoted previously 
 
pādaḥ krośasya caturtho bhagaḥ |  tanmātraṃ śarīraṃ cāturmahārājakāyikānāṃ dvau pādau trāyastriṃśānāṃ trayo yāmānāṃ catvārastuṣitānāṃ pañca nirmāṇaratīnāṃ adhyardhaḥ krośaḥ paranirmitavaśavartinām | 
See the next record  釋曰。(9)四大王天身長一倶盧舍四分之一。三十三(10)天身長四分之二。夜摩天身長四分之三。兜(11)帥多天身長四分。化樂天身長五分。他化自(12)在天身長一倶盧舍半。 
See the next record  欲界六天最下身(22)量一倶盧舍四分之一。如是後後一一分増。(23)至第六天身一倶盧舍半。 
   
rupiṇāṃ tvādau yojanārdhaṃ 
偈曰色界。初半由旬(13)次第。 
See the full verse quoted previously 
 
rūpiṇāṃ devānāṃ prathame sthāne brahmakāyikānām ardhayojanamātraṃ śarīram | 
釋曰。色界諸天於初處梵衆天身長半(14)由旬。 
色天身量初梵衆(24)天半踰繕那。 
 
tataḥ param || 3.76 ||
ardhārdhavṛddhiḥ 
從此次第。偈曰。半半増。 
See the full verse quoted previously 
 
triṣu sthānesu brahmapurohitānāṃ yojanaṃ mahābrahmaṇo ’dhyardhaṃ parīttābhānāṃ dve yojane | 
釋曰。於三處(15)半半増。梵先行天身長一由旬。大梵天身長(16)一由旬半。少光天身長二由旬。 
梵輔全一。大梵一半。少光二全。 
 
urdhvaṃ tu parīttābhebhya āśrayaḥ |
dviguṇadviguṇā hitvā ’nabhrakebhya ’striyojanam
|| 3.77 || 
偈曰。向上從(17)少光。上身倍倍増。唯除無雲三由旬。 
See the full verse quoted previously 
 
apramāṇābhānāṃ catvāri yojanāni | ābhāsvarāṇām aṣṭau |  evaṃ dviguṇavṛddhyā yāvacchubhakṛtsnānāṃ catuḥṣaṣṭiḥ |  anabhrakāṇāṃ tato yojanatrayeṇa hīnaṃ dviguṇaṃ pañcaviṃśatiyojana śatam |  tasmāt pareṇa punaḥ puṇyaprasavānāṃ dviguṇaṃ dviguṇaṃ yāvad akaniṣṭhānāṃ ṣoḍaśayojanasahasrāṇi śarīram | 
釋曰。(18)無量光天身長四由旬。遍光天身長八由旬。  (19)如此倍増由旬。乃至遍淨天身長六十四由(20)旬。  無雲天倍増減三由旬。身長一百二十五(21)由旬。  從此後福生等天更倍増。乃至阿迦尼(22)師吒天身長十六千由旬。 
(25)此上餘天皆増倍倍。唯無雲減三踰繕那。謂(26)無量光天倍増二至四。  See the previous record  See the previous record  乃至色究竟増滿萬(27)六千。 
       
evaṃ pramāṇabhinnānāṃ kimāyuṣo ’pyasti bhedaḥ | astīty āha | 
身量向後有如此(23)差別。壽量亦有差別不有。 
身量既殊。壽量別不。亦別。云何。 
 
sahasramāyuḥ kuruṣu 
偈曰。北鳩婁千(24)年。於二離半半。 
頌曰(28)北洲定千年 西東半半減
(29)此洲壽不定 後十初叵量
(61b1)人間五十年 下天一晝夜
(2)乘斯壽五百 上五倍倍増
(3)色無晝夜殊 劫數等身量
(4)無色初二萬 後後二二増
(5)少光上下天 大全半爲劫 
 
varṣāṇām | 
釋曰。北鳩婁人定壽千年。 
(6)論曰。北倶盧人定壽千歳。 
 
dvayor ardhārdhavarjitam | 
See the previous verse 
See the full verse quoted previously 
 
dvayordvipayorardhārdhaṃ varjayitvā pañca varṣaśatāni godānīyānām |  ardhatṛtīye varṣaśate pūrvavidehānām | 
(25)於西東二洲壽量半半減。西瞿陀尼壽五百(26)年。  東毘提訶壽二百五十年。 
西牛貨人壽五百(7)歳。  東勝身人壽二百五十歳。 
   
ihāniyatam 
偈曰。此不定。 
See the full verse quoted previously 
 
jambūdvīpe nāsty āyuṣo niyamaḥ kadācit bhūyo bhavati kadācid alpīyaḥ | 
(27)釋曰。於剡浮洲壽量不定。有時極多有時極(28)少。 
南贍部人壽無(8)定限。 
 
ante tu daśābdāḥ 
多少云何。偈曰。最後十歳。 
See the full verse quoted previously 
 
abdaḥ saṃvatsaraḥ | ante hīyamānaṃ daśa varṣāṇyāyurbhavati | 
釋曰。此壽漸(29)減。最後唯有十歳。 
劫減最後極壽十年。 
 
