You are here: BP HOME > Vasubandhu: Abhidharmakośabhāṣya > fulltext
Vasubandhu: Abhidharmakośabhāṣya

Choose languages

Choose images, etc.

Choose languages
Choose display
  • Enable images
  • Enable footnotes
    • Show all footnotes
    • Minimize footnotes
Search-help
Choose specific texts..
    Click to Expand/Collapse Option Complete text
Click to Expand/Collapse OptionTitle
Click to Expand/Collapse OptionPreface
Click to Expand/Collapse OptionChapter I: Dhātunirdeśa
Click to Expand/Collapse OptionChapter II: Indriyanirdeśa
Click to Expand/Collapse OptionChapter III: Lokanirdeśa
Click to Expand/Collapse OptionChapter IV: Karmanirdeśa
Click to Expand/Collapse OptionChapter V: Anuśayanirdeśa
Click to Expand/Collapse OptionChapter VI: Mārgapudgalanirdeśa
Click to Expand/Collapse OptionChapter VII: Jñānanirdeśa
Click to Expand/Collapse OptionChapter VIII: Samāpattinirdeśa
Click to Expand/Collapse OptionChapter IX: Conclusions
tadapakṣālasādhamryāt 
偈曰。由等彼内災。 
See the full verse quoted previously 
 
pratheme hi dhyāne vitarkavicārā apakṣālāḥ |  te ca manasaḥ paridāhakatvād agnikalpāḥ |  dvitīye prītir apakṣālaḥ sā ca prasrabdhiyogenaśrayamṛdūkaraṇādapkalpāḥ |  ata evatasmin kṛtsnakāyakrauryāpagamāt duḥkhendriyasya nirodha uktaḥ sūtre |  tṛtīye dhyāne āśvāsapraśvāsāḥ | te ca vāyava eva |  iti yasyāṃ dhyānasamāpattau yathābhuta ādhyātmiko ’pakṣālastasyām dhyānopapattau tathābhūto bāhya iti |  kasmāt pṛthivīsaṃvartanī na bhavati |  pṛthivyeva hi bhājanākhyā tasyāṃ tejojalavāyubhir virodho na pṛthhivyeti |  atha caturthadhyāne kathaṃ na saṃvartanī | 
釋曰。於初定(13)地覺觀爲内災。  此覺觀能起心燋熱。與外火(14)同。  於第二定喜爲内災。此喜與輕安觸相應。(15)能令依止軟滑。與外水同。  於此定中一切身(16)強違觸滅故。説是苦根滅處。  於第三定出入(17)二息爲。内災此即。是風  於定於三摩跋提。若(18)如實有此内災。於此定等必有如此外災。  云(19)何無地災。  地名器世。此地與火水風相違。不(20)與地相違。  若爾於第四定有何災。 
初二三定中内災(29)等彼故。謂初靜慮尋伺爲内災。  能燒惱心(67a1)等外火災故。  第二靜慮喜受爲内災。與輕(2)安倶潤身如水故。  遍身麁重由此皆除故。(3)經説苦根第二靜慮滅。  第三靜慮動息爲内(4)災。息亦是風。等外風炎故。  若入此靜慮有(5)如是内災。生此靜慮時遭是外災壞。  何縁(6)不立地亦爲災。  以器世間即是地故。但可(7)火等與地相違。不可説言地還違地。  第四(8)靜慮何爲外災。 
                 
na caturthe ’sty aniñjanāt | 
偈曰。四無(21)不動故。 
See the full verse quoted previously 
 
caturthaṃ dhyānamādhyātmikāpakṣālarahitatvād āneñja muktaṃ bhagavatā |  ato ’tra bāhyo ’pakṣālo na pravartata iti nāsty atra saṃvartanī |  śuddhāvāsaprabhāvādity apare |  na hi taiḥ śakyamārupyān praveṣṭuṃ nāpy anyatra gantum iti |  nityaṃ tarhi caturthadhyānabhājanaṃ prāpnnoti | 
釋曰。於第四定離内災故。佛世尊説。(22)彼名不動。  是故於中諸災不起。故彼無災  餘(23)部説。由淨居天威力故無災。  何以故。彼無復(24)能得入無色界及住餘處受生。定於彼般涅(25)槃故。於彼無災。  若爾第四定器。應是常住。 
彼無外災。離内災故。由此(9)佛説彼名不動。  内外三災所不及故。  有説。(10)彼地有淨居天故。彼不遭諸災所壞。  由彼(11)不可生無色天。亦復不應更往餘處。  若爾(12)彼地器應是常。 
         
