pratheme hi dhyāne vitarkavicārā apakṣālāḥ |
te ca manasaḥ paridāhakatvād agnikalpāḥ |
dvitīye prītir apakṣālaḥ sā ca prasrabdhiyogenaśrayamṛdūkaraṇādapkalpāḥ |
ata evatasmin kṛtsnakāyakrauryāpagamāt duḥkhendriyasya nirodha uktaḥ sūtre |
tṛtīye dhyāne āśvāsapraśvāsāḥ | te ca vāyava eva |
iti yasyāṃ dhyānasamāpattau yathābhuta ādhyātmiko ’pakṣālastasyām dhyānopapattau tathābhūto bāhya iti |
kasmāt pṛthivīsaṃvartanī na bhavati |
pṛthivyeva hi bhājanākhyā tasyāṃ tejojalavāyubhir virodho na pṛthhivyeti |
atha caturthadhyāne kathaṃ na saṃvartanī |
釋曰。於初定(13)地覺觀爲内災。
此覺觀能起心燋熱。與外火(14)同。
於第二定喜爲内災。此喜與輕安觸相應。(15)能令依止軟滑。與外水同。
於此定中一切身(16)強違觸滅故。説是苦根滅處。
於第三定出入(17)二息爲。内災此即。是風
於定於三摩跋提。若(18)如實有此内災。於此定等必有如此外災。
云(19)何無地災。
地名器世。此地與火水風相違。不(20)與地相違。
若爾於第四定有何災。
初二三定中内災(29)等彼故。謂初靜慮尋伺爲内災。
能燒惱心(67a1)等外火災故。
第二靜慮喜受爲内災。與輕(2)安倶潤身如水故。
遍身麁重由此皆除故。(3)經説苦根第二靜慮滅。
第三靜慮動息爲内(4)災。息亦是風。等外風炎故。
若入此靜慮有(5)如是内災。生此靜慮時遭是外災壞。
何縁(6)不立地亦爲災。
以器世間即是地故。但可(7)火等與地相違。不可説言地還違地。
第四(8)靜慮何爲外災。