ādito ’mitam || 3.78 || 
偈曰。初叵量。 
See the full verse quoted previously 
 
āditaḥ prāthamakalpikānaṃ manuṣyāṇām aparimāṇamāyurbhavati |  sahasrādisaṃkhyayā parimātuṃ na śakyate | 
釋曰。劫初(219a1)生衆生。壽命不可量。  由千等數不能計量(2)故。 
於劫初時人壽無(9)量。  百千等數不能計量。 
   
uktaṃ manuṣyāṇāṃ devānāṃ vaktavyam |  taccāhorātraṃ vyavasthāpya śakyaṃ vaktum iti sa eva caiṣāṃ vyavasthāpyate | 
説人壽已。今當説天壽。  若先安立日夜。(3)方得計諸天壽。 
已説人間壽量長(10)短。  要先建立天上晝夜。方可算計天壽短(11)長。 
   
nṛṇāṃ varṣāṇi pañcāśadahorātro divaukasām |
kāme ’dharāṇāṃ
 
天日。夜云何偈曰。人中五(4)十年。彼天一。日夜。欲下天。 
天上云何建立晝夜。See the aslo full verse quoted previously 
 
yāni manuṣyāṇāṃ pañcāśadvarṣāṇi tāni kāmadhā tāvad harāṇāṃ devānāṃ cāturmahārājakāyikānām ekaṃ rātrindivam | 
釋曰。人中五十(5)年。於欲界最下天。謂四大王天。是一日一(6)夜。 
人五十歳爲六天中(12)最在下天一晝一夜。 
 
tenāyuḥ pañcavarṣaśatāni tu || 3.79 || 
偈曰。以此彼壽五百年。 
See the full verse quoted previously 
 
tena tatastenāhorātreṇa teṣāṃ triṃśadrātrakeṇa māsena dvādaśamāsakena saṃvatsareṇa divyāni pañcavarṣaśatānyāyuḥ pramāṇam | 
釋曰。以此三十(7)日夜立爲一月。以十二月立爲一年。以此五(8)百年爲彼天壽量。 
乘斯晝夜三十爲月(13)十二月爲歳。彼壽五百年。 
 
dviguṇottaramūrdhvānām ubhayaṃ 
偈曰。向上後倍増。 
See the full verse quoted previously 
 
ūrdhvānāṃ devānām ubhaya dviguṇottaramahorātraś cāyuś ca | kathaṃ kṛtvā |  yanmanuṣyāṇāṃ varṣaśataṃ tattrāyastriṃśānāṃ devānām ekaṃ rātrindivam |  tena rātrindivena divyaṃ varṣasahasramāyuḥ |  evaṃ yāmādīnāṃ yathākramam |  mānuṣyakāṇi dve catvāryaṣṭau ṣoḍaśa varṣaśatānyekaṃ rātrindivam |  tena rātrindevena dve catvāryaṣṭau ṣoḍaśa divyāni varṣasahasrāṇyāyuṣaḥ pramāṇam |  yugandharādūrvaṃ sūryācandramasorabhāvāt ||  kathaṃ devānām ahorātravyavasthānamālokakṛtyaṃ vā |  puṣpāṇāṃ saṃkocavikāsāt kumudabandhu vat śakunīnāṃ kūjanākūjanāt middhāpagamāgamāc ca ālokakṛtyaṃ svayaṃprabhatvāt |  uktam āyuḥ kāminām | 
釋曰。(9)上地諸天倍増爲日夜。以此日夜計彼壽量。(10)彼壽云何。  人中一百年。是三十三天一日一(11)夜。  以此日夜一千年。爲彼天壽量。  應知夜摩(12)天等次第如此。  人中二百四百八百十六百。(13)爲彼一日一夜。  以此日夜二千四千八千十(14)六千。天年次第爲上天壽量。  從由乾陀羅。向(15)上無日月諸天  云何安立日夜。用明光事。云(16)何得成。  由花開花合。謂倶牟頭花。波頭摩(17)花等。諸鳥有鳴不鳴。睡有來去。以此等事(18)判日夜。用光明事者。身自然光不須外光。  (19)説欲天壽量已。 
上五欲天漸倶増(14)倍。  謂人百歳爲第二天一晝一夜。  乘此晝夜(15)成月及年彼壽千歳。  夜摩等四隨次如  人。(16)二四八百千六百歳爲一晝夜。  乘此晝夜(17)成月及年。如次彼壽二四八千萬六千歳。  持(18)雙以上日月並無。  彼天云何建立晝夜及光(19)明事依何得成。  依花開合建立晝夜。如(20)拘物陀鉢特摩等。又依諸鳥鳴靜差別。或(21)依天衆寤寐不同。依自身光明成外光明(22)事。  已説欲界天壽短長。 
                   
rūpiṇāṃ punaḥ |
nāsty ahorātramāyustu kalpaiḥ svāśrayasaṃmitaiḥ
|| 3.80 || 
偈曰。色界無日月。由劫判(20)彼壽。劫數如身量。 
色界天中無晝夜(23)別。但以劫數知壽短長。彼劫壽短長與身(24)量數等。See the aslo full verse quoted previously 
 
yeṣāṃ rūpiṇāmardhayojanamāśrayaḥ teṣām ardhakalpam āyuḥ | yeṣāṃ yojanaṃ teṣāṃ kalpam |  evaṃ yasya yāvad yojanamāśrayastasya tāvat kalpamāyuryavadakaniṣṭhānāṃ ṣoḍaśakalpasahasrāṇyāyuḥ pramāṇam | 
釋曰。於色界中若有諸(21)天。身量半由旬。壽量則半劫。若身量一由(22)旬。壽量則一劫。  如此彼身隨由旬數。彼壽(23)量劫數皆隨身量。乃至阿迦尼師吒天。以(24)十六千大劫爲壽量。 
謂若身量半踰繕那。壽量半劫。若彼(25)身量一踰繕那。壽量一劫。  乃至身量長萬六(26)千。壽量亦同萬六千劫。已説色界天壽短長。 
   
 
Go to Wiki Documentation
Enhet: Det humanistiske fakultet   Utviklet av: IT-seksjonen ved HF
Login