sa samitpāṇiḥ punar eyāya |
taṃ ha prajāpatir uvāca - maghavan yac chāntahṛdayaḥ prāvrājīḥ kim icchan punar āgama iti |
sa hovāca nāha khalv ayaṃ bhagava evaṃ saṃpraty ātmānaṃ jānāty ayam aham asmīti |
no evemāni bhūtāni |
vināśam evāpīto bhavati |
nāham atra bhogyaṃ paśyāmīti ||
2. Taking fuel in his hand he went again as a pupil to Pragapati. Pragapati said to him: 'Maghavat, as you went away satisfied in your heart, for what purpose did you come back?'
He said: 'Sir, in that way he does not know himself (his self ) that he is I, nor does he know anything that exists. He is gone to utter annihilation. I see no good in this.'
pūrvavadetaṃ tveva ta ityādyuktvā tadyatraitatsupta ityadi vyākhyātaṃ vākyam | akṣiṇi yo draṣṭā svapne ca mahīyamānaścarati sa eṣa suptaḥ samastaḥ saṃprasannaḥ svapnaṃ na vijānātyeṣa ātmeti hovācaitadamṛtamabhayametadbrahmeti svābhipretameva | maghavāṃstatrāpi doṣaṃ dadarśa | katham | nāha naiva suṣuptastho ’pyātmā khalvayaṃ saṃprati samyagidānīṃ cā’tmānaṃ jānāti naivaṃ jānāti | katham | ayamahamasmīti no evemāni bhūtāni ceti | yathā jāgrati svapne vā | ato vināśameva vināśamiveti pūrvavaddraṣṭavyam | apīto ’pigato bhavati, vinaṣṭa iva bhavatītyabhiprāyaḥ | jñāne hi sati jñātuḥ sadbhāvo ’vagamyate nāsati jñāne | na ca suṣuptasya jñānaṃ dṛśyate ’to vinaṣṭa ivetyabhiprāyaḥ na tu vināśamevā’tmano manyate ’mṛtābhayavacanasya prāmāṇyamicchan || 1-2 ||