na nityaṃ saha sattvena tadvimānodayavyayāt || 3.101 || 
偈(26)曰。無常衆生共。宮殿生滅故。 
See the full verse quoted previously 
 
na hi caturthaṃ dhyānamekabhūmisaṃbaddham | kiṃ tarhi |  vicchinnasthānāntaraṃ tārakāvat |  tatrāpyayaṃ sattva upapadyeta cyaveta vā |  sa sārdhaṃ vimāneneti nāsty asya nityatvam |  kena punaḥ krameṇaitāḥ saṃvartanyo bhavanti | nirantaraṃ tāvat 
釋曰。第四定(27)不共一地相應。云何各各地住。  與他不共。譬(28)如衆星。  於中若有衆生。生及死墮。  宮殿與彼(29)倶生倶滅故。此地非常住。  此三災起次第云(225a1)何。若無間。 
不爾。與有情倶生倶滅故。  (13)謂彼天處無總地形。但如衆星居處各別。  有(14)情於彼生時死時。  所住天宮隨起隨滅。是故(15)彼器體亦非常。  所説三災云何次第。 
         
saptāgninā 
偈曰。七火一水災。 
See the full verse quoted previously 
 
sapta saṃvartanyas tejasā bhavanti | tataḥ | 
釋曰。先七災(2)由火起。後一災方由水起。 
要先無(16)間起七火災。其次定應一水災起。 
 
adbhir ekā 
See the previous verse 
See the full verse quoted previously 
 
saptānāṃ tejaḥsaṃvartanīnām anantaram adbhiḥ saṃvartanī bhavati | 
如此次第。更七災(3)由火起。隨七火災後各一水災起。 
此後無間(17)復七火災。度七火災。還有一水。 
 
evaṃ gate ’dbhiḥ saptake punaḥ |
tejasā saptakaḥ
 
偈曰。七水(4)災已度。後復七火災。 
See the full verse quoted previously 
 
etena krameṇāpsaṃvartanīnāṃ gate saptake punaḥ tejaḥsaṃvartanīnāṃ saptako bhavati | 
釋曰。由此次第七水災(5)已度。後復七火災更次第起。 
如是乃至(18)滿七水災。復七火災。 
 
paścād vāyusaṃvartanī tataḥ || 3.102 || 
偈曰。然後風災(6)起。 
See the full verse quoted previously 
 
paścād ekāvāyusaṃvartanī bhavati | kiṃ kāraṇam |  yathiva hi teṣāṃ sattvānāṃ samāpattiviśeṣādātmabhāvānāṃ sthitiviśeṣastathā bhājanānām apām iti tā etā bhavanti ṣaṭpañcāśattejaḥ saṃvartanyaḥ saptāpsaṃvarttanyaḥ ekā vāyusaṃvarttanī |  evaṃ ca prajñaptibhāṣyaṃ sunītaṃ bhavati “catuḥṣaṣṭi kalpāḥ śubhakṛtsnānāṃ devānām āyuḥpramāṇam” iti | 
釋曰。從此後一風災起。何因如此。  於彼(7)衆生由定勝徳。如自身住差別。所居處亦爾。(8)此住幾時經五十六火災一風災。  若作如此(9)義。分別立世論。則被隨順。彼論云。六十四(10)劫是遍淨天壽量 
後風災起。如是總有(19)八七火災一七水災一風災起。何縁如是。  由(20)彼有情所修定因於上漸勝故。感身壽其(21)量漸長。由是所居亦漸久住。[See the previous record as well]  由此善釋施(22)設足文遍淨天壽六十四劫 
     
“ye dharmā hetuprabhavā hetum teṣāṃ tathāgato hy avadat |
teṣāṃ ca yo nirodha evaṃvādī mahāśramaṇa” || iti |
abhidharmakośabhāṣye lokanirdeśo nāma
tṛtīyaṃ kośasthānam samāptam iti | 
(11)阿毘達磨倶舍釋論卷第九(12)(13)(14) 
(23)説一切有部倶舍論卷第十二(24)(25)(26)(27)(28)(29) 
 
Go to Wiki Documentation
Enhet: Det humanistiske fakultet   Utviklet av: IT-seksjonen ved HF
